Keďže sa to udialo rýchlo, prebiehal kasting na hercov?

Áno, kasting prebiehal, a hoci niektoré roly sme obsadzovali priamo, aj s týmito hercami sme následne robili kamerové skúšky. To v preklade znamená, že napríklad Klára Issová s Tomášom Maštalírom boli oslovení priamo, ale keďže hrajú manželov, robili sme s nimi „kamerovky“, aby sme zistili, či im to bude spolu ladiť. Martina Hoffmana sme testovali s Petrou Polnišovou. Táničku Pauhofovú sme obsadili priamo, ale Sväťa Malachovského sme napríklad ,kastovali‘. Tomáša Měcháčka sme obsadili na poslednú chvíľu namiesto Vojtu Kotka, ktorý sa nám 48 hodín pred začiatkom nakrúcania rozbil na motorke, čo bolo naozaj nemilé.

Ako sa vám podarilo zohnať Tomáša Měcháčka tak rýchlo?

Zdvihla som telefón a okamžite som volala Petre Svarinskej, sestre Kristíny Svarinskej a zároveň kastingovej režisérke žijúcej v Prahe. Peťka je agentka Táne Pauhofovej, čiže vedela o našom filme všetko. Dvadsaťštyri hodín nepustila telefón z ruky a obvolávala všetkých hercov v Česku typovo a herecky vyhovujúcich na túto rolu, až našla Tomáša. Počas leta boli všetci „vybukovaní“, keďže na jar sa vôbec nehralo a nenakrúcalo, v lete všetci dobiehali a makali. Jediné šťastie sme mali v tom, že Tomáš si v júni zlomil členok, takže musel odrieknuť nejaký projekt, a len na základe toho mal čas. Inak si neviem predstaviť, ako by sme ho dostali do filmu doslova zo dňa na deň. Keď sme mu volali, práve sa sťahoval a bol taký šťastný, že nemusí vykladať a rozbaľovať škatule... (Smiech.)

Čiže to bolo šťastie v nešťastí.

Áno, ale keby nebolo samotnej korony, tento film by sme v živote nenakrútili takým rýchlym spôsobom. Jednak by sme nenašli vhodné štúdio, keďže Refinery Gallery, kde sme nakrúcali, je za normálnych okolností rezervovaná na mesiace dopredu, nebola by som zohnala v takom krátkom čase taký kvalitný štáb a už vôbec by sa nám nebolo podarilo dať dohromady takéto fantastické herecké obsadenie. Títo ľudia sú za normálnych okolností zaneprázdnení tak na dva roky dopredu. Len „vďaka“ korone mali čas a mohli sa na projekte zúčastniť, čo ma mimoriadne teší.

Producentka a prezidentka SFTA sa už od marca snaží pomôcť ľuďom v kultúre, ktorí pre koronu ostali na dlhé mesiace bez príjmu.
Producentka a prezidentka SFTA sa už od marca snaží pomôcť ľuďom v kultúre, ktorí pre koronu ostali na dlhé mesiace bez príjmu.
Zdroj: Profimedia

Už ste naznačili, že v SFTA ste sa angažovali v rámci podpory umelcov. Druhá vlna však so sebou priniesla ďalšie obmedzenia, ktoré sa dotknú predovšetkým kultúry.

Je to veľmi zlé a bude horšie. Nám to bolo jasné, hneď ako sa ešte v marci všetko zatvorilo. Ľudia pracujúci v kultúre sú väčšinou SZČO alebo živnostníci, nemajú trvalý pracovný pomer a zo dňa na deň zostali bez práce a bez akéhokoľvek príjmu. Tých ľudí je dvestotisíc a sú to živitelia rodín. Televízie prestali nakrúcať, zrušili sa filmy, dabingy, zatvorili sa divadlá, galérie, koncertné sály, zrušili sa festivaly, podujatia.

Zavrelo sa všetko, celý kultúrny segment úplne kľakol. Preto sme sa v SFTA, ktorá združuje ľudí rôznych profesií v rámci filmového priemyslu, nielen umelcov, rozhodli napísať výzvu vtedy ešte dvom premiérom – dosluhujúcemu Petrovi Pellegrinimu a prichádzajúcemu Igorovi Matovičovi – aj s návrhom opatrení. Nešlo teda o výzvu, ktorá mala byť výkrikom do tmy, bol tam aj zoznam opatrení, ktoré by mohli a mali naši štátni predstavitelia na záchranu kultúrneho priemyslu urobiť. Dnes je sedem mesiacov po tom a stále sa neudialo vôbec nič.

Ako si to vysvetľujete?

Nepoznám slovo nedá sa, myslím, že vždy sa dá nájsť spôsob, ako sa veci môžu vyriešiť, keď sa chce. Samozrejme, chápem, že veci v štáte fungujú omnoho komplikovanejšie než v súkromnom sektore, kde sa ja rozhodnem a urobím a kde zároveň môžem robiť všetko, čo nie je zakázané, zatiaľ čo štát môže robiť len to, čo je dovolené. To je základný rozdiel, ale je to argument, ktorý obstojí tak tri týždne, a dnes máme sedem mesiacov od začiatku krízy a parlament stále neschválil zákony, ktoré boli potrebné, aby umožňovali pomoc ľuďom v kultúre. Vnímam to ako fatálne zlyhanie ministerky kultúry Natálie Milanovej. V jej plnej kompetencii je bojovať za kultúrny sektor a nesie zaň priamu zodpovednosť. Ona je však neviditeľná a priehľadná a zjavne ju neberie vážne ani minister financií, ani jej šéf, predseda vlády. V tejto chvíli už pre ich (ne)konanie nemám ospravedlnenie.

Táto výzva sa stretla s obrovským nepochopením širokej verejnosti, ktorej časť umelcov posielala a stále posiela napríklad vykladať tovar do potravín...

Veľmi ma mrzia takéto reakcie, lebo osobne by som čakala, že ľudia v čase krízy budú solidárni a pochopia, že prekonať krízu môžeme len vtedy, keď budeme držať spolu. Chudoba môjho suseda mne osoh nikdy neprinesie. Niektorí ľudia to, žiaľ, vnímajú inak. Mala som pocit, že niektorí hrabú len sami za seba, hoci problém sme mali všetci. Aj kaderníčky, kozmetičky, barmani, kuchári mali problém, aj ich stavovské organizácie sa ozývali a lobovali za nich, no nikto z nich si nezlízal toľko hejtu ako ľudia pracujúci v kultúre. Všetci sme občanmi tejto krajiny, platíme tu dane a odvody a máme rovnaké práva. Naplno som si vtedy uvedomila, že v tejto krajine je stále veľmi veľa ľudí, ktorí si myslia, že kultúra je zbytočná, umelci sú darmožráči a človek kultúru na život nepotrebuje...

Pritom som hlboko presvedčená o tom, že ľudia tri mesiace doma prežili len vďaka tomu, že si večer zapli film, pozreli si seriál, prečítali knižku, zapli rádio a počúvali hudbu. Keby toto neboli mali, všetci by už boli v „cvokhause“, lebo tri mesiace bez kultúry sa prežiť nedajú. Len, žiaľ, ľudia nemajú predstavu o tom, čo kultúra vlastne je, neuvedomujú si, aký veľký vplyv na ich život má a ako by naša spoločnosť vyzerala bez nej. Myslím, že by sme ich mali v tomto smere dovzdelať. To je záver, ktorý mi z korony vyšiel. Je nevyhnutné, aby si ľudia uvedomili, aká je kultúra potrebná, lebo potrava pre ducha je rovnako dôležitá ako rezeň.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dom vyzerá navonok obyčajne, vnútri však ukrýva plechovkové kráľovstvo.

Nebudete veriť vlastným očiam! Dom vyzdobený plechovkami od piva vyzerá úžasne

Populárne články
Ilustračná snímka

S Kollárom sa v čase nehody viezla TÁTO SEXBOMBA: Čo robila cez lockdown v štátnej limuzíne?

Petra Polnišová

Prečo musí obľúbená herečka PETRA POLNIŠOVÁ riešiť otázky smrti?

Pezinok je okresné mesto, ktoré sa pre blízkosť Bratislavy stáva jej nocľahárňou.

Víno a ponožky pod Karpatmi: Pezinku chýba oceán. Uličky, ktoré by k nemu mohli viesť, má

Pre zobrazenie celého vtipu kliknite na obrázok.

Zabavte sa s týždenníkom ŽIVOT :) Prinášame pondelkovú dávku humoru

Jon Cryer

JON CRYER zažil situáciu hodnú smoliara Alana z Dva a pol chlapa: Neuveríte, čo sa mu stalo

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia