Vladimír Kampf

Dopyt po vozňoch už teraz nedokážu uspokojiť. Ale záleží mu na tom, aby verejnosť vedela, že v&nbsp;noci sa dá vlakom cestovať príjemne, pohodlne alebo dokonca aj s&nbsp;historickou noblesou. Preto sa v&nbsp;predposledný januárový víkend 25. a&nbsp;26. 1. rozhodol vystaviť v&nbsp;Dopravnom múzeu hneď vedľa hlavnej stanice v&nbsp;Bratislave nielen vozne, ktoré prevádzkuje, ale aj exkluzívne salónne vozne.

Návštevníci si tak budú môcť pozrieť trebárs jeden z&nbsp;vagónov vzrušujúceho Orient Expressu so všetkým, čo k&nbsp;nemu patrí, vrátane parnej lokomotívy. Len jedinečný detektív Poirot v&nbsp;ňom nebude.

Hovoríte, že máte roboty toľko, že so štyridsiatimi vozňami nestíhate uspokojiť požiadavky klientov, no&nbsp;napriek tomu ich niekoľko odstavíte na jeden víkend?

Prevažná väčšina z&nbsp;nich je zaradená vo vlakoch v&nbsp;rôznych krajinách v&nbsp;niekoľkých štátnych železničných spoločnostiach. Jazdia v&nbsp;pravidelných vlakoch aj preto, že kmeňové železničné spoločnosti majú nedostatok slušných ležadlových a&nbsp;lôžkových vozňov. Prenajímajú si ich od nás. Momentálne takto spolupracujeme s&nbsp;našimi železnicami, s&nbsp;maďarskými, poľskými a&nbsp;českými dráhami. Jazdia aj pre švajčiarske železnice. Väčšina z&nbsp;nich má východiskovú stanicu v Bratislave a&nbsp;v Budapešti. Približne 12 vozňov je mimo pravidelných vlakov. Sú voľné na sezónne alebo mimoriadne či špeciálne prepravy. Preto si ich môžeme dovoliť vystaviť.

Sú ako sovy. V&nbsp;noci lietajú a&nbsp;cez deň odpočívajú. Cez deň stoja, aby sme ich mohli vyčistiť a&nbsp;urobiť na nich technickú údržbu. V&nbsp;súčasnosti ich máme počas dňa v&nbsp;cieľových staniciach v&nbsp;Bratislave, Humennom, Prahe, Budapešti, Varšave, Berlíne, Zürichu a&nbsp;v&nbsp;rumunskom Brašove. V&nbsp;lete jazdíme aj do Splitu a&nbsp;niekedy aj do Koperu. Pri západe slnka sa všetky rozbehnú na druhý koniec trasy, ktorú zabezpečujú.

Prirovnanie k&nbsp;sovám je príjemné. No v&nbsp;noci za peniaze pracujú niektoré hriešne profesie...

Áno, naše vagóny zarábajú najmä v&nbsp;noci. My sa musíme o&nbsp;ne starať, aby boli zdravučké, čistučké, peknučné, voňavučké. Cestujúci do nich musia radi nastupovať.

Prečo nemajú spoločnosti vlastné vozne?

Švajčiari napríklad nemajú ani jeden spací vozeň. Sú radi, že môžu využiť tie naše, ktoré sú bývalé nemecké vozne s&nbsp;rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Nemci sa tiež zbavovali takýchto vozňov, pretože razili filozofiu vysokorýchlostných tratí, ktorými sa dá krajina prejsť za niekoľko hodín a&nbsp;nemalo by význam ľudí prepravovať celú noc. Ale to sa nie celkom podarilo. Stále existuje časť cestujúcich, ktorí uprednostňujú nočnú dopravu.

Okrem toho poskytujete vozne aj pre špeciálne vlaky a&nbsp;dokonca ponúkate aj vlastné turistické výpravy. Kam všade jazdíte?

Momentálne to budú špeciálne vlaky medzi Amsterdamom a&nbsp;Insbruckom. Naše vozne vozia ľudí na trase z&nbsp;talianskeho Tarvisia a&nbsp;Brenera do Osvenčimu. Okrem toho vozíme pútnikov do Ríma či Lúrd, záujemcov na pivný Oktoberfest do Mníchova či odborníkov a&nbsp;študentov na Innotrans do Berlína.

Nie je jednoduchšie a&nbsp;pohodlnejšie letieť?

Mnohým ľuďom vyhovuje zobrať si trebárs na lyžovačku vlastný výstroj a&nbsp;jedna noc vo vlaku im pritom neprekáža. Odpočinú si. Pútnici zasa radi využijú spoločnosť ďalších cestujúcich na rozhovor či modlitbu. Vlak je miesto, kde majú k&nbsp;sebe ľudia bližšie. Železničná doprava ide prevažne na elektrinu, je ekologická a&nbsp;zanecháva najmenšiu uhlíkovú stopu. Aj to je v&nbsp;dnešnej dobre dôležitý argument.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Nočné vlaky začínajú byť vo svete opäť atraktívne. Dokonca do niektorých sa už dá ledva dostať, pretože ľudia si zvykli prespať vo vlaku a&nbsp;ráno sa zobudiť v&nbsp;cieľovej stanici. Na Slovensku však predstava nočného cestovania nie je príliš voňavá.

My s&nbsp;našimi vagónmi jazdíme dvadsať rokov. Počas prvých desiatich rokov boli našimi výhradnými objednávateľmi Rakúšania, Nemci, Holanďania a&nbsp;Švédi. Na ich nárokoch sme sa naučili všetkému. Preto sme sa vozne snažili neustále vylepšovať. Po tom, ako sa zdvihla životná úroveň na Slovensku, poskytujeme tie isté vagóny s&nbsp;tým istým štandardom a&nbsp;servisom aj v&nbsp;slovenských vlakoch. Našou snahou je, aby náš vozeň vyzeral lepšie, krajšie, čistejšie ako tie ostatné. Iba to nám zabezpečí dostatok objednávok. Ubytovacie vozne na koľajach poskytujeme v&nbsp;niekoľkých krajinách Európy.

Kde máte najbližšiu konkurenciu s&nbsp;podobným portfóliom služieb?

V&nbsp;Nemecku. Nenazval by som to konkurenciou. Sme len fanúšikovia ponorení do práce. Nie je jednoduché udržať takéto podnikanie a&nbsp;ustriehnuť náklady. Za dvadsať rokov sme sa to hádam naučili... To, že ide o&nbsp;náročné podnikanie, odrádza prípadnú konkurenciu z&nbsp;hľadiska know-how a&nbsp;možných výnosov. Podnikať v&nbsp;inej oblasti je možné oveľa jednoduchšie a&nbsp;s&nbsp;vyššími výnosmi.

Vlaky, v&nbsp;ktorých sa dalo ubytovať, tu boli aj dlho pred vami.

V&nbsp;minulosti, keď vlaky chodili pomaly a&nbsp;cestou museli meniť parné rušne. V&nbsp;tom čase bola nočná preprava v&nbsp;spacích vozňoch nutnosť. Inak to nešlo. Napríklad známy Orient Express mal okrem reštauračných vozňov a&nbsp;vozňov na sedenie aj spacie vozne. V&nbsp;nich sa počas niekoľkodňovej cesty odohrávali rôzne príbehy. Možno sa v&nbsp;nich aj vraždilo. V&nbsp;roku 2020 oslávime 55. výročie vysokorýchlostných tratí v&nbsp;Japonsku, kde vlaky začali jazdiť rýchlosťou viac než 200 kilometrov za hodinu. Tam, kde boli Japonci pred polstoročím, u&nbsp;nás ešte stále nie sme.

Niektoré štáty sa vydali cestou denných vlakov a&nbsp;zvyšovali ich rýchlosť. Dnes už jazdia rýchlejšie ako 300 kilometrov za hodinu. Hustá sieť vysokorýchlostných tratí môže na území menších štátov znamenať koniec nočných vlakov. Kto by cestoval cez noc? Toto sa stalo Francúzom, Švajčiarom a&nbsp;Nemcom. Škrtali všetky svoje vnútroštátne nočné vlaky. Na druhej strane Rakúšania si na nočných vlakoch zakladajú. Venujú sa kvalite cestovania v&nbsp;noci. Počty cestujúcich sa im podarilo navýšiť. Trúfli si prevziať aj niektoré zabudnuté nočné vlaky na území Nemecka.

Krásnym rozľahlým priestorom je aj Rusko.

Všetky štáty bývalého Sovietskeho zväzu si potrpia na cestovanie v&nbsp;nočných vlakoch. Transsibírska magistrála je krásnym príkladom niekoľkodňového pobytu vo vlaku. Veľké vzdialenosti prekonávajú aj vlaky v&nbsp;Kanade, Austrálii, Afrike a&nbsp;Ázii. Nočné a&nbsp;poznávacie vlaky sa tiež tešia veľkej obľube.

Myslím, že áno. Sieť nočných vlakov v&nbsp;strednej Európe zostala a&nbsp;teší sa obľube. Zaujímavé je, že väčšina miest v&nbsp;nich je vypredaná. Naši priatelia stevardi, ktorí pracujú pre servisnú spoločnosť rakúskych železníc, si ťažkajú, že majú kopu práce. Od januára začína spojenie nočným vlakom z&nbsp;Viedne do Bruselu.

Máme svoju klientelu. Sú ľudia, ktorí nechcú cestovať lietadlami a&nbsp;radi cestujú. Ďalší potrebujú cestovať, ale nechcú si v&nbsp;obratovej stanici platiť drahý hotel. Spací vagón je pre nich synergiou cestovania a&nbsp;hotela. Sú to dve veci v&nbsp;jednom. Ak je to cenovo prijateľné a&nbsp;prístupné, tak to radi využijú.

Stačí si pozrieť ceny cestovných lístkov nočných vlakov, zrátať si denné náklady a&nbsp;náklady na hotel a&nbsp;je to jasné. Niektoré krajiny zasa majú zaostalú dopravnú infraštruktúru a&nbsp;nočný vlak je u&nbsp;nich doslova spása. U&nbsp;nás sú vlaky z&nbsp;Bratislavy do Humenného či z&nbsp;Humenného do Prahy niekoľko dní v&nbsp;týždni vypredané. Samozrejme, je to aj o&nbsp;neustále sa zdokonaľujúcom servise.

Býva zvykom, že na jeden spací vozeň pripadá jeden sprievodca. Rakúšania chodia po dvoch, aby sa viac mohli venovať cestujúcim, pripraviť im trebárs aj teplé raňajky či ich uvítať drinkom a&nbsp;v&nbsp;obratovej stanici dokonale vyčistiť a&nbsp;ustlať vozeň.

Prepadnúť železničnej doprave znamená mať ju zakódovanú v&nbsp;krvi.

Nebol som ten prípad. Železničiara zo mňa urobili. Chcel som ísť k&nbsp;letectvu. Zaujímala ma najmä prevádzka leteckej dopravy. V&nbsp;čase, keď som šiel na strednú školu, však žiaden taký odbor neotvárali, tak som sa dostal na podobný v&nbsp;železničnej doprave. Študoval som v&nbsp;Trnave zabezpečovaciu a&nbsp;oznamovaciu techniku. Raz týždenne sme boli navlečení v&nbsp;montérkach v&nbsp;rôznych dielňach a&nbsp;veľa nás naučili. Gymnazisti v&nbsp;tom čase mali povesť menej zručných a&nbsp;nešikovnejších. Absolventi priemyslovky mohli ísť rovno do praxe. Takáto možnosť nám dnes chýba.

Neskôr ste sa prihlásili na Vysokú školu dopravy a&nbsp;spojov v&nbsp;Žiline, kde ste chceli konečne študovať svoje vysnívané letectvo...

Cestu mi opäť skrížili koľaje. Napriek tomu, že som bol dobrým študentom, z&nbsp;päťsto záujemcov vzali iba 65. Ja som medzi nimi nebol. Poradili mi začať študovať na tej istej škole železničný odbor, že ma o&nbsp;rok preradia, kam budem chcieť. Samozrejme, nič také sa nestalo. Vojenskú službu som si odkrútil pri železničnom vojsku. Neskôr som sa zamestnal v&nbsp;ČSD, kde som mal na starosti kultúru cestovania – čistenie vozňov.

V&nbsp;tom čase boli v&nbsp;Bratislave dve pracoviská na veľké čistenie vozňov zamestnávajúce po tridsať odsúdených väzenkýň. Po roku 1989 boli pracoviská zrušené, odvtedy sa veru vozne tak často nečistia. Následne som evidoval, riadil opravy a&nbsp;údržbu takmer na päťsto osobných vozňoch. Neskôr som sa zamestnal v&nbsp;manažmente vtedajších Jedálenských a&nbsp;lôžkových vozňov Praha, ktoré sa neskôr pretransformovali na Wagon Slovakia.

Vašou srdcovou záležitosťou sú jedinečné vlaky a&nbsp;vozne. Ja snívam o&nbsp;vani pri okne. Už to niekto vymyslel?

Vaňu či skôr vyhrievaný bazén mal vo vozni ríšsky maršal Hermann Göring. To je, samozrejme, scestné a&nbsp;filozofia takýchto ľudí by nám nemala byť príkladom. Salónne vozne hrali často dôležitú úlohu v&nbsp;histórii. Napríklad slávny Orient Express. Nemecko podpísalo po prvej svetovej vojne kapituláciu v&nbsp;salónnom vozni. Je zaujímavé, že v&nbsp;tom istom vozni podpísali počas druhej svetovej vojny kapituláciu Nemcom Francúzi. Na rokovania s&nbsp;československou vládou tesne pred okupáciou v&nbsp;roku 1968 prišiel sovietsky vodca Leonid Brežnev vo svojom salónnom vozni...

Previezli ste sa mnohými zážitkovými vlakmi. V&nbsp;ktorom sa vám spalo najlepšie?

Kto sa chce naozaj dobre do ružova vyspať, nech zostane doma vo svojej posteli. V&nbsp;tomto prípade platí – všade dobre, doma najlepšie. Kto chce veľa cestovať a&nbsp;možno trochu menej spať, ale veľa vidieť, nech cestuje vlakmi. Mne sa najlepšie spalo na okruhu Iránom. Je to nádherná krajina, žijú tam príjemní ľudia, je tam vysoko rozvinutá železničná doprava. Niektoré železničné stanice sa podobajú skôr na letecké terminály. Žiaľ, také stanice na Slovensku nemáme.

Hmmm. Veď v&nbsp;tej krajine sa nesmie piť. To sa vám tam ozaj dobre spalo vo vlaku bez alkoholu? :-)

Možno preto. Alkohol je tam zakázaný a ešte aj dievčatá majú šatky na hlavách. Človek tam má od rušivých vplyvov svätý pokoj.