Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Len prednedávnom ste sa do­čkali ocenenia Biela vrana. Ako ho vnímate?

Nielen ako ocenenie mojej práce, ale aj zásluhu mnohých ďalších ľudí, ktorí ma na 30-ročnej ceste práce ekologičky sprevádzali. Keď sme zakladali Združene Slatinka s&nbsp;cieľom zachrániť prírodné územie s&nbsp;rovnomennou obcou pred výstavbou priehrady, bola som študentka, ktorá o&nbsp;mnohých veciach nevedela. Pomáhalo nám množstvo odborníkov na rôznych úrovniach, takže túto poctu si určite zaslúžia aj oni

Viackrát ste hovorili o&nbsp;tom, ako ste sa z&nbsp;pozície aktivistky v&nbsp;Združení Slatinka dostali k&nbsp;celoživotnej profesii. Snívali ste o&nbsp;ekológii už pred tým, ako ste ju študovali na vysokej škole vo Zvolene?

Nie, hoci do prírody som najmä s&nbsp;dedom a&nbsp;rodičmi chodila pravidelne. Neboli to však nejaké tramp­ské výlety. Zaujímal ma najmä šport, chodila som v&nbsp;Bratislave na atletiku. Ekológia ma začala oslovovať až na gymnáziu, hoci v&nbsp;90. rokoch veľa ľudí hovorilo – tým sa neuživíš. Až postupne sa stal tento odbor normálnou profesiou.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉMAM ROZHOVORU S MARTINOU PAULÍKOVOU NÁJDETE V GALÉRII

Vy ste jedným zo živých dôkazov. Z&nbsp;nadšenej aktivistky v&nbsp;Slatinke sa stala koordinátorka spolupracujúca s&nbsp;viacerými subjektmi vrátane ministerstva životného prostredia. Ako došlo k&nbsp;tomuto spojeniu?

Od roku 2020 mala vláda v&nbsp;programovom vyhlásení prehodnotenie koncepcie vodnej politiky, následne začalo tento strategický dokument nastavovať ministerstvo životného prostredia. Prizvali ma v&nbsp;tom čase ako externú expertku a&nbsp;platili ma za koordinovanie tohto procesu na online stretnutiach, ktoré sa uskutočňovali vždy raz do týždňa. Zapojilo sa doň okolo 250&nbsp;odborníkov na rôznych úrovniach a&nbsp;bol to pre mňa dosť zvláštny pocit, lebo ešte pred pár rokmi by nás na ministerstve za partnerov určite nepovažovali. Zrazu sme všetci spolu diskutovali a&nbsp;veľmi dobre sa mi to sledovalo. Koncepcia vodnej politiky sa spracovávala asi rok, vláda ju schválila 1. júna 2022. Následne 13. júla schválila aj uznesenie v&nbsp;súvislosti s&nbsp;dodatkom k&nbsp;územiam Natura.

Ako si možno napĺňanie koncepcie vodnej politiky predstaviť v&nbsp;praxi?

Ide o&nbsp;konsenzus, čo chceme robiť pri využívaní a&nbsp;ochrane vôd. Aktuálne schválená koncepcia vodnej politiky určuje potrebu zadržiavať dažďovú vodu, minimalizovať spotrebu pitnej vody, chrániť mokrade, uprednostňovať decentralizované čistenie odpadových vôd, napríklad v&nbsp;oblastiach, ako sú hriňovské lazy, ktoré sa nikdy nepodarí odkanalizovať, nebude sa napríklad podporovať splavňovanie Moravy a&nbsp;jej spojenie s&nbsp;Dunajom. V&nbsp;rámci júnového a&nbsp;júlového rozhodnutia platí aj ukončenie zámeru výstavby vodného diela Slatinka a&nbsp;ochrana toku rieky asi na 12-kilometrovom úseku od Zvolena po Zvolenskú Slatinu.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Hovorili ste, že tento úsek rieky je nielen slovenským, ale aj európskym unikátom. V&nbsp;čom je taký výnimočný?

Aj vďaka tomu, že sa doň nijako nezasahovalo pre nikdy neuskutočnené plány výstavby vodného diela, nebol regulovaný celé stáročia. Má okolo seba relatívne široký pás, kde sa môže voľne hýbať. Tak nejako by vyzerala rieka bez zásahu človeka. Sú tam možno až tristoročné jelše – ohromné stromy tvorené niekoľkými kmeňmi, ktoré sa postupne obmieňajú. Sú tam mokrade, zaplavované lúky. Rieka sýti krajinu vodou a&nbsp;„neprehučí“ z&nbsp;nej rýchlo preč v&nbsp;zabetónovanom koryte.

Nemenej unikátna je samotná doteraz nezatopená dedina Slatinka, kde už desaťročia platí stavebná uzávera, vďaka čomu sa zachovala prakticky v&nbsp;pôvodnom stave. Ako v&nbsp;nej dnes ľudia žijú?

Asi tak ako v&nbsp;posledných rokoch. Veľkú časť domov po vykúpení od pôvodných majiteľov vlastní štát, ľudia ich majú v&nbsp;nájme. Síce na neurčitý čas, ale s&nbsp;mesačnou výpovednou lehotou, a&nbsp;tak sú v&nbsp;neistote. Boja sa, že domy pôjdu do dražby a&nbsp;kúpia ich bohatší ľudia z&nbsp;iných miest. Stále tam platí územný plán obce Zvolenská Slatina (pod ktorú Slatinka spadá, pozn. red.), hovoriaci o&nbsp;tom, že nesmú pribúdať nové domy. Nie je tomu koniec koncov prispôsobená ani infraštruktúra. Hádam Slatinka v&nbsp;tejto podobe ostane. Je to dedina modelu po skončení druhej svetovej vojny, nedotknutá dodatočnými zásahmi.

Vráťme sa k&nbsp;vode, konkrétne k&nbsp;znečisťovaniu slovenských riek, ktoré je rovnako veľmi vážnou témou. Ani zo Zvolena nemusíme chodiť ďaleko, stačí spomenúť únik digestátu z&nbsp;bioplynovej stanice v&nbsp;Budči do Hrona s&nbsp;obrovským úhynom rýb alebo viacero prípadov znečistenia rieky Slatiny. Ako vnímate tento problém?

Ak sa vrátime do minulosti, pred rokom 1989 fungovalo množstvo priemyselných podnikov bez prísnych ekologických pravidiel, obce nemali žiadne čistiarne odpadových vôd. Rieky tak boli permanentné znečisťované. Následne sa situácia zlepšila a&nbsp;vďaka rybárom sa obnovili populácie rýb. Keď potom dôjde k&nbsp;havárii ako v&nbsp;Budči, vidíme tú skazu. Vo všeobecnosti však stále platí, že čistota vôd sa zlepšila. Obrovský problém nám robí zmena klímy. Otepľovaním vody sa z&nbsp;nej stráca kyslík a&nbsp;ryby sa veľakrát udusia. A&nbsp;pokiaľ tam niekto vypustí nejakú organickú „relatívne neškodnú“ látku, v&nbsp;teplom a&nbsp;nízkom prietoku to narobí problém. 

Ďalšia vec je socialistický pozostatok v&nbsp;podobe mnohých environmentálnych záťaží. Napríklad rieka Slatina je pravidelne znečisťovaná z&nbsp;miesta, kde sa impregnovali železničné podvaly. Je to v&nbsp;zemi a&nbsp;vždy, keď po období sucha poriadne zaprší, tieto jedy sa vyplavia do potoka Zolná a&nbsp;následne do Slatiny. Podobným prípadom sú znečistené banské vody vytekajúce do rieky Slaná. Na jednej strane teda bojujeme s&nbsp;takýmto dedičstvom bývalého režimu a&nbsp;na druhej strane so zmenou klímy. Keď sa tieto dva faktory spoja s&nbsp;regulovaním vodných tokov a&nbsp;nevhodným obhospodarovaním krajiny, je to zlé. Pri postihovaní súčasných znečisťovateľov sa legislatíva sprísňuje, ale stále treba zvyšovať kontrolu a&nbsp;vymáhateľnosť náhrady škôd, ktoré spôsobia.

Zmeny klímy nám počas posledného leta extrémnym spôsobom pripomenulo nevídané sucho. Keď som sa v&nbsp;obci, kde žijem, prechádzal po vyschnutom koryte potoka, v&nbsp;mláčkach medzi kameňmi bolo množstvo väčšinou uhynutých malých rybičiek, ktoré nemali kam ujsť. Bol to smutný pohľad...

Treba sa pripraviť na to, že takéto scény budeme vídať čoraz častejšie. Mali sme zaujímavú prednášku hydrobiológa Jakuba Cíbika, ktorý rozprával o&nbsp;tom, ako možno vo vyschnutých riekach či potokoch obnoviť život. Je pritom dôležité, aby bol vodný tok nezregulovaný, lebo tam živočíchy nájdu miesta, kde sa dokážu zahrabať do bahnistého dna. Keď je dno vybetónované alebo je tam bariéra, zahynú.

Súčasťou koncepcie vodnej politiky je aj zadržiavanie dažďovej vody. Prednedávnom ma v&nbsp;tejto súvislosti zaujala správa, že vo Zvolene postavili prvé obchodné centrum do zelenou strechou. Vstupujeme do doby, keď sa aj developeri začnú správať ekologicky?

Ako Združenie Slatinka sme sa na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie pri tejto stavbe zúčastňovali a&nbsp;sme radi, že staviteľ sa inšpiroval a&nbsp;vybral sa touto cestou. Zelené strechy patria medzi opatrenia, ktoré by už mali byť pri takomto type stavieb povinnosťou, hoci v&nbsp;stavebnej legislatíve to ešte nie je zavedené. Izolačná vrstva a&nbsp;vodozádržné opatrenia účinne znižujú náklady na chladenie v&nbsp;letnom období.

Máte pocit, že ľudia sa ekologickým témam začínajú viac venovať?

Určite áno. Čoraz viac si uvedomujú, že kvalita života závisí od kvality životného prostredia. V&nbsp;obciach a&nbsp;mestách boli ľudia kedysi schopní obetovať životné prostredie pre prácu a&nbsp;iné hodnoty, ale teraz už vnímajú dosah klimatických zmien aj súvisiace hrozby.

Keď navštevujeme obce v&nbsp;rámci nášho seriálu a&nbsp;rozprávame sa s&nbsp;predstaviteľmi samospráv, cítiť, že na ekologické projekty kladú veľký dôraz. Budujú čistiarne, zberné dvory, takmer všade už majú nádoby na triedený odpad. Treba ešte ľudí vo veci triedenia odpadu vychovávať?

Myslím, že by sme mali ísť ešte ďalej a&nbsp;vysvetľovať im, že popri triedení odpadu je ešte dôležitejšia jeho minimalizácia. Už počas nákupu sa treba držať hesla –&nbsp;nebaliť, keď nemusím. V&nbsp;rámci rodiny napríklad vyprodukujeme dve vrecká odpadu za tri týždne, a&nbsp;to nechodíme do bezobalových obchodov.

Pri presadzovaní environmentálnych projektov a&nbsp;riešení problémov je určite dôležitá spolupráca tretieho sektora s&nbsp;kompetentnými zákonodarcami. Vy ste sa väčšinou pohybovali medzi ekoaktivistami, ale ako už bolo spomenuté, vďaka práci konzultantky ste nahliadli aj do kuchyne ministerstva životného prostredia. Naozaj platí zaužívaný mýtus o&nbsp;nekompetentných a&nbsp;neochotných úradníkoch?

Aj z&nbsp;tohto pohľadu bol pre mňa rok strávený spoluvytváraním koncepcie vodnej politiky veľmi cenný. Videla som tú nepružnosť a&nbsp;zastaranosť, ale pritom som rozhodne nemala pocit, že by boli úradníci leniví či neschopní. Je dosť vecí, ktoré ich zaťažujú až demotivujú. Sleduje sa tam dochádzka, na každú služobnú cestu treba vypisovať kopec lajstier, keď ich pošlú na home ­office kvôli šetreniu energiami, nemajú doma techniku, počítače. A&nbsp;do toho do nich mnohí „šijú“. Bola som veľmi prekvapená, že existuje obrovské množstvo kverulantov, ktorí úradníkov dusia šikanóznymi žiadosťami o&nbsp;informácie a&nbsp;zahlcujú ich len preto, že sú frustrovaní a&nbsp;nahnevaní. Zďaleka pritom nejde o&nbsp;jedného či dvoch „občanov Slávikov“, je ich veľa. Búchanie po stole a&nbsp;útoky nikam nevedú. Treba pochopiť, prečo veci nefungujú, a&nbsp;snažiť sa prispieť k&nbsp;tomu, aby sa zmenili. Ide najmä o&nbsp;systém.

Do akej miery súvisí nedokonalosť systému s&nbsp;neustále sa meniacimi politickými garnitúrami a&nbsp;tým aj s&nbsp;osadenstvom na ministerstve?

Napríklad v&nbsp;tom, že sa odsúvali či odsúvajú mnohé veci okolo odstraňovania environmentálnych záťaží. Hrnieme tie problémy pred sebou s&nbsp;tým, že neskôr to niekto vyrieši. Spolieha sa na prechodné obdobie, lenže to sa raz skončí a&nbsp;o&nbsp;to bolestivejší potom bude dosah.

Chýbajú aj v&nbsp;oblasti ekológie kvalitné mozgy?

Tie chýbajú prakticky v&nbsp;každej sfére. Dočítala som sa, že za posledných pätnásť rokov odišlo zo Slovenska viac ako 300-tisíc prevažne mladých ľudí. Naspäť sa vracia málokto. Na mnohých postoch je tak nedostatok zamestnancov a&nbsp;tí, ktorí zostanú, bývajú preťažení.

V&nbsp;dnešných zložitých časoch bojujeme s&nbsp;energetickou krízou. Môže aj tá prispieť k&nbsp;väčšej ohľaduplnosti k&nbsp;životnému prostrediu?

Keďže obnoviteľné zdroje energie samy osebe tento problém nevyriešia, musíme sa zamyslieť nad šetrením energiami a&nbsp;zavádzať opatrenia, na ktoré zatiaľ nie sme zvyknutí. Aj keď mnoho ľudí si myslí opak, na Slovensku máme veľmi lacnú pitnú vodu. Až do tej miery, že si ňou mnohí plnia bazény. Ceny by mali byť odstupňované tak, že čím viac míňam, tým viac platím, a&nbsp;takto učiť ľudí šetrnosti. Keď štát namiesto toho povie, že plošne zastropuje ceny energií, nie je to z&nbsp;tohto pohľadu veľmi motivačné. Mám kamarátku, ktorá čerpá energiu zo solárnych panelov. Vždy, keď zasvietilo slnko, utekala domov zapnúť práčku. Človek sa spočiatku začuduje, ale nakoniec zistí, že je to prirodzené. V&nbsp;Slatinke máme na sporáku vždy hrnce s&nbsp;vodou, a&nbsp;keď sa kúri, zároveň vodu ohrievame. Od takéhoto rozmýšľania sme si už odvykli, lebo na luxus a&nbsp;pohodlie sa zvyká veľmi ľahko. Zďaleka nie všade na svete je pritom dostupnosť energií a&nbsp;pitnej vody samozrejmosť.

Keď sme sa už dostali za hranice, navštívili ste krajinu, ktorá by nám mohla byť v&nbsp;ekológii vzorom?

Musím sa priznať, že nie som veľký cestovateľ, ale z&nbsp;pohľadu ekológie ma asi najviac zaujalo Fínsko. V&nbsp;tejto krajine nájdete množstvo malých vodných elektrární. Keď zrátali, že z&nbsp;hľadiska výroby energie je dôležitá len časť z&nbsp;nich, ostatné jednoducho zbúrali. Toto si na Slovensku neviem predstaviť.

Hoci je to veľmi široká otázka, ako vidíte za súčasnej situácie budúcnosť života na našej planéte?

Očami ekologičky to vidím tak, že planéta nezanikne ani po vyčerpaní zdrojov. Možno zanikne len ľudstvo ako druh – dôjde ku korekcii. Fakt je, že naša civilizácia je ohrozená bezprecedentnou stratou biodiverzity, preto hovoríme o&nbsp;environmentálnej kríze. Ak ľudská populácia prežije v&nbsp;podobe, v&nbsp;akej je teraz, naše deti a&nbsp;ďalší potomkovia sa na túto dobu budú pozerať veľmi kriticky. Aj keď poznáme všetky riziká, robíme minimum pre to, aby sme tento trend zvrátili. Dôsledky padnú na plecia ďalších generácií.

Ekologička Paulíková: Ak ľudstvo prežije, naši potomkovia sa na túto dobu budú pozerať kriticky

Richard Budín

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Ekologička Paulíková: Ak ľudstvo prežije, naši potomkovia sa na túto dobu budú pozerať kriticky

Richard Budín

Súvisiace články

Plasty pod kontrolou, nové trendy v doprave... Kde bude Slovensko o pár rokov?

Jedovaté čierne oči: Toxické jazerá na Horehroní stále hrozia ekologickou katastrofou

Najekologickejšie krajiny sveta. Neuveríte, kam sa zaradilo Slovensko

Autor článku

Richard Budín

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás