Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Keď sme pred vyše štyrmi rokmi navštívili zakladateľa projektu Včelí kRaj v&nbsp;jeho sídle v&nbsp;Liešnici (miestna časť Kokavy nad Rimavicou), mal v&nbsp;hlave množstvo plánov okolo zdokonaľovania tohto vzdelávacieho centra. Mnohé sa mu splnili, podarilo sa mu dokonca získať finančné prostriedky na vybudovanie celoročne fungujúceho environmentálneho centra. V&nbsp;kontexte hroziaceho výrazného oklieštenia stavu včelstiev na Slovensku dnes bojuje aj za to, aby o&nbsp;rozhodujúcich otázkach budúcnosti týchto užitočných živočíchov rozhodovalo široké spektrum odborníkov.

Zrejme najdiskutovanejšou témou posledných dní je pripravovaná novela zákona o&nbsp;ochrane zvierat z&nbsp;dielne OĽANO, podľa ktorej by sa okrem iného znížil počet včelstiev na dve až tri na štvorcový kilometer. Mnohých včelárov veľmi rozhorčil. Aký je váš pohľad?

V&nbsp;reakcii na túto novelu zákona sme vytvorili platformu Včela bolo neskoro, ktorá by mala byť akousi protiváhou k&nbsp;tomu, čo sa deje. My ako včelári sme vôbec nevedeli, že sa niečo také pripravuje. Pripomínam, že Slovenský zväz včelárov má 15 500 členov a&nbsp;celá včelárska obec 22-tisíc. Aj keď politici (novela zákona pochádza z&nbsp;poslaneckej skupiny okolo Moniky Kozelovej a&nbsp;Martina Fecka, pozn. red.) odmietajú kritiku včelárov s&nbsp;tým, že sa ešte vlastne nič nedeje a&nbsp;novela zákona je len v&nbsp;štádiu príprav, osnova už raz unikla na verejnosť a&nbsp;osobne si viem predstaviť, kam to smeruje. Keď bude hotová, nepomôže ani pripomienkovanie, lebo základ a&nbsp;tým aj celý zákon bude zlý.

Ambíciou ministerstva životného prostredia bolo aj dostať včelu medonosnú medzi chránené živočíšne druhy. Možno však zákonne chrániť živočícha, ktorý plní akýsi hospodársky aspekt?

Je to absolútny nonsens. Včela by mala mať nejaké špeciálne postavenie, čo si všetci včelári uvedomujú, ale nie podľa zákona o&nbsp;ochrane prírody a&nbsp;krajiny. Tieto témy by mali byť predmetom širokej diskusie všetkých zainteresovaných. Aj preto vznikla platforma Včela bolo neskoro, pomocou ktorej sa snažíme spájať všetky organizácie. Cieľom je dospieť k&nbsp;tomu, čo včelári naozaj potrebujú, a&nbsp;aby sa tvorba takýchto vážnych legislatívnych úprav nediala poza ich chrbát. Žiadame vytvoriť komisiu odborníkov, ktorí by takéto veci riešili. Máme vynikajúcu Univerzitu veterinárneho lekárstva a&nbsp;farmácie v&nbsp;Košiciach, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v&nbsp;Nitre či Strednú odbornú školu Pod Bánošom v&nbsp;Banskej Bystrici, ktoré realizujú aj nadnárodné projekty. Treba spojiť odborníkov z&nbsp;praxe, veľkých aj malých včelárov, šľachtiteľov.

Ako je to s&nbsp;včelami na Slovensku, pribúda ich alebo ubúda?

V&nbsp;prvom rade si treba ujasniť, že keď sa povie včela, zďaleka nejde len o&nbsp;najznámejší druh medonosnej. Na Slovensku žije vyše šesťsto druhov včiel. Z&nbsp;globálneho pohľadu ich ubúda, ale počet včiel medonosných rastie, minulý rok bol na úrovni 340-tisíc včelstiev. Žijú v&nbsp;kolóniách a&nbsp;takto prežijú zimu. Ostatné druhy produkujú buď menej alebo žiadny med a&nbsp;zahynú počas roka, plnia však veľmi dôležitú funkciu zberačov nektáru a&nbsp;peľu. Patria sem aj čmeliaky, ale veľmi významné sú z&nbsp;tohto pohľadu aj samotárske včely.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K ROZHOVORU S DÁVIDOM TURČÁNIM NÁJDETE V GALÉRII

Novela zákona o&nbsp;ochrane zvierat vysvetľuje reguláciu včelstiev tým, že v&nbsp;menšom počte budú mať lepšie podmienky na život. Existuje vôbec nejaké meradlo, ktoré by určilo, koľko včelstiev na štvorcový kilometer by bolo z&nbsp;hľadiska udržateľnosti takpovediac maximom?

Kým na Slovensku je priemerne sedem včelstiev na štvorcový kilometer, v&nbsp;susednom Maďarsku až trinásť, oveľa väčšiu hustotu zavčelenia v&nbsp;porovnaní s&nbsp;nami majú aj Česi. Z&nbsp;tohto pohľadu sa teda ešte máme kam posúvať, ale poďme sa rozprávať o&nbsp;tom najpodstatnejšom – o&nbsp;krajine. Nech napríklad poľnohospodárom prislúcha povinnosť využívať biopásy, teda akési nárazníkové zóny medzi cestou a&nbsp;poľnohospodársku krajinou, ktoré pomôžu aj opeľovačom. Nech pestujú hmyzoopelivé rastliny vhodné pre všetky druhy opeľovačov. Ohrozovať už tak chabú potravinovú bezpečnosť Slovenska tým, že plošne znížime stav včelstiev, nedáva zmysel. Produkciu medu treba, naopak, zvýšiť a&nbsp;dostať ho do obchodov, aby sme ho mohli ponúkať ako kvalitnú potravinu.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

V&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov ste hovorili aj o&nbsp;tom, že rastúca populácia včelárov nemusí byť tou najlepšou správou a&nbsp;včelárstvo na Slovensku je príliš živelné. Ako teda dosiahnuť optimálny stav?

Ľudí dnes včelárstvo láka. Je to taký začiatočnícky ošiaľ, keď si myslia, že si stačí postaviť úľ niekde pri dome a&nbsp;o&nbsp;viac sa nemusia starať. Na Slovensku je odhadom dvetisíc až tritisíc ľudí, ktorí nie sú registrovaní ani nespadajú pod včelárske organizácie. Kým registrovaným chodia kontroly a&nbsp;odborníci im vedia poradiť, včelári mimo tohto systému môžu byť ohniskom potenciálnej nákazy a&nbsp;robiť tak problémy širokému okoliu. Počas dvoch dní kurzu môžeme dať začiatočníkom nejaké základy, ale ďalšie, v&nbsp;podstate celoživotné vzdelávanie je už na nich. Prvoradá je zodpovednosť. Preto treba vymyslieť legislatívne páky, aby pre tých nezodpovedných netrpeli tí, ktorí sa tejto práci venujú na­ozaj poctivo.

Keď hovoríme o&nbsp;chorobách včiel, čo všetko ich dnes ohrozuje?

Okrem klieštika, ktorého u&nbsp;nás prvýkrát objavili v&nbsp;roku 1978 po importovaní z&nbsp;Ázie, tu máme novšie hrozby, ktoré sú v&nbsp;Európe, ale ešte nie u&nbsp;nás – ázijského sršňa a&nbsp;malého úľového chrobáka z&nbsp;Afriky. Klimatická zmena so sebou nesie aj nové vírusy. Ďalej sú tu bakteriálne ochorenia ako mor a&nbsp;hniloba včelieho plodu, mykotické ochorenia a&nbsp;rôzne škodce. V&nbsp;dôsledku nedostatočne pestrej potravy v&nbsp;niektorých oblastiach navyše včely strácajú imunitu. Podobne by dopadol človek, ktorý by celý život jedol povedzme len chlieb. 

Krajinné prostredie na Slovensku, ktoré včelám poskytuje väčšie či menšie zdroje potravy, však nie je všade rovnaké. Dáva z&nbsp;tohto pohľadu plošná regulácia nejaký význam?

Nedáva, lebo na jednom mieste s&nbsp;typom krajiny chudobným pre včely môže byť viacero včelárov a&nbsp;na inom, kde je pre ne zdrojov oveľa viac, ani jeden. Ak už treba robiť limity, robme ich tam, kde je to potrebné.

Aj väčšie mestá sa v&nbsp;poslednom čase aktívne zapájajú do včelárstva a&nbsp;snažia sa opeľovačom vytvoriť čo najlepšie podmienky. Je to podľa vás z&nbsp;dlhodobého pohľadu perspektívny trend?

Mestské prostredie môže byť pre včely veľmi zaujímavé, veľký boom prežívajú aj v&nbsp;takých metropolách ako Paríž, Berlín či Londýn. Na druhej strane práve v&nbsp;mestách asi najjasnejšie vidno limity. Keď tam okrem prirodzených opeľovačov nasadíme ďalšie včely, môže vznikať veľký tlak a&nbsp;konkurencia pri nedostatku potravových zdrojov. Je teda dôležité nájsť správnu mieru. Určite by bolo dobré dostať sa k&nbsp;výstupom aj v&nbsp;prípade, že sa včelám v&nbsp;meste nedarí, lebo sú to veľmi dôležité informácie pre ďalšie zdokonaľovanie ich začleňovania do takéhoto prostredia.

Keď sme vás vo vašom sídle v&nbsp;Liešnici navštívili prvýkrát, váš projekt Včelí kRaj bol ešte len na začiatku. Čím všetkým ste od štartu v&nbsp;roku 2013 prešli?

Začínali sme na zelenej lúke, ale dnes už máme vybudované zázemie na včelárske kurzy, medáreň, včelín, umelecké objekty či motýlí dom. Od apríla do polovice septembra, keď je včelárska sezóna, sa tu prakticky stále niečo deje. Prichádzajú k&nbsp;nám návštevy od detí z&nbsp;materských škôl až po univerzity, začínajúci, ale aj pokročilí včelári. V&nbsp;čase pandémie boli tieto aktivity utlmené, ale bežne sa u&nbsp;nás počas roka „premelie“ niekoľko stovák ľudí. Tento rok prichádza veľký zlom. Z&nbsp;nórskych fondov cez nadáciu Ekopolis sa nám podarilo získať financie na prestavbu včelína na celoročné environmentálne centrum, kde budeme môcť počas celého roka vzdelávať o&nbsp;opeľovačoch a&nbsp;počas roka tematicky ladiť akcie pre rôzne skupiny ľudí.

Jedným z&nbsp;včelárskych hitov je v&nbsp;poslednom čase apiterapia, o&nbsp;čom sme sa presvedčili napríklad počas nedávnej návštevy v&nbsp;obci Tuhár. Majú tam postavený nový domček, do ktorého plánujú nasťahovať včielky a&nbsp;ponúkať inhaláciu blahodarného vzduchu z&nbsp;úľa. Ako vnímate takéto aktivity? 

Vítam ich, koniec koncov, aj my sme sa stali v&nbsp;apiterapii vzorom pre veľa projektov. Inhalovalo sa u&nbsp;nás cez špeciálne dýchacie prístroje. Musím sa však priznať, že sme v&nbsp;tom trocha pribrzdili. Treba totiž zohľadniť aj riziká apiterapie spojené s&nbsp;alergiami na med, peľ alebo propolis. V&nbsp;našom prípade by teda bolo namieste uvažovať o&nbsp;asistencii lekárskeho odborníka, ktorý by dohliadol na bezpečné aplikovanie tejto liečebnej procedúry. V&nbsp;prípade klasických apidomčekov bez dýchacích prístrojov by to nemal byť až taký problém, ale skúseného včelára určite treba. Samotné nadšenie pre vec nestačí.

Stále diskutovanou témou je (ne)kvalita medu, ktorý sa dostáva na naše stoly. Aký je váš pohľad na ňu?

V&nbsp;tomto smere treba rozlišovať dve základné kategórie medov: domáceho a&nbsp;z&nbsp;obchodov. Keď kúpite v&nbsp;supermarkete pohár v&nbsp;akcii za päť eur, treba si uvedomiť, že reálna hodnota, „očesaná“ o&nbsp;maržu, daň, províziu, energie či transport, je ešte oveľa nižšia. Môžeme vtedy hovoriť o&nbsp;kvalite? Aj keď som, samozrejme, za to, aby bol pre nás med dosiahnuteľný ako bežná potravina, v&nbsp;konečnom dôsledku si treba uvedomiť, že v&nbsp;poctivej forme ide o&nbsp;luxusný produkt. 

Kde by sa teda mala začínať cena poctivého medu?

Povedzme, že osem eur je spodná hranica. My teraz zvyšujeme na desať, inej cesty niet. Výroba ekologicky čistého medu, ktorý produkujeme, samozrejme, aj niečo stojí.

Mnohí hovoria že, med v&nbsp;supermarketoch je čistý cukor, že s&nbsp;tým skutočným medom nemá nič spoločné. Skutočne je to tak?

Môže to tak byť, ale aj nemusí. Tieto medy sa dovážajú z&nbsp;krajín ako Ukrajina, Čína alebo Argentína, kde cena práce nie je taká vysoká a&nbsp;kde platia trocha iné normy než v&nbsp;Európskej únii. Potom sa miešajú, často sa zohrievajú, čím strácajú na kvalite. Môže ísť aj o&nbsp;stopercentný med, ale nedosahuje takú kvalitu ako slovenský.

Spomínali ste Ukrajinu, kde zúri vojna a&nbsp;platí embargo na export potravín. Môže to znamenať, že medu bude menej a&nbsp;tým stúpne jeho cena?

Nepochybne áno, keďže Ukrajina je jedným z&nbsp;najväčších dodávateľov medu na Slovensko. Môžeme sa teda pripraviť na to, že med v&nbsp;obchodoch bude výrazne dražieť. Na druhej strane som stále presvedčený, že na Slovensku možno vyprodukovať dostatočné množstvo kvalitného medu pre našu spotrebu. Dôležité je zabezpečiť, aby sa dostával ľahšie k&nbsp;spotrebiteľom.