Rozhovory

„Dnes je, málo ľudí, ktorí jedia na základe hladu. Skrátka jeme, aj keď nie sme hladní,“ tvrdí odborník

20.2. 2019 1:05
Diskusia ()
Fyziológ Viktor Bielik.
Fyziológ Viktor Bielik.
Zdroj: Miro Miklas
Rozhovory

„Dnes je, málo ľudí, ktorí jedia na základe hladu. Skrátka jeme, aj keď nie sme hladní,“ tvrdí odborník

20.2. 2019 1:05
Diskusia ()
Fyziológ Viktor Bielik.
Fyziológ Viktor Bielik.
Zdroj: Miro Miklas

V princípe je chudnutie jednoduché. Výdaj energie musí byť vyšší ako príjem. Menej a zdravo jesť, viac sa hýbať. Nič zázračnejšie neexistuje. Áno, žiaľ. Na tomto sme sa s docentom Viktorom Bielikom (41) z relácie Reštart zhodli.

Odchovanci internetu „fičia“ na moderných pravidlách typu: Čím viac cvičíš, tým viac chudneš. Keď obed, tak len mäso so šalátom bez prílohy alebo ešte radšej len šalát. Všetko ostatné je staré, prekonané. Veď on dal tej babe na večeru mäso s prílohou a so šalátom?! A keď si klientka pridala čas v posilňovni, nebol nadšený. No nebol.

Naopak, Viktor Bielik s tímom má každý krok Reštartu vedecky podložený a skúsenosťami overený. Prednáša na FTVŠ v Bratislave fyziológiu človeka a regeneráciu v športe, už dva a pol roka spolupracuje na rozsiahlom výskume zameranom na črevné baktérie a na Klinike športovej medicíny sa ako fyziológ venuje preventívnej medicíne.

Reštart sám osebe je doživotná záležitosť. Niečo ako abstinencia závislého človeka. V tomto prípade od zbytočného jedla a ležania na gauči.

Televízia JOJ zatiaľ odvysielala 5 častí relácie a nemôžem si pomôcť, všetkým ten reštart trval nejako dlho. Alebo sa mi to len zdalo?

Nezdalo. Ľudia, ktorí sa rozhodnú pre zmenu a začnú menej jesť a viac cvičiť, tí našu pomoc nepotrebujú. K nám na kliniku aj do relácie chodia problémoví klienti. Oni tú zmenu chcú, len sa nedokážu motivovať, pretože okrem nadváhy a zlého životného štýlu majú i rôzne zdravotné či psychické problémy. Sú vystresovaní, nosia v sebe hnev a hnev je stres. Počas neho sa v tele vylučujú isté chemikálie – stresové hormóny.

Tie však vieme potlačiť hormónmi šťastia, ktoré majú účinky ako ópium. Vylučujú sa okrem iného aj vtedy, keď prijímame potravu, preto ľudia problémy zajedajú. Počas dňa telo vystresujú a večer sa „nerezovým sexom“ (večerným vyjedaním) snažia vrátiť do normálu. To je už však porucha stravovania. Nuž a práve preto, že viacerí boli problémoví, im reštart trval dlhšie.

Mnohí zabili polovicu času tým, že s vami úplne zbytočne bojovali. Táto séria má 16 častí, podarilo sa vám naštartovať všetkých?

Všetci budú odvysielaní. Nik, kto začal v programe, neskončil predčasne, ale nie u každého sa nám podarilo zmeniť životný štýl.

Jedna z vecí, ktorá ma zarazila, bolo „hejtovanie“ druhej klientky, bývalej modelky, že čo tam vlastne chce.

Pozrite sa, predtým tu boli programy zamerané na ľudí s morbídnou obezitou, ktorí chudli z 250 na 100 a menej kilogramov. Veľa divákov sa v nich nenašlo, čo je pre nich dobré, ale pozor – viac ako 60 percent dospelej populácie Slovenska má nadváhu. Čiže masový divák má dôvod, aby sa utvrdil, že mať pár kilogramov navyše je štandard.

Preto, keď vidia v telke niekoho, kto váži štvrť tony, sedia spokojne v kresle a hovoria: No, ty musíš schudnúť, naozaj, veď môžeš zomrieť, musíš so sebou niečo robiť, jesť iba klíčky, hýbať sa, ty máš fakt problém. A my zrazu predstavíme 69-kilogramovú Simonu a oni nechápu. Čo ty tu robíš? Prečo chceš vlastne chudnúť? Veď ja mám 90 kíl a som v pohode!

Lenže keď sme jej zmerali obvod pása a pozreli sa na iné ukazovatele, zistili sme, že má minimálne „zarobené“ na zdravotný problém. Ľudia ju hejtovali, lebo seba vnímajú ako štandard, s ktorým netreba nič robiť, a ona, rovnaká, chce zrazu od nich odísť, byť lepšia? Im neprekáža, že oni s tým nič nespravia, im prekáža, že to spraví niekto iný.

S tým, že niekto schudne z 250 na 100 kilogramov, sú v pohode, to ich neohrozuje, to je im dokonca sympatické a fandia mu. Zápasíme s tým divákom, je to však iný formát, a do toho sme s tým išli.

Vaši reštartéri mali problém s jedálničkami, ktoré ste im robili na mieru. Z čoho ste pri ich tvorbe vychádzali? Predpokladám, že nie z krvných skupín či extrémnych bielkovinových a iných krátkodobých diét.

To určite nie. Čo sa týka rôznych trendov, či už je to vysokobielkovinová, vysokotuková, nízkosacharidová diéta, alebo krvné skupiny, to je úžasný marketing. My vychádzame z optimálneho zloženia stravy, kilokalórií a zdravého sedliackeho rozumu.

No redukcia hmotnosti nie je len matematické vyčíslenie prijatých a spálených živín, nastavenie jedálneho lístka a pohybového programu. Vynárajú sa mnohé situácie. Keď chce napríklad schudnúť bývalý športovec, bude viac športovať, aby si doprial viac jedla. Človek, ktorý k športu nemá až taký vzťah, si radšej odoprie jedlo, aby nemusel toľko športovať.

To sú moje skúsenosti a toto robila asi polovica našich reštartérov. Z jedla, ktoré sme im vyrátali, radšej tretinu vynechali, aby nemuseli ísť večer 5 kilometrov rýchlou chôdzou.

Takto vyzerá zdravý a vyšportovaný štyridsiatnik. Docent Bielik je pre Reštart najlepšou reklamou.
Takto vyzerá zdravý a vyšportovaný štyridsiatnik. Docent Bielik je pre Reštart najlepšou reklamou.
Zdroj: Archív V. B.

Čo na tom bolo zlé zo zdravotného hľadiska?

Zlé bolo to, že my nemôžeme donekonečna uberať organizmu príjem živín, teda zmes tukov, sacharidov a bielkovín. Na život potrebujeme všetky. Podobne ako vlákninu. Priemerná žena by mala denne prijať 1 500 kilokalórií, ktoré jej stačia akurát na to, aby sa nehýbala a nepribrala.

Ak si sama nastaví napríklad chudnutie do plaviek na 900 kilokalórií, určite schudne, ale len dočasne a pri takom nízkom príjme nie je možné dodať telu potrebné mikroživiny, vitamíny, minerály. Ak to má byť natrvalo, energetický deficit musí prísť v podobe pohybu.

Pri priemernom mužovi sa bavíme o koľkých kilokalóriách denne?

O 2 000 kilokalóriách. Uvedomme si, že sme sa vyvíjali niekoľko tisíc rokov a celý náš tráviaci trakt, rozvoj svalov, kapacita srdcovo-cievneho a dýchacieho systému a naše kosti sú primárne uspôsobené na to, aby sme sa hýbali, nie sedeli, čo sa však vývojom spoločnosti zmenilo.

Prvá klientka Radka mala na večeru mäso s prílohou. Všeobecný moderný trend je stop ryži, zemiakom, o knedli radšej pomlčím. Prečo ona mohla?

Celodenný príjem som jej nastavil na spomínaných 1 500 kilokalórií, z toho večera bola 330 a v tom prípade mi je do určitej miery jedno, či zje sacharidy, alebo kurací šalát, pretože ak sú v jedle komplexné sacharidy, jedlo môže byť obohatené o vlákninu, minerály. Na chudnutie vplýva súčet celého dňa.

Nebol by lepší šalátik? Aj počas dňa?

Šalátiky sú zradné. Ráno sme plní hormónov, vitálni, hlava je koncentrovaná, telo funguje, po raňajkách sa cítime super, takže na obed si dáme šalátik s mäskom. Potom sedíme ďalšie 4 hodiny za počítačom, škola, škôlka, deti, krúžky, zrazu je 6 hodín od obeda a večer príde vlčí hlad, lebo na obed som sa dobre nenajedol.

Večer sa teda natlačím, ráno si poviem, hm, včera som to prehnal, dnes si dám na raňajky iba kávu, na obed šalátik, a zase príde večer, keď som vyhladovaný. Je to začarovaný kruh.

Veď sa pozrime, čo jedli kedysi naši predkovia? Na raňajky bola kyslá kapusta so zemiakmi, na obed zemiaky s kyslou kapustou a na večeru to, čo zostalo z raňajok a z obeda plus husté kaše. Tak čo je zlé na tom, ak dám niekomu do jedálnička segedínsky guláš, čiže kys­lú kapustu a chudé mäso? Lenže naši predkovia sa na rozdiel od nás viac hýbali.

Kedysi mali podľa Svetovej zdravotníckej organizácie tvoriť sacharidy 55-60 percent našej stravy, dnes stačí 40 percent, pretože menej fyzicky pracujeme. Ale nie menej ako 30 percent, lebo to sa prejaví na druhý deň a človek zje tých sacharidov viac a väčšinou sú v podobe sladkostí, teda zákuskov a maškŕt.

Optimálna strava obsahuje tuky, sacharidy, bielkoviny a vlákninu v istom pomere. Z moderných trendov je tu však otázka – koľkokrát denne jesť? Niektorí tvrdia, že ako dojčené dieťa 5-krát denne, iní 3-krát. Čo si myslíte vy?

Ideálne je 3-krát denne, dokonca vám poviem, že ak má niekto nad 60 rokov, stačí 2-krát denne a nemusí mu nič chýbať. Čo sa týka dojčiat a detí, nemusíme objavovať koleso. Dieťa sa prisaje, keď je hladné, od detí vo vývoji nemôžeme chcieť, aby jedli len 3-krát denne, ale dospelým to stačí.

Inú skupinu tvoria športovci s vysokým energetickým výdajom. Treba totiž rozlišovať fyziologickú potrebu, ktorou hlad určite je, a jedenie pre jedenie. Dnes je, žiaľ, málo ľudí, ktorí jedia na základe hladu. Skrátka jeme, aj keď nie sme hladní.

Čo robí ten nadbytok jedla v tele?

Ak mám nadváhu, chcem, aby tukové bunky uvoľnili mastné kyseliny do krvi, lebo z nich získavame energiu. Ale ak po hlavnom jedle dodáme telu ešte niečo o pol hodinku, nebude metabolizovať mastné kyseliny, ale to, čo prišlo zvonka.

Čiže si brzdím trávenie, chudnutie a navyše nemám energiu. Vy sa v rámci vedeckého výskumu zaoberáte tým, čo sa deje v najhlbších útrobách nášho tela – baktériami. Aký je súvis medzi tým, čo zjeme, a ich fungovaním?

Náš tráviaci trakt pozostáva zo žalúdka, tenkého a hrubého čreva. Vo všetkých častiach máme rôzne baktérie, je ich tam obrovské množstvo, niekoľko tisíc druhov, niekoľkonásobne viac, ako máme buniek v tele, a my ich niečím kŕmime.

To znamená, že ak máme stravu bohatú na vlákninu, čerstvé ovocie, zeleninu a tak ďalej, množia sa tie druhy baktérií, ktoré majú rady tieto druhy produktov, a sú nám za to vďačné. Začnú nám produkovať niektoré vitamíny, protizápalové látky.

Tretina séra, plazmy v našej krvi je tvorená produktmi týchto baktérií. Strava musí byť pestrá, aby sme nakŕmili čo najviac druhov baktérií. Ak budeme dodávať telu chemicky upravovanú stravu, polotovary, nebudeme mať také rozmanité baktérie, prežijú len tie, ktorým to vyhovuje.

Ony sa nám tiež odvďačia, začnú produkovať protilátky, imunotoxíny a genotoxíny a to je jeden z dôvodov, prečo pred dvadsiatimi rokmi nebolo toľko alergií ako teraz.

Vrátim sa k nášmu jedálnemu lístku. Jeho základom by mali byť čerstvé potraviny, teda ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny, živé kyslomliečne produkty, mäso sme im odporúčali trikrát do týždňa, viac nepotrebujú...

Tím Reštartu berie pri tvorbe jedálneho lístka do úvahy aj to, s kým dotyčný žije. Ak s rodinou, môžu sa podľa neho stravovať všetci.
Tím Reštartu berie pri tvorbe jedálneho lístka do úvahy aj to, s kým dotyčný žije. Ak s rodinou, môžu sa podľa neho stravovať všetci.
Zdroj: TV JOJ

... čo zle pochopila jedna z účinkujúcich, jedla ho až trikrát denne.

Veď som jej aj povedal: Na raňajky si mala šunku, na obed mäso a na večeru šunku. Čo si od toho sľubuješ? Jedine zvýšené riziko kolorektálneho karcinómu a vysokú hladinu tukov v krvi. V princípe platí, že smerom k večeru znižujeme príjem tukov a sacharidov. Ak máme, napríklad, na obed dva kopčeky ryže, na večeru si dáme iba kopček.

Náš jedálniček je postavený aj na tom, že my Slováci máme nejakú históriu, isté druhy bacilov, sme zvyknutí na istý druh stravy a spôsob trávenia do istej miery dedíme.

Naši predkovia jedli jačmenné kaše, obilniny, tak sa teraz netvárme, že budeme jesť iba tuk z veľrýb, lososa, chia a goji. A keď som už pri semiačkach a bylinkách, nemusíme hľadať zázraky v cudzine. Na Slovensku je veľa vynikajúcich liečivých byliniek a bylinkárok, máme sa o čo oprieť.

Okrem jedla bol predmetom diskusií Reštartu aj pohyb. Niektorí si ho pridali viac, než bolo v pláne, a vás to vôbec netešilo. Prečo?

Keď sa človek prejedá, na to, aby nepribral, by musel tráviť 3-4 hodiny denne športom. Na druhej strane, keď bude iba jesť a hýbať sa na 10 percent dvakrát do týždňa, bude extrémne hladovať. To je jeden pohľad na vec. Druhý, a o to mi išlo, je, aby ten celý proces človek pochopil najmä v hlave.

Je síce pravda, že ak budem cvičiť viackrát, budem výraznejšie chudnúť, ale samotné cvičenie je stres. Čím vyššia intenzita, tým väčší, lebo čo sa deje v hlave? V mozgu vznikajú pri cvičení rôzne výboje, vzruchy a my si ich môžeme veľmi rýchlo opotrebovať.

Po určitom čase príde na mozgové bunky útlm. Úvodná eufória z tréningu opadne a človeka prepadne nechuť, letargia a ako rýchlo začal, tak rýchlo aj skončí. Po dvoch-troch mesiacoch sa na tú posilňovňu nedokáže ani pozrieť.

Ako tomu predísť?

Prvá vec, čo sme volili v rámci cvičenia my, je jeho nízka intenzita. Lebo viem, že ak pôjde klient pešo 5 km, neponúkne mozgovým bunkám nadmerne veľa vzruchov. Ak ho vyburcujem k intenzívnemu tréningu štyrikrát v týždni, príde spomínaný útlm.

Ja mu aeróbnou aktivitou nízkej až strednej intenzity, napríklad prejsť 5,5 km za hodinu, zabezpečím dostatočný energetický výdaj, aby mohol chudnúť. On mi navyše spáli dostatočné množstvo tukov a ochráni si zásoby cukru. A keď príde domov, bude mu stačiť pohár-dva čistej vody, nemusí sa ani najesť.

Ak ho však intenzívne „vybláznim a vybúcham“ v posilňovni, opotrebovávam jeho koncentráciu, navyše spáli glukózu, ktorú bude potrebovať doplniť. Ak nie v ten večer, na druhý deň určite.

Dalo by sa, povedzme, od trid­siatky, keď začíname priberať, povedať, čo by mal človek ubrať a pridať? Lebo vek, hormonálne zmeny, opotrebované telo, vnútornosti...

Zoberme si ženu, niektoré jej hormóny sa prestanú tvoriť a vylučovať, čo má určitý metabolický dosah. Začne napríklad trpieť osteoporózou, odvápnením kostí. Laický názor je, že treba zvýšiť príjem vápnika. Áno, treba, ale profesionálny pohľad hovorí, že ho treba nielen prijať, ale aj zabudovať do kostí. V tomto prípade je najlepším stimulom pohyb.

Do osemnástky pohybom tú kosť akoby zhutňujeme, potom ju už len odčerpávame. Ak ten vápnik nabijeme do tela pohybom počas mladšieho a staršieho školského veku, máme perfektný základ do dospelosti, ale ten základ musíme ďalej udržiavať.

Ako ma kedysi poučil môj fyzioterapeut, cvičením. Ale akým?

Silovým tréningom, a to sa týka všetkých dospelých. Naozaj treba v šesťdesiatke aj v sedemdesiatke cvičiť, trebárs s činkami. K tomu potrebujeme vytvoriť energetický deficit a pôsobiť na srdcovo-cievny systém vytrvalostnou aktivitou, napríklad spomínanou 5-kilometrovou chôdzou. Čiže ideálna pre dospelého je kombinácia silového tréningu dvakrát do týždňa, denná 5-kilometrová chôdza a striedma strava.

Neexistuje, aby bol takto aktívny človek obézny, to by v tom musela byť metabolická porucha, ale aj s tou si vieme poradiť. Ak nie je čas na športový tréning, rýchlu chôdzu môžeme nahradiť bicyklovaním alebo dvoma kilometrami do práce a z práce peši. Viem, že sa to stále omieľa, ale toto naozaj funguje.

A buďme opatrní aj s hodnotením nášho stavu len pomocou osobnej váhy. Niekto s hrdosťou hovorí, aha, mám 65 rokov a už 45 rokov mám tú istú hmotnosť! Dobre, poviem mu ja, ale máte menej svalov a viac tuku a ten tuk môže byť problém.

Viem, že naši dôchodcovia väčšinou nemajú peniaze na fitká a trénerov, ale malé činky veľa nestoja, chôdza je zadarmo a pridať môžete chodenie po schodoch, umývanie okien, práce v záhrade, každý podľa svojich možností, to všetko je reálne silový tréning.

Nehovoriac o tom, že pre manželov, ktorí majú odrastené deti, je podobný životný štýl veľmi príjemným a užitočným trávením času. Spoločne sa prejsť, spoločne si navariť, najesť sa bez stresu a byť zdravý.

Zdravý životný štýl preferuje aj rodina Viktora Bieliak.
Zdravý životný štýl preferuje aj rodina Viktora Bieliak.
Zdroj: Archív V. B.

Vzorový jedálniček Viktora Bielika:

 

Omeleta vegetarián

Príprava: 10 min

Ingrediencie:

120 g hlivy ustricovitej

2 slepačie vajcia (110 g)

9 cherry paradajok (108 g)

35 g baby špenátu

1 a ½ papriky červenej (112,5 g)

1 celozrnný rožok (42 g)

Postup prípravy:

Na panvici orestujeme tofu syr alebo hlivu ustricovitú nakrájanú na kúsky, pridáme polovičky cherry paradajok, môžeme pridať jarnú cibuľku. Po 2-3 minútach pridáme špenátové listy, zakryjeme pokrievkou a 2-3 minúty podusíme. Pridáme vajcia, opäť prikryjeme pokrievkou a dusíme, kým nie sú vajcia hotové (maximálne, kým žĺtok nebude mať na povrchu biely povlak). Papriku podávame nakrájanú v surovom stave.

Energia: 386,07 kcal

Sacharidy: 37,23 g

Tuky: 14,84 g

Bielkoviny: 23,29 g


Francúzske zemiaky

na zdravý spôsob

Príprava: 45 min

Ingrediencie:

120 g batatov – sladkých

zemiakov

½ baklažánu (130 g)

1 rajčina (75 g)

½ PL paradajkového pretlaku (14 g)

60 g kuracích pŕs bez kosti

1 plátok údeného eidamu

s obsahom tuku 45 % (22 g)

½ PL olivového oleja (6 g)

Ďalšie ingrediencie:

štipka soli, bazalka, čierne

korenie, korenie talianske (ak na prísady nie ste alergickí)

Postup prípravy:

Nakrájajte baklažán na plátky. Osoľte a za pol hodinu osušte utierkou. Osmažte na panvici. Paradajky nakrájajte. Pridajte k nim nakrájanú čerstvú bazalku. Zemiaky upečte v šupke. Po vychladnutí nakrájajte na plátky. Kuracie mäso nakrájajte, okoreňte a grilujte. Formu vymažte olivovým olejom, posypte nakrájaným cesnakom, poukladajte plátky zemiakov, baklažánu, kuracieho mäsa, cibule a rajčín, posypte talianskou zmesou korenia, strúhaným syrom a ukončite plátkami zemiakov. Posypte syrom, pridajte kuracie kúsky, cibuľu, paradajky a opäť posypte syrom. Zapekajte 15 minút vo vyhriatej rúre na 180 °C.

Energia: 387,12 kcal

Sacharidy: 36,68 g

Tuky: 13,06 g

Bielkoviny: 28,11g


Strukovinový šalát

Príprava: 15 min

Ingrediencie:

1 rajčina (75 g)

½ uhorky (150 g)

1 miska (300 ml) ľadového

šalátu (80 g)

½ balenia bieleho jogurtu (min. 1,5 %, max. 1,8 % tuku) (75 g)

3 PL vareného cíceru (57 g)

100 g varenej fazule

½ grahamového rožka (21 g)

Ďalšie ingrediencie:

grilovacie korenie, bylinky, soľ, podľa chuti (ak na prísady nie ste alergickí)

Postup prípravy:

Nakrájanú zeleninu zalejte jogurtom. Pridajte cícer, fazuľu a dochuťte.

Energia: 359,54 kcal

Sacharidy: 58,32 g

Tuky: 4,43 g

Bielkoviny: 19,33 g

Poslať emailom
Diskusia ()
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac
Diskusia