Rozhovory

DUŠAN JAMRICH pôvodne vôbec nechcel byť hercom: Čo zmenilo jeho názor?

7.6. 2021 8:00
Diskusia ()
1979:
1979: "Móda nie je privilégiom žien..."
Zdroj: ŽIVOT/MILOŠ VANČO
Rozhovory

DUŠAN JAMRICH pôvodne vôbec nechcel byť hercom: Čo zmenilo jeho názor?

7.6. 2021 8:00
Diskusia ()
1979:
1979: "Móda nie je privilégiom žien..."
Zdroj: ŽIVOT/MILOŠ VANČO

Vráťte sa s nami do roku 1979 a vychutnajte si rozhovor s Dušanom Jamrichom. Článok vyšiel na stránkach týždenníka Život pod názvom "Móda nie je privilégiom žien...".

Dovoľte, mi, aby som vám predstavila člena Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave Dušana Jamricha, hoci... Poznáme ho všetci či už z dosák Činohry Slovenského národného divadla, z filmového plátna alebo z televíznych obrazoviek či rozhlasu. Prihovára sa nám striedavo ako Silvio z Goldoniho hry Sluha dvoch pánov, ako Alexander z Gorkého hry Poslední, ako Montano zo Shakespearovho Othella alebo ako inžinier Iľja Benedik zo Solovičovej trilógie Meridián, Zlatý dážď a Strieborný jaguár. Za tých sedem divadelných sezón, odkedy pôsobí v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava, vytvoril celý rad väčších či menších postáv.

Pôvodne vôbec nechcel byť hercom, lebo – ako hovorí Dušan Jamrich – narodil sa na Aurela a Aurel Stodola, vynálezca parnej turbíny, bol jeho vzdialený príbuzný. Chcel teda kráčať v jeho šľapajach.

A malý Dušan bol – možno práve vďaka Aurelovi – dieťa nadmieru zvedavé a postrach celej rodiny. Nič nenechal na pokoji. Rozmontoval všetko, čo mu prišlo pod ruku, či už to boli hodiny, alebo šijací stroj. Neskôr svoj detský záujem o fyziku spečatil štúdiom v špeciálnej matematicko-fyzikálnej triede. Možno by z neho bol naozaj druhý Aurel Stodola, keby... Keby nebolo ochotníckeho divadla Za rampami a jeho priateľov, v tom čase takisto ochotníkov, Ľuba Vajdičku, Stana Párnického, Štefana Havlíka, ktorí zasiahli do života budúceho technika. Pravda, ako sa hovorí, cesta za slávou – cesta tŕnistá, a tak ani Dušan Jamrich nemal hneď na ružiach ustlaté. Prijímacie pohovory na VŠMU robil dvakrát, a keďže prvý rok štúdium herectva neotvorili, išiel pracovať do tlačiarne. (Mimochodom, podieľal sa aj na výrobe Života.) Potom prišiel život s malým ž, štúdium na VŠMU, ponuky z Martina, z Nitry a napokon z Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.

Toľko vari stačí. Dnes vám však Dušana Jamricha chceme predstaviť v nezvyčajnej úlohe: takého, akého ho stretávate v uliciach Bratislavy. Pri tejto príležitosti som mu položila takisto trochu nezvyčajné otázky o divadle, móde, ženách...

Zdroj: Reprofoto: ROBO HUBAČ

V ktorom zo svojich hereckých kostýmov ste sa cítili najlepšie a ktorá z hereckých postáv sa vám najviac páčila?

Dobre ušitý divadelný kostým musí dotvárať postavu a musí vyvolať v hercovi určitý pocit. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme mali na sebe kostým, v ktorom sa dobre cítime, v ktorom sa môžeme voľne a nenútene pohybovať na javisku. Človek sa napríklad inak pohybuje v historickom kostýme, inak v smokingu, inak v ľudovom kroji a inak v džínsoch. Kostým vlastne vydáva akési svedectvo o určitej postave. Jedno s druhým pomerne dosť úzko súvisí. Veľmi sa mi páči postava Chorju z hry moldavského autora Drucea V mene zeme a slnka. V hre sa hovorí o občianskej odvahe, o statočnosti, nezatracovaní hodnôt a odkazov minulosti. Preto pri výbere kostýmu sme museli hľadať jednoduchosť a prostotu. Alebo napríklad v hre Petra Hacksa Adam a Eva stvárňujem postavu Adama iba v obyčajnom tričku. Kostým však tvorí dokonalý celok s hrou. Veľkú zásluhu na vyriešení nášho dlhého sporu, ako obliecť nahých ľudí, má kolega Martin Huba.

Odkedy sa obliekate podľa vlastného vkusu?

Hoci mama ma v obliekaní ni kdy nekorigovala, predsa len vlastný vkus v obliekaní som mohol v plnej miere uplatniť až vtedy, keď som si začal zarábať sám na živobytie. Nikdy som však nemal rád priveľmi módne veci. Módu som si uvedomil až vtedy, keď istý riaditeľ v istej škole posielal domov žiakov, ktorí mali na sebe úzke nohavice. A o niečo neskôr ten istý riaditeľ v tej istej škole posielal domov žiakov, ktorí mali široké nohavice... Rád sa obliekam v prvom rade pohodlne. Nemám rád zle ušité obleky zo zlých, z nekvalitných materiálov. Nemám veľa šiat, ako by sa na prvý pohľad zdalo: klasický spoločenský oblek, smoking, letný oblek, nejaké nohavice, svetre a košele.

Čo najviac ovplyvňuje váš názor na obliekanie a módu?

Praktickosť, pohodlnosť a, samozrejme, prostredie, v ktorom žijem. Nemám rád nové veci, radšej som, keď veci „naberú patinu“. Keď človek ide hrať golf alebo jazdiť na koni, tak sa aj primerane na to oblečie. Keď idem do lesa, vyberiem si pohodlné oblečenie a topánky. Určitá činnosť si vyžaduje aj určité primerané oblečenie. Pri svojej výške a postave nedostanem kúpiť konfekčný oblek, a tak si dávam obleky šiť na mieru. Som toho názoru, že oblek je vtedy dobrý, keď je dobre ušitý, z kvalitného materiálu a je aj udržiavaný. Najradšej nosím športové oblečenie z materiálov, ktoré vydržia nejakú „štrapáciu“ – napokon to vyplýva aj z môjho povolania. Kým jeden môže byť oblečený supermoderne, nepôsobí rušivo, druhý si to zasa nemôže dovoliť. Tým som vlastne aj proti neuváženej uniformovanosti v obliekaní. Z materiálov uprednostňujem vlnu alebo zmes vlna – bavlna – umelé vlákno, na leto zasa obľubujem bavlnu. Nemám rád syntetické materiály.

Každý človek má nejaké hobby. Máte aj vy svoje záľuby?

Rád si pozriem dobrý film, vypočujem dobrú hudbu, viem oceniť dobré jedlo a v poslednom čase je mojou veľkou záľubou beh. Behám aspoň trikrát týždenne. Na jar, v lete a v jeseni v teplákoch a v zime na bežkách. Najčastejšie behám z Kútikov až na Devínsku Kobylu.

A na záver ešte otázka, čo sa vám páči a čo nepáči na našich dievčatách a ženách? A čo na mužoch?

Mojou druhou záľubou je cestovanie, a keďže som toho už dosť precestoval, môžem povedať, že nikde som nevidel tak pekne a vkusne oblečené ženy ako v Bratislave. Nie všade vedia ženy svoje možnosti využiť a v plnej miere uplatniť. Naše ženy a dievčatá vedia zo svetovej módy, až na malé výnimky, vychytiť to, čo im najviac pristane. Každá žena i muž by mali vedieť, čo im pristane, čo si môžu dovoliť obliecť a čo nie, a podľa toho by sa mali vždy riadiť. Oblečenie každého by malo byť podobne ako na javisku svedectvom o osobnosti človeka. A čo sa týka pánskej módy, som za akýsi umiernený stred. No myslím si, že aj muži by mali dbať o seba, pretože dnes móda nie je len privilégiom žien.

Diskusia