Našla v ňom oporu a životného partnera! Fitneska Zora Czoborová (54) je šťastná po boku manžela Petra (40). Vekový rozdiel, ktorý je 14 rokov, bol však pre brunetku na začiatku vzťahu veľký problém.

Zmenilo sa niečo, keď sa obzrieš dozadu? Myslím chvíle, keď ste spolu začali, a teraz po rokoch spoločného života?

Sme spolu šestnásť rokov a manželia sme osem. Nezmenilo sa nič na našom vzťahu, manžel mi stále dáva pocit, že som pre neho najdôležitejší človek v živote. Dáva mi veľmi veľa nielen lásky, ale aj pocitu zázemia. Pocit, že som žena, ktorá je navždy chránená. Nemusím sa báť, že som na problémy sama, a hlavne sa cítim milovaná a že som stred vesmíru človeka, ktorého milujem aj ja. Keď sme sa zoznámili, ja som mala 39 a Peťo mal 25 rokov. Čiže naše nejaké štartovacie pozície boli z hľadiska životných a partnerských skúseností niekde inde. Ja som bola staršia, skúsenejšia a ukazovala som nám príchute a odtiene života, ktoré som už prežila. Super je to, že Peťo je veľmi inteligentný muž a rýchlo ma dobehol a dozrel. Postupne sa naša rovnováha vyrovnala a ja si teraz strašne začínam užívať, že mám pri sebe nielen inteligentného človeka, ale že môžem „blbnúť“. (Smiech.) To znamená ustupovať z pozície a všetko okolo nášho života postupne prenechávať naňho. A verte mi, že si to neskutočne sladko užívam. 

Manžel Peter je jej životná láska.
Zdroj: instagram.com/zoraczoborova

Hral u teba niekedy vekový rozdiel úlohu?

Hral, zo začiatku veľkú. Bála som sa toho vekového rozdielu. Keď som sa zoznámila s Petrom, zbližovali sme sa asi pol roka, štyri mesiace sme si iba písali, kým sme mali prvé rande. Zaujal ma veľmi. On kvôli mne zmenil svoj život od piky. Presťahoval do Bratislavy, našiel si vlastné bývanie, novú prácu. Všetko kvôli mne opustil. Boli sme spolu asi rok a pol, a keď som cítila, že to začína byť vážne a intenzívne aj z mojej strany, spravila som rozhodnutie. Náš vzťah som v dobrom ukončila. Snažila som sa mu vysvetliť, že som veľmi ďaleko pred ním... Cítila som strach, že sa mi stane to, že budem s niekým, intenzívne mu budem venovať roky života a bude mi ublížené. Stále som tomu nechcela veriť, aj keď on ma o tom presviedčal všetkými svojimi skutkami, že vie, čo chce od života, že je zrelý na vážny vzťah, partnerstvo... No neverila som mu...

Čo bolo po rozchode?

Boli sme v kontakte, zostali sme priatelia, pomáhali sme si. Ja som po istom čase pocítila, že čo riešim.  Že najlepší, najkvalitnejší a najkrajší človek, akého som v živote stretla, bol on. Opäť som sa snažila o priblíženie, bála som sa, že ma odmietne. Trvalo to asi tri mesiace, ale som veľmi rada, že sme si našli k sebe cestu a ustáli to.

VIAC FOTO NÁJDETE V GALÉRII...
Diskusia