Inakosti si u nás užila viac než dosť. Aj jej deti. DIÁNA MAROSZ pritom nie je napohľad iná. Na Slovensko k Žiline sa vydala rovno z Budapešti.

Bolo mi potešením doberať sa s ňou. Bez zášti sme si povedali, ako sa naše národy dokážu veselo aj hnusne počastovať a z čoho sa na povrch tlačia nepríjemné posmešky detí. Tu niekde má korene kniha Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci. Diána je prekladateľka. Okrem prekladania učí hudbu v Budapešti a má rada zborový spev. K tomu píše. Najmä po slovensky. Veľmi sa jej páčia slovanské jazyky, ktoré majú mnoho spoločného. Hovorí, že nám to závidí, pretože Maďari takých príbuzných nemajú. Možno nejaké malé etnické skupiny niekde na Sibíri. Aj keď sa nám maďarčina zdá podobná s fínčinou, tieto dva národy si už dávno v hovorovej reči nerozumejú.

Dvojjazyčná knižka v slovenčine a v maďarčine. To vám ako napadlo?

Som naozajstná Maďarka z Maďarska. Rovno z okrajovej časti Budapešti. Vydala som sa do malej dedinky k Žiline, kde som žila osemnásť rokov.

Veď v Žiline Ján Slota brojil proti Maďarom. Chcel nasadať „do tankoch“! Ako sa Maďarka dostala k Žiline?

Na gymnáziu som dostala nápad, že sa naučím po slovensky.

Máte nejaké slovenské korene?

Nič také. Chodili sme na Slovensko lyžovať a mne sa veľmi páčili hory, krásna príroda a páčil sa mi jazyk.

To sa Maďarke ako mohlo stať?

V Maďarsku sa mi niektorí smiali a pýtali sa, načo mi to bude. Vždy som bola trochu uletená. V Maďarsku som sa prihlásila na slovenčinu na vysokú školu.

To tam máte?

K slovenčine som si pridala poľštinu ako druhý slovanský jazyk. S manželom som sa spoznala, keď som dostala štipendium v Nitre. Naše začiatky neboli jednoduché. Pre Janka som bola spočiatku šok. Národnostné kolízie sme však nikdy nemali. Ja mám Slovákov rada a môj manžel sa sám od seba naučil po maďarsky. Vopred sme sa dohodli, že deti budeme vychovávať dvojjazyčne. Pre mňa bolo dôležité, aby vedeli po maďarsky a poznali aj maďarskú kultúru. Prečítali sme si knižky o tom, ako sa to robí. Máme tri deti. Sebestyén – Sebastián je najstarší, prostredná Ajna je staršia dcéra a najmladšia je Cecília. Pri treťom dieťati sme sa dohodli, že bude mať meno, ktoré znie v oboch jazykoch rovnako. Ja som sa s nimi od narodenia rozprávala iba po maďarsky, manžel iba po slovensky. Fungovalo to perfektne.

To sú oni. Súrodenci. Najmladšia dcéra v čase vzniku knihy ešte nebola na svete.
Zdroj: Vladimír Kampf

Koľko rokov majú teraz vaše deti?

Syn sedemnásť, je v Bratislave na anglickej škole. Dcéry sú teraz so mnou v Budapešti. Ajnu prijali na konzervatórium, je hudobne nadaná. V Žiline nemala toľko možností ako v Budapešti.

Knihu Benőke a Hanga, dvojjazyční súrodenci ste napísali v prvom rade pre svoje dve staršie deti.

Spočiatku sme nemali s dvojjazyčnosťou žiadny problém, až keď Sebastián začal chodiť do školy, spolužiaci sa mu začali posmievať, napríklad že Maďari sú magori. Videla som na ňom, že dosť trpí a nevie sa zaradiť. Prežíval vnútorný nepokoj z dvojitej identity. Okolo Žiliny je jednojazyčným deťom čudné, keď je niekto iný. Je to iný svet. To s Bratislavou či s juhom Slovenska nemôžeme porovnávať.

Preto ste sa pustili do písania knihy?

Mala som takú ideu, že keď im napíšem knihu príbehov o nich, o ich bojoch a skúsenostiach, môže to byť pre nich terapia a ľahšie sa s tým vyrovnajú. Bola z toho taká podomácky vyrobená knižka.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia