Aká je budúcnosť včiel na Slovensku a medu, ktorý pre nás produkujú? Možno ho bude menej pre plánovanú reguláciu ich počtu, zrejme výrazne zdražie v dôsledku vojny na Ukrajine. Aj o tom sme sa porozprávali s včelárskym odborníkom Dávidom Turčánim.

Keď sme pred vyše štyrmi rokmi navštívili zakladateľa projektu Včelí kRaj v jeho sídle v Liešnici (miestna časť Kokavy nad Rimavicou), mal v hlave množstvo plánov okolo zdokonaľovania tohto vzdelávacieho centra. Mnohé sa mu splnili, podarilo sa mu dokonca získať finančné prostriedky na vybudovanie celoročne fungujúceho environmentálneho centra. V kontexte hroziaceho výrazného oklieštenia stavu včelstiev na Slovensku dnes bojuje aj za to, aby o rozhodujúcich otázkach budúcnosti týchto užitočných živočíchov rozhodovalo široké spektrum odborníkov.

Zrejme najdiskutovanejšou témou posledných dní je pripravovaná novela zákona o ochrane zvierat z dielne OĽANO, podľa ktorej by sa okrem iného znížil počet včelstiev na dve až tri na štvorcový kilometer. Mnohých včelárov veľmi rozhorčil. Aký je váš pohľad?

V reakcii na túto novelu zákona sme vytvorili platformu Včela bolo neskoro, ktorá by mala byť akousi protiváhou k tomu, čo sa deje. My ako včelári sme vôbec nevedeli, že sa niečo také pripravuje. Pripomínam, že Slovenský zväz včelárov má 15 500 členov a celá včelárska obec 22-tisíc. Aj keď politici (novela zákona pochádza z poslaneckej skupiny okolo Moniky Kozelovej a Martina Fecka, pozn. red.) odmietajú kritiku včelárov s tým, že sa ešte vlastne nič nedeje a novela zákona je len v štádiu príprav, osnova už raz unikla na verejnosť a osobne si viem predstaviť, kam to smeruje. Keď bude hotová, nepomôže ani pripomienkovanie, lebo základ a tým aj celý zákon bude zlý.

Ambíciou ministerstva životného prostredia bolo aj dostať včelu medonosnú medzi chránené živočíšne druhy. Možno však zákonne chrániť živočícha, ktorý plní akýsi hospodársky aspekt?

Je to absolútny nonsens. Včela by mala mať nejaké špeciálne postavenie, čo si všetci včelári uvedomujú, ale nie podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Tieto témy by mali byť predmetom širokej diskusie všetkých zainteresovaných. Aj preto vznikla platforma Včela bolo neskoro, pomocou ktorej sa snažíme spájať všetky organizácie. Cieľom je dospieť k tomu, čo včelári naozaj potrebujú, a aby sa tvorba takýchto vážnych legislatívnych úprav nediala poza ich chrbát. Žiadame vytvoriť komisiu odborníkov, ktorí by takéto veci riešili. Máme vynikajúcu Univerzitu veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre či Strednú odbornú školu Pod Bánošom v Banskej Bystrici, ktoré realizujú aj nadnárodné projekty. Treba spojiť odborníkov z praxe, veľkých aj malých včelárov, šľachtiteľov.

Ako je to s včelami na Slovensku, pribúda ich alebo ubúda?

V prvom rade si treba ujasniť, že keď sa povie včela, zďaleka nejde len o najznámejší druh medonosnej. Na Slovensku žije vyše šesťsto druhov včiel. Z globálneho pohľadu ich ubúda, ale počet včiel medonosných rastie, minulý rok bol na úrovni 340-tisíc včelstiev. Žijú v kolóniách a takto prežijú zimu. Ostatné druhy produkujú buď menej alebo žiadny med a zahynú počas roka, plnia však veľmi dôležitú funkciu zberačov nektáru a peľu. Patria sem aj čmeliaky, ale veľmi významné sú z tohto pohľadu aj samotárske včely.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K ROZHOVORU S DÁVIDOM TURČÁNIM NÁJDETE V GALÉRII

Novela zákona o ochrane zvierat vysvetľuje reguláciu včelstiev tým, že v menšom počte budú mať lepšie podmienky na život. Existuje vôbec nejaké meradlo, ktoré by určilo, koľko včelstiev na štvorcový kilometer by bolo z hľadiska udržateľnosti takpovediac maximom?

Kým na Slovensku je priemerne sedem včelstiev na štvorcový kilometer, v susednom Maďarsku až trinásť, oveľa väčšiu hustotu zavčelenia v porovnaní s nami majú aj Česi. Z tohto pohľadu sa teda ešte máme kam posúvať, ale poďme sa rozprávať o tom najpodstatnejšom – o krajine. Nech napríklad poľnohospodárom prislúcha povinnosť využívať biopásy, teda akési nárazníkové zóny medzi cestou a poľnohospodársku krajinou, ktoré pomôžu aj opeľovačom. Nech pestujú hmyzoopelivé rastliny vhodné pre všetky druhy opeľovačov. Ohrozovať už tak chabú potravinovú bezpečnosť Slovenska tým, že plošne znížime stav včelstiev, nedáva zmysel. Produkciu medu treba, naopak, zvýšiť a dostať ho do obchodov, aby sme ho mohli ponúkať ako kvalitnú potravinu.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia