S profesorom Vladimírom Krčmérym (59) sme sa stretli v bratislavskom útulku Mea Culpa. Pri rozhovore sme sedeli vonku na lavičkách. Vnútri v budove totiž práve testovali rýchlotestmi na koronavírus ľudí bez domova, ktorí prišli do zariadenia.

Profesor Vladimír Krčméry

je lekár, vedec, odborník na tropickú medicínu, infektológiu, onkológiu, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ zdravotníckych aj sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách. Je vedúci tropického inštitútu svätej Alžbety a prednosta Mikrobiologického ústavu LF UK a UN v Bratislave. Pôsobil aj ako člen permanentného krízového štábu v boji s novým koronavírusom.

Ako sa vám osobne zmenil život počas pandémie?

Nijako. My infektológovia sme začali pracovať s koronavírusom od začiatku februára. Keď vznikol problém v Číne, svetová spoločnosť infektológie zvolala panel expertov, na ktorý ma zavolali. Prvý sa konal v Kuala Lumpure, teda v Ázii, kde sa vtedy ochorenie vyskytovalo, a druhý bol na Cypre.

Je to krajina, ktorá má veľmi málo prípadov možno aj preto, že sa riadila našimi odporúčaniami. Okrem týchto dvoch panelov na medzinárodnej úrovni, kde sme sa snažili poradiť viacerým krajinám, sme začali pracovať aj na Slovensku. Niektoré krajiny si dali poradiť, iné nie.

˃˃˃ Fotografie profesora Krčméryho nájdete v galérii. ˂˂˂

Ktoré si dali poradiť?

Cyprus, podobne ako Malta. Poradiť si dala aj Čína, hoci tam už bola epidémia rozbehnutá, aj Singapur, ktorý má veľmi dobrý priebeh, a takisto Hongkong. V kontinentálnej Číne bolo osemtisíc nakazených a v Hongkongu bolo osemsto. Hongkong už jednu takú epidémiu absolvoval, bola to epidémia SARS v roku 2003. Bol som tam k jej koncu a videl som viaceré ich epidemiologické opatrenia v praxi.

Môj život sa teda spájal s prácou s koronavírusom celý február, marec a už sa teším, keď sa skončí apríl, pretože sa konečne začnem venovať iným problémom. Dovtedy mám dobrovoľnícku zmluvu v krízovom štábe a potom sa budem zaoberať inou chorobou. Teším sa teda, že ma vystriedajú. Aj my v tropickom tíme striedame ľudí po troch mesiacoch. Na tri mesiace idú pracovať s maláriou a potom ich pošleme niekde inde, kde je AIDS alebo problém s tuberkulózou.

Prečo je to potrebné?

Ako lekár, ktorý sa celý život venuje tropickej medicíne, viem, že keď sa dlhšie venujete jednej chorobe, opotrebuje vás to a vyhoríte. Pri syndróme vyhorenia a vyčerpania hrozí, že budete robiť chyby. Niektoré krajiny preto striedajú lekárske tímy v ohniskách nákazy po jednom mesiaci. V USA to napríklad nerobia, pretože sú v prvej etape epidémie a nemajú personál. Potom vidíte rozhovory so zdravotnými sestrami z New Yorku vyčerpanými na smrť a s lekármi, ktorí sa dostávajú do akútnych psychotických stavov, lebo nevidia žiadne východisko.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Najštýlovejšie policajné auto

Najštýlovejšie policajné auto či najzložitejšie puzzle na svete... To musíte vidieť!

Populárne články
Okrem toho, že je tvárou Trojky, 16 rokov moderuje obľúbenú reláciu Anjeli strážni na RTVS, kde mala možnosť vítať hostí z celého sveta.

Nový začiatok: ALENA HERIBANOVÁ (65) sa rozhodla podniknúť životné zmeny a je šťastná

Ilustračná snímka

Hrozná bolesť a srdce zaliate krvou. Vraj to bol iba sen, no po slovách lekára tomu neverím...

ERIK KOVÁCS pochádza z lekárnickej rodiny. Teší sa z každého nového exponátu.

Stačilo málo mobiliár mohol skončiť vo Švajčiarsku. Vráti sa niekedy do hlavného mesta?

Ilustaračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 5. do 11. júna?

Camilla Belle

Vraj je jednou z najlepšie sa obliekajúcich herečiek: CAMILLA BELLE odhalila svoje tajomstvo

Mrazené ovocie či zelenina má najviac vitamínov. Je to pravda?

Mrazené ovocie či zelenina má najviac vitamínov. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia