Dramaturgička Činohry SND, herečka a režisérka Darina Abrahámová (63) je známa zmyslom pre realistické podanie svojich postáv. Niet sa čo čudovať – ľudí miluje a neustále ich študuje.
Divadelníci boli v čase korony poriadne skúšaní. Ako ste toto obdobie zvládali?
Na začiatku pandémie to bolo veľmi ťažké. Bolo to celé tajomné až mysteriózne. Vtedy som povedala – ak nám divadelníkom chýba divadlo viac ako divákom, potom dobre, že nás život preskúšal aj takýmto spôsobom, pretože v tomto vzťahu by mala byť rovnováha… Vzťah divákov k divadlu sme donedávna úplne posúdiť nevedeli, ale keď sa naše brány po kovide opäť otvorili, klobúk dolu pred všetkými diváčkami a divákmi, ktorí nielenže mali odvahu fyzicky do divadla prísť, ale aj dať najavo, ako veľmi ho potrebujú a milujú. Ani sa im, úprimne, nečudujem, pretože v týchto náročných časoch, ktoré žijeme, aj ja potrebujem umenie. Paradoxne práve náročné časy nám ukazujú, aké sú duchovné hodnoty, medzi nimi aj umenie, kultúra, pre život dôležité.
Aktuálne sa divákom predstaví v jojkárskom seriáli Kriminálka Kraj.
Zdroj: TV JOJ
Vy ste už aj v roku 2019, keď v SND nastali problémy spojené s opakovaným rušením predstavení, povedali, že divák má byť na prvom mieste. Čiže nielen diváci, ale aj herci si viac začali vážiť svoju divadelnú prácu?
Áno, a nielen prácu, ale aj možnosť byť s divákmi, byť s kolegami a hrať! Počas najsilnejšej vlny sme hrávali aj streamované predstavenia bez divákov a to bolo, akoby sa na javisku znova zjavoval nový život. Akoby herci hlbšie, zreteľnejšie, intenzívnejšie hrali sami za seba aj spolu s kolektívom a to, čo sa na javisku dialo, vnímali ako veľkú mágiu, že vôbec môžu znovu hovoriť myšlienky konkrétnych postáv z konkrétnych predstavení… Myslím, že to, čo sa v minulosti stalo určitou zautomatizovanou a možno aj trošku povrchnou rutinou, nás vrátilo k prapodstate zmyslu, prečo túto prácu chceme robiť.
Okrem dramaturgickej a hereckej práce sa venujete réžii. Čo vás k režisérskej práci pritiahlo?
Potreba byť aktívnejšou a zodpovednejšou za témy, ktoré sa nastoľujú. U mňa rozhodne nejde o samoľúby karierizmus v tom zmysle, že už nielen hrám, ale aj režírujem. Ide o pocit, že nejakú tému treba vypovedať. Chcem byť za ňu plne zodpovedná a zároveň si chcem vyskúšať kreatívnu slobodu.
Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...
