Kedy a aké problémy nastali, keď ste museli s Timkom vyhľadať odbornú pomoc?

Bolo to pomerne veľmi rýchle. Večer 6. júla sa začal sťažovať na prudkú bolesť v krížovej časti chrbtice, tak som ho zobral na pohotovosť v Žiline. Zobrali moč, urobili röntgen a bolesti mu postupne ustupovali, až sa nakoniec stratili. Moč ani röntgen nič neukázali. Z pochopiteľných dôvodov nás poslali domov bez toho, aby sme vedeli, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Ale o pol piatej ráno sa začal s plačom opäť sťažovať na silné bolesti, tentoraz v oblasti slabín. Tak sme išli na pohotovosť opäť. Už sme boli hospitalizovaní. Odobrali mu krv a boli sme na sonografické vyšetrenie. V momente, ako prišli výsledky z oboch vyšetrení, doktorka ma zavolala na chodbu a oznámila mi, že po nás ide sanitka a že nás okamžite prevážajú na detskú onkológiu do Banskej Bystrice. Výsledky naznačovali, že Timko bude onkologický pacient.

Čo sa vám v tej chvíli premietlo hlavou? Museli to byť veľmi silné a smutné pocity.

Potreboval som to nejako rozdeliť. Na pragmatickú a potom na takú otcovskú emočnú stránku. Hlava mi to nebrala, emócie a otcovstvo krútilo hlavou, že to azda nie je možné?! Na druhej strane som sa díval do očí doktorky, ktorá mi to rozprávala a snažil som sa urobiť všetko pre to, aby sme sa čo najnormálnejšie a najbezpečnejšie dostali do Bystrice. A aby som hlavne počúval, čo mi doktorka hovorí. Takéto podozrenie lekárka nepovie pravdepodobne len tak. To znamená, že nech mi povedia čokoľvek, tak si to chcem zapamätať, vyhodnotiť a následne sprostredkovať svojej žene, prípadne svojmu synovi. Na jednej strane som tomu nemohol uveriť a na strane druhej som robil presne to, čo mi bolo povedané zo strany doktorov.

A rovnako to bolo aj na onkológii v Bystrici, kde sme dostali izbu a tam mi začali hovoriť, že toto je naša izba. Tu je také a také zariadenie, oddelenie má také a také možnosti, tu je spoločenská miestnosť, tu sa deti hrávajú, každú stredu je tu toto, každý piatok je tu toto. My sme vtedy ešte nemali diagnózu potvrdenú. Tá sa mala potvrdiť zo vzorky kostnej drene v pondelok ráno. Už v piatok poobede to však brali ako hotovú vec, že Dobrík tu bude dlho.

S manželkou ste komunikovali cez telefón?

Áno. Už keď sme boli na pohotovosti. Všetko som jej oznamoval o každom vyšetrení. Keď mi prišli povedať, že môže ísť o onkologické ochorenie, okamžite som jej volal. Povedal som jej, že nás prevážajú do Bystrice, aby nám priniesla nejaké oblečenie a aby prišla zobrať auto, aby mi priniesla nabíjačku na telefón. Riešili sme pragmatické veci. Manželka začala plakať, ja som plakal tiež...

Nepochybujem o tom, že nebolo jednoduché o chorobe hovoriť Timkovi. Ako ste sa mu to snažili vysvetliť?

Povedal som mu, že má ochorenie krvi. V podstate s ním komunikujem ako s dospelým človekom. Samozrejme ho nezaťažujem nejakými úvahami, teóriami, termínmi a fázami liečby. Vie, že má chorú krv, že to nedokážem u nás doma vyliečiť ani ja, ani mama. Že to je dôvod, prečo sme v nemocnici a že doktori, ktorí sa o nás starajú, sú super špecialisti, ktorí to vyliečiť vedia. Že sa riadime ich pokynmi. On mal veľmi nízku hladinu krvných doštičiek, transfúziou dostával krvné doštičky, ktoré sa chytali pomerne komplikovane a dlho. Nakoniec sa chytili, takže všetko bolo okej. Ale vysvetľoval som mu, prečo bol prvých desať dní nonstop pripojený na infúziu. Buď mu tiekli doštičky, alebo mu tiekla krv alebo antibiotiká, čiže bol nepretržite napojený na hadičku. Snažil som sa mu to vysvetľovať čo najjednoduchšie, ale najpravdivejšie.

Ako to prežíval on? V nemocnici ste s ním strávili 40 dní.

Jeho reakcia nebol nejaký plač, hystéria, zúfalstvo alebo strach. Že sa rozbehli prázdniny a on by chcel naháňať loptu po záhrade s kamošmi a chodiť na opekačky a stanovať so mnou na záhrade… Nebolo to také, že by trápil seba alebo mňa tým, aké sme mali plány a na základe toho ochorenia ich nemôžeme naplniť. Bol pokojný, bol statočný, rozvážny. Mnohé veci vydržal, podľa slov doktorov, prekvapivo dobre. Ja to hovorím všade, že on je vlastne najsilnejší.

Spomínali ste, že dostal krvné doštičky aj transfúziu krvi a antibiotiká. Podstupoval už aj chemoterapiu?

Hospitalizáciou sa začala liečba a nasadzuje sa aj chemoterapia.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE