Výročie manželkinej smrti ste si pripomenuli burzou jej oblečenia, z ktorej výťažok putoval pre onkologicky choré deti, a zádušnou omšou za prítomnosti najbližších. Aký to bol pocit – oživovať po roku veľmi smutné spomienky?

Musím sa priznať, že to bolo pre mňa veľmi ťažké. Keď sa už blížilo výročie Andrejkinej smrti, týždeň som nemohol vôbec spať. Každý deň som sa prebúdzal presne v čase, keď som ju pred rokom našiel v našej posteli bez známok života, teda okolo piatej hodiny ráno. Bolo to naozaj mimoriadne ťažké. Nervy a psychika pracovali naplno, pretože aj keď som sa snažil unaviť prácou a šiel som do postele neskoro v noci, skoro ráno som už bol hore. Asi to súviselo so samotnou prípravou burzy. S Petrou sme museli ísť do všetkých Andrejkiných vecí, topánok, šiat a blúzok, všetko popripravovať a následne odviezť do Zrkadlového hája v Petržalke. Bol to nápor na psychiku, napriek tomu ma mimoriadne potešilo, že prišlo také množstvo ľudí a spolu sa nám podarilo vyzbierať krásnu sumu. To by som chcel odkázať všetkým neprajníkom, ktorí mi písali ešte v čase, keď sme zverejnili termín konania burzy, že ich slová sa nepotvrdili. Predpovedali nám, že vyberieme dvesto, maximálne tristo eur, ale my sme vybrali 1 693,50 eura. Je to nádherná suma, ktorá onkologickým deťom pomôže. Pani riaditeľka, ktorá bola na burze prítomná tiež, povedala, že v ich prípade každé jedno euro zaváži a skutočne veľmi pomôže. Bola mimoriadne nadšená a niekoľkonásobne nám ďakovala, čo bolo veľmi milé. A milé boli aj reakcie mnohých ľudí, ktorí sa pri nás zastavovali a hovorili mi, ako mali Andrejku radi, a ďakovali za to, že sme niečo také vymysleli. V mene Andrejky táto akcia pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú. Zároveň ma prekvapilo, že na burze sa zúčastnili ľudia z Česka, ktorí si objednali hotel, aby následne mohli ísť aj na zádušnú omšu. Potom prišli ľudia z východu – z Košíc, Prešova, Trebišova, aj z Novej Bane, Čachtíc, to je niečo neuveriteľné.

Ako ste už spomenuli, našli sa ľudia, ktorým sa myšlienka usporiadania burzy s oblečením po vašej manželke nepozdávala.

Áno, presne tak. Následne, keď v médiách vyšiel článok o našom úspechu, pod ktorým sa objavilo 520 zväčša pozitívnych komentárov, sa našli aj takí, ktorí si text buď neprečítali, alebo nepochopili podstatu, pretože sa nazdávali, že burzu robím preto, aby som sa obohacoval. To je úplný nezmysel! Peniaze sa zbierali do zapečatených pokladničiek a výťažok si po skončení akcie zobrali ľudia z nadácie so sebou.

Alebo mi písali, že som mal veci po Andrejke radšej niekomu darovať. Ale ako by nejaká jej blúzka alebo šaty pomohli chorému dieťaťu? Veď tieto deti potrebujú hlavne financie a nie lodičky. Tie predsa nikomu nepomôžu… Takže na všetkých neprajníkov kašlem, beriem to jedným uchom dnu a druhým von. Vôbec si neuvedomujú, koľko námahy ma stálo všetky veci po Andrejke vziať, triediť, čistiť, pripravovať… Je smutné, že sú medzi nami takí ľudia, ale zas musím povedať, že prevažnej väčšine sa táto myšlienka páčila. Táto akcia je ojedinelá na Slovensku, preto si veľmi vážim všetkých, ktorí prišli a podporili nás. Obzvlášť ma potešilo, keď za mnou prišli ľudia a povedali, že by si z toho mali zobrať príklad aj ostatní, ktorí môžu niečo také urobiť a pomôcť tým, ktorí to potrebujú.

Prisnilo sa jej, čo má zaspievať

Nie je to tak dávno, čo Otto Weiter a speváčka Petra Maxin (41) priznali, že k sebe majú blízko. Spojila ich práca, ale aj podobné názory a pohľad na život. Petra je po celý čas spevákovi oporou a on sám otvorene priznáva, že bez nej by už na tomto svete zrejme nebol.

 

Počas burzy stála po Ottovom boku a na akcii venovala jeho nebohej manželke dojímavú pesničku. „Pôvodne sme sa s Ottom zhodli na tom, že na burze sa nebude vôbec spievať, ale viacerí, dokonca aj Janko, Andrejkin brat, nás presvedčili, že tam budú mnohí výborní speváci a pár piesní by dobrú vec mohlo len podporiť. Vtedy s tým Otto súhlasil, ale neželal si, aby to bolo koncertné, veselé. Dva dni pred akciou som mala sen a videla som burzu. Videla som, ako si tam ľudia pozerajú Andrejkine veci, ako to celé prežívajú, ako je to usporiadané… Videla som aj seba, ako spievam pieseň Most přes minulost od Lucie Bílej. Deň pred akciou som o tom povedala Ottovi, ale on s mojím spevom nesúhlasil. Rozhodla som sa zaspievať mu túto skladbu a nech sám posúdi, či sa to tam hodí alebo nie. Zaspievala som, on sa rozplakal a povedal, že to tam musím zaspievať, a tak som ju zaspievala,“ uviedla Petra, ktorá sa aktuálne nevyhne porovnávaniu s nebohou Andreou Weiter-Fischer.

 

Nám však priznala, že na to ju Otto pripravil. „Poviem k tomu len toľko, že tu nie som preto, aby som Andrejku nahradila. Bola by som rada, keby to naši fanúšikovia, poslucháči pochopili. Som tu od začiatku najmä ako opora pre Otta a budem sa snažiť, aby sa naša spoločná tvorba ľuďom páčila a robila im radosť,“ uzavrela.

Po celý čas vám pomáhala priateľka Petra.

Áno, Petra so mnou realizovala všetko od začiatku do konca, ale musím povedať, že mi veľmi pomáhala aj moja dcéra Andrejka, ktorá prišla z Brna a strávila s nami tri dni. Jej prítomnosť mi pomohla najmä psychicky. Veľmi chcel prísť aj Peťo Stašák (71), ale tomu to, bohužiaľ, nevyšlo. Práve preto, že sa sľúbil, dohodol sa so svojou manažérkou Gabikou, ktorá prišla ešte o deň skôr, aby nám s prípravami pomohla. Bola úžasná, správala sa ako naša dlhoročná rodinná priateľka. Samozrejme, ďakujem aj všetkým interpretom a ľuďom, ktorí sa na akcii zúčastnili a prispeli na dobrú vec.

Deň po burze sa konala zádušná omša za Andrejku. Po jej skončení som sa rozprával s pánom farárom. Možno to bude znieť ako sci-fi, ale povedal mi, že Andrejka je veľmi spokojná a teší sa, že aj týmto spôsobom mohla pomôcť niekomu inému.

Pokračovanie na ďalšej strane...