Už dvadsať rokov prevádzkuje lôžkové a ležadlové vozne v niekoľkých európskych štátoch. Ivan Gálik založil spoločnosť, ktorá je ojedinelou aj v susedných krajinách.

Dopyt po vozňoch už teraz nedokážu uspokojiť. Ale záleží mu na tom, aby verejnosť vedela, že v noci sa dá vlakom cestovať príjemne, pohodlne alebo dokonca aj s historickou noblesou. Preto sa v predposledný januárový víkend 25. a 26. 1. rozhodol vystaviť v Dopravnom múzeu hneď vedľa hlavnej stanice v Bratislave nielen vozne, ktoré prevádzkuje, ale aj exkluzívne salónne vozne.

Návštevníci si tak budú môcť pozrieť trebárs jeden z vagónov vzrušujúceho Orient Expressu so všetkým, čo k nemu patrí, vrátane parnej lokomotívy. Len jedinečný detektív Poirot v ňom nebude.

Hovoríte, že máte roboty toľko, že so štyridsiatimi vozňami nestíhate uspokojiť požiadavky klientov, no napriek tomu ich niekoľko odstavíte na jeden víkend?

Prevažná väčšina z nich je zaradená vo vlakoch v rôznych krajinách v niekoľkých štátnych železničných spoločnostiach. Jazdia v pravidelných vlakoch aj preto, že kmeňové železničné spoločnosti majú nedostatok slušných ležadlových a lôžkových vozňov. Prenajímajú si ich od nás. Momentálne takto spolupracujeme s našimi železnicami, s maďarskými, poľskými a českými dráhami. Jazdia aj pre švajčiarske železnice. Väčšina z nich má východiskovú stanicu v Bratislave a v Budapešti. Približne 12 vozňov je mimo pravidelných vlakov. Sú voľné na sezónne alebo mimoriadne či špeciálne prepravy. Preto si ich môžeme dovoliť vystaviť.

Kde všade máte napríklad teraz vozne?

Sú ako sovy. V noci lietajú a cez deň odpočívajú. Cez deň stoja, aby sme ich mohli vyčistiť a urobiť na nich technickú údržbu. V súčasnosti ich máme počas dňa v cieľových staniciach v Bratislave, Humennom, Prahe, Budapešti, Varšave, Berlíne, Zürichu a v rumunskom Brašove. V lete jazdíme aj do Splitu a niekedy aj do Koperu. Pri západe slnka sa všetky rozbehnú na druhý koniec trasy, ktorú zabezpečujú.

Prirovnanie k sovám je príjemné. No v noci za peniaze pracujú niektoré hriešne profesie...

Áno, naše vagóny zarábajú najmä v noci. My sa musíme o ne starať, aby boli zdravučké, čistučké, peknučné, voňavučké. Cestujúci do nich musia radi nastupovať.

Prečo nemajú spoločnosti vlastné vozne?

Švajčiari napríklad nemajú ani jeden spací vozeň. Sú radi, že môžu využiť tie naše, ktoré sú bývalé nemecké vozne s rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Nemci sa tiež zbavovali takýchto vozňov, pretože razili filozofiu vysokorýchlostných tratí, ktorými sa dá krajina prejsť za niekoľko hodín a nemalo by význam ľudí prepravovať celú noc. Ale to sa nie celkom podarilo. Stále existuje časť cestujúcich, ktorí uprednostňujú nočnú dopravu.

Okrem toho poskytujete vozne aj pre špeciálne vlaky a dokonca ponúkate aj vlastné turistické výpravy. Kam všade jazdíte?

Momentálne to budú špeciálne vlaky medzi Amsterdamom a Insbruckom. Naše vozne vozia ľudí na trase z talianskeho Tarvisia a Brenera do Osvenčimu. Okrem toho vozíme pútnikov do Ríma či Lúrd, záujemcov na pivný Oktoberfest do Mníchova či odborníkov a študentov na Innotrans do Berlína.

Nie je jednoduchšie a pohodlnejšie letieť?

Mnohým ľuďom vyhovuje zobrať si trebárs na lyžovačku vlastný výstroj a jedna noc vo vlaku im pritom neprekáža. Odpočinú si. Pútnici zasa radi využijú spoločnosť ďalších cestujúcich na rozhovor či modlitbu. Vlak je miesto, kde majú k sebe ľudia bližšie. Železničná doprava ide prevažne na elektrinu, je ekologická a zanecháva najmenšiu uhlíkovú stopu. Aj to je v dnešnej dobre dôležitý argument.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia