Dámsky klub teší televíznych divákov na obrazovkách už pätnásť rokov, dospel teda do tínedžerského veku. Spomeniete si ešte na časy, keď ste mali sladkých pätnásť? Vedeli ste už vtedy, čomu sa chcete v živote venovať?

Iveta: Ja som chcela byť učiteľkou telocviku, milujem šport, ale keďže som si vo svojich dvanástich rokoch zlomila nohu, v štrnástich mi zistili koxartrózu, bolo jasné, že toto povolanie robiť nemôžem. Chodila som do divadelného krúžku, recitovala som, spievala, a tak som jasne smerovala k svojmu povolaniu.

Karin: V mojich pätnástich sa u nás doma udiala veľká zmena, pretože naša rodina sa presťahovala z môjho rodiska, teda z mestečka, ktoré je môjmu srdcu blízke – z Trenčína, do veľkej Bratislavy. Sestra začala študovať na vysokej škole, ja na gymnáziu a to bol pre mňa veľký zlom. Po školách vtedy chodili skauti, ktorí hľadali zaujímavé typy ľudí do modelingu. Ja som bola vysoká štíhla basketbalistka. Prišla ponuka, či by som sa tejto práci nechcela venovať. Moje prvé fotenie bolo hneď s majstrom Karolom Kállayom, nasledovali ďalšie zaujímavé spolupráce, ale o kariére modelky som nikdy nesnívala.

Chcela som byť herečkou a myslela som to naozaj vážne, pretože na prijímacie skúšky ma pripravovala pani Ida Rapaičová. Môj sen sa však nezrealizoval, na­šla som si iný a premýšľala som nad tým, že sa stanem lekárkou. Ani to mi nevyšlo, ale ako istotu som si prihlášku podala aj na filozofickú fakultu, pretože ma bavila literatúra a už vtedy som písala poéziu, a táto možnosť sa napokon ukázala ako správna, pretože to, čo som vyštudovala, aj denne využívam pri práci moderátorky. V tejto profesii som sa našla.

Soňa: V tom čase som začínala štúdium na gymnáziu. Bavili ma humanitné vedy a gymnázium som si vybrala, lebo som ešte úplne presne nevedela, čo by som chcela ďalej v živote robiť. V prvom rade som chcela čítať, učiť sa jazyky… Bola som recitátorka, víťazka mnohých Kubínov. Chodila som na recitátorské sústredenia, dokonca som vyhrala celoštátnu súťaž v umeleckom prednese vo Valašskom Meziříčí. Bavila ma literatúra, najmä poézia, amatérske divadlo, čiže umelecký svet, to bolo moje.

Andrea: Myslím, že som v tínedžerskom veku príliš neriešila ďalekú budúcnosť, ale aj v tom období som mala nejaké predstavy a plány, ako a čo by asi mohlo byť, ale nespomínam si, že by sa v tých časoch a predstavách objavila profesia televíznej moderátorky. Pamätám si, že som chcela byť učiteľkou alebo kozmetičkou.

Ktoré vysielanie vám za tie roky utkvelo v pamäti či už vďaka zaujímavému hosťovi, alebo príhode, ktorá vás chytila za srdce a ni­kdy na ňu nezabudnete?

Karin: Na toto si spomínam úplne presne. Vysielanie, ktoré mne navždy utkvelo v pamäti, má pre mňa mimoriadnu príchuť emócií a poviem vám prečo. V rámci medicínskej témy som si raz pozvala vynikajúceho neonatológa z košickej univerzitnej nemocnice pána Petra Krcha. Zachránil mi moju prvorodenú dcéru Karinku. To je človek, ktorý pre mňa v živote veľa znamená, preto som si ho pozvala aj do Dámskeho klubu v súvislosti s témou nedonosených detičiek. Nič som mu pred nakrúcaním nepovedala, ale urobila som to tak, že moja dcéra Kaja prišla na nakrúcanie a ja som mu pred všetkými povedala: „Pán doktor, dovoľte mi, aby som vám veľmi rada predstavila jednu mladú slečnu, ktorej ste zachránili život.“ A Karinka vošla do štúdia s veľkou kyticou v rukách.

Ešte aj teraz sa mi tisnú slzy do očí, keď si na to spomeniem. Samozrejme, počas vysielania som sa rozplakala nielen ja, ale aj pán doktor a ľudia zo štábu. Po vysielaní mi povedal, že je unesený z toho, aká nevyspytateľná je medicína. Netreba sa fixovať na prognózy, ktoré sprvu vyzerajú pri určitom zdravotnom stave hrozivo, lebo všetko sa dá zvládnuť, a príbeh mojej dcéry je toho dôkazom.

Soňa: Nikdy nezabudnem na jeden silný zážitok, keď za mnou v rámci jedného moderovania do zákulisia prišiel pán a povedal mi: „Pani Müllerová, vy ste mi zachránili život!“ Ostala som prekvapená a opýtala som sa ho, ako to myslí. Povedal mi, že v Dámskom klube sme mali tému, v ktorej sme hovorili o tom, že prevenciou mozgovej príhody je užívanie kyseliny acetylsalicylovej. Zapamätal si to a pred návštevou lekára, keď už mal príznaky, užil liek s touto látkou, a keď prišiel k lekárovi, povedal mu, že mal namále, ale odvrátil najhoršie. Lekár sa ho opýtal, čo urobil. Povedal mu, že si dal liek, lebo tému o tom videl v Dámskom klube. Bol to neskutočne silný zážitok a vtedy som si povedala, že keď už pre nič, tak práve pre toto má táto práca zmysel. (Úsmev.)

Pravda o ich vzťahoch: Čo o sebe prezradili známe moderátorky po rokoch spoločnej práce sa dočítate v najnovšom vydaní týždenníka Život.