Na Pustý hrad chodieval PhDr. Ján Beljak, PhD., so starým otcom už ako dieťa. Ako stredoškolák sa dozvedel, že sa na tomto vtedy ešte zarastenom mieste začal archeologický výskum, a zatúžil sa na ňom zúčastniť.

Jeho túžba zosilnela, keď si vypočul odbornú prednášku archeológa Václava Hanuliaka. Nemal vtedy ani pätnásť rokov a už presne vedel, čo chce. Pustý hrad sa napokon stal súčasťou jeho života a archeológia povolaním. Od roku 2009 realizuje výskum na Pustom hrade Archeologický ústav SAV práve pod jeho vedením. O milovanej pamiatke dokáže rozprávať celé hodiny.

PhDr. Ján Beljak, PhD.
Mladý zanietený archeológ získal odborné vzdelanie na Trnavskej univerzite, Jagelovskej univerzite v Krakove, Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, na Univerzite Komenského v Bratislave a v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Od roku 2012 pracuje ako vedúci výskumného pracoviska Archeologického ústavu SAV vo Zvolene. Jeho manželka doc. Noémi Beljak Pažinová má rovnakú vášeň pre Pustý hrad ako on a po jeho boku vedie letnú školu archeológie. Obaja sú oceňovaní odborníci a uznávaní členovia rôznych medzinárodných archeologických skupín a organizácií.

Uplynulá sezóna vraj bola mimoriadne bohatá na nálezy. Našlo sa tu takmer 55-tisíc nových artefaktov. Čo všetko konkrétne a z akých období?

Sezóna 2019 bola na Pustom hrade najbohatšia na archeologické nálezy. Medzi nálezmi vynikajú šperky z vrcholného stredoveku zo striebra a z bronzu, ale aj pozlátené kovanie. Sezóna bola rekordná aj na nálezy mincí. Našli sme ich 22 s razbou a 33 falošných, pripravených na razbu. Dominovali nálezy z 13. storočia. Preosievaním hlinitej výplne sondy 3 sme našli krásne strieborné kovanie s anjouovskou ľaliou.

Našli sa aj polotovary predmetov z parohoviny i hotové kostené výrobky ako hracie kocky a žetóny, železné čepele nožov, fragment podkovy i kosáka, hroty šípov s tŕňom i tuľajkou, fragmenty keramických téglikov na tavenie a ojedinelá bronzová nožička zvieraťa – podľa tvaru azda leva – pravdepodobne z akvamanily, teda nádoby, ktorú používala aristokracia v stredoveku na umývanie rúk pred jedlom. Veľmi zaujímavé je mosadzné kovanie s nápisom HILF a strieborné heraldické kovanie s nápisom v latinčine.

Čo bude ďalej s týmito vecami?

Archeologické nálezy sme už počas výskumu evidovali do prírastkových katalógov, kreslili sme ich a fotili. Každý nález má svoje evidenčné číslo. Aktuálne dokončujeme výskumnú dokumentáciu z tohtoročnej sezóny a v rámci nej sú presne datované a určená je ich funkcia. Náš numizmatik presne určuje mince a podobné je to aj s ďalšími kategóriami archeologických nálezov. Črepy a kosti sa umývajú denne už počas terénneho výskumu. Kovové nálezy aktuálne idú konzervovať v laboratóriách Archeologického ústavu SAV v Nitre. Časť nálezov je už teraz vystavená v priestoroch Starej radnice na Námestí SNP a verím, že v blízkom období zrealizujeme veľkú výstavu venovanú Pustému hradu na Zvolenskom zámku.

Kedysi o Pustom hrade vo Zvolene verejnosť nechyrovala. Čo bolo prvým impulzom, ktorý naštartoval archeologický výskum?

Dejiny archeologického bádania Pustého hradu vo Zvolene siahajú do 19. storočia. Informácie o zámere realizovať odborný archeologický výskum na Pustom hrade vo Zvolene sa dozvedáme prvýkrát zo zápisnice mestského zastupiteľstva mesta Zvolen z roku 1889, ktorá hovorí, že advokát a občan Zvolena Július Thomka žiada o povolenie vykonať archeologický výskum na hrade. V rokoch 1889 až 1890 ho spolu Ľudovítom Leustáchom aj zrealizovali. Na ďalších sto rokov Pustý hrad takmer celkom upadol do zabudnutia.

Kedy sa to zmenilo?

V roku 1992. Výskum a obnovu iniciovalo a financovalo mesto Zvolen aj vzhľadom na havarijný stav hlavnej vstupnej brány horného hradu, ktorej hrozilo zrútenie. Všetko mal vtedy pod palcom známy archeológ Václav Hanuliak.

Kto to platil kedysi a ako je to s financovaním výskumu a udržiavaním Pustého hradu v súčasnosti?

Hlavným donátorom výskumu a obnovy Pustého hradu je už 28 rokov mesto Zvolen, ktoré je aj jeho vlastníkom. Mesto zabezpečuje aj správu a údržbu hradu. Oceňujem, že aj v ťažkých 90. rokoch dokázalo vedenie mesta spolu s poslancami vždy nájsť v rozpočte financie aj pre Pustý hrad. Vrátilo sa im to v dnešnej obrovskej návštevnosti vtedy takmer zabudnutého hradu i v našich vedeckých zisteniach.

Od roku 2010 každoročne a úspešne žiadame o granty Ministerstvo kultúry SR a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu. Počas letných mesiacov sa na Pustom hrade realizuje Medzinárodná letná škola archeológie, ktorú organizuje Katedra archeológie UKF a Archeologický ústav SAV v Nitre s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a Medzinárodného vyšehradského fondu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

Bývanie budúcnosti? Podobnosť týchto stavieb s logami známych spoločností nie je náhodná

Populárne články
V minulosti sa rád otužoval v ľadovej vode. Po rokoch však zistil, že ochladzovanie organizmu mu nerobí dobre.

Už 25 rokov nebol chorý: Jozef Vajda sa vyhýba lekárom. Ako si udržiava pevné zdravie?

Ilustaračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Aký bude tento týždeň?

Z Česka odišiel zo sveta luxusu. ŠTEFAN FARKAŠ dnes pomáha ľuďom v núdzi úplne zadarmo.

Nechceme peniaze: Združenie HAKA hľadá zmiznuté vozidlá i stratených ľudí úplne zadarmo

IVAN GÁLIK sa do nočných vlakov zamiloval.

Cestu mu skrížili koľaje a železnica sa mu stala osudom: Zažívame renesanciu nočných vlakov

Ak nechcete byť sami, Diana odporúča, aby ste boli aktívni a nebáli sa.

Známa poradkyňa zo Svadby na prvý pohľad: Toto sú najčastejšie vzťahové problémy jej klientov

Ilustračná snímka

Vylučujú metán všetky bylinožravce?

Zobraziť viac
Diskusia