Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Vláda nedávno schválila takzvaný cestovateľský semafor, ktorý vznikal aj s pomocou rezortu diplomacie.

Naša cestovná mapa je prvou fázou k tomu, aby sme sa priblížili k európskemu kovidovému certifikátu. Ten by sme mali mať k dispozícii koncom júna. Cestovateľský semafor, inými slovami, cestovná mapa je vlastne návrh konzília, v ktorom dôležité slovo mali odborníci na epidémie. Vznik mapy sprevádzala veľká diskusia a prijímanie kompromisov. Diskutovali sme, ktorá krajina má mať akú farbu a ako by mal vyzerať návrat z jednotlivých štátov domov. S prihliadnutím na nastávajúci európsky kovidový certifikát sú zelené všetky krajiny Európskej únie a zároveň krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru ako Nórsko, Island, Lichtenštajnsko. Problémom bolo, ako postupovať v prípade zaoceánskych a východoázijských krajín. Kanada a USA sú zatiaľ červené krajiny. Predpokladáme však, že pre očkovanie a pokles chorých je otázkou niekoľkých týždňov, kedy budú tieto krajiny zelené. Problematicky vyzerala naša diskusia o Spojenom kráľovstve. Z hľadiska kultúrnych a občianskych väzieb je to pre nás dôležitá krajina. Žije tam stotisícová slovenská komunita. Na našej mape sa táto krajina objavila ako čierna vinou indických mutácií. Podľa posledných správ sú však vakcíny účinné aj na tieto mutácie. Tamojšia vláda sa okrem toho snaží dostať situáciu pod kontrolu, som za to, aby sa z čiernej stala minimálne červenou krajinou. Každý pondelok by konzílium malo mapu prehodnocovať, veríme, že zelených krajín bude pribúdať.

Zatiaľ však cestovateľská mapa nepôsobí až tak optimisticky, je na nej veľa čiernej farby.

Pravda je však aj to, že na rozdiel od leta 2020 máme k dispozícii vakcíny. Na príklade Izraela a USA, kde je to očkovanie rýchlejšie než u nás na starom kontinente, vidíme, že to zaberá. Treba zdôrazniť, že pri značení krajín čiernou sme brali do úvahy aj verifikáciu dát a mieru zaočkovanosti. Niektoré krajiny, napríklad v Latinskej Amerike či v Afrike, vykazujú síce slušné čísla, ale realita môže byť úplne iná. Napríklad Tanzánia, kam niektorí Slováci cestujú v lete. Je ťažké dôverovať jej číslam, keď že samotný prezident mal ku kovidu zvláštny postoj a nakoniec na túto chorobu aj zomrel. Boli sme jednoznačne opatrní, hlavným heslom bolo ponáhľať sa pomaly, aby sme nedospeli k situácii ako vlani v lete. Mali sme relatívne voľné leto a potom sa na jeseň prevalila druhá vlna, ktorá mala fatálne následky. Toto sa už nesmie opakovať.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane</strong>

Keď začneme cestovať, ako veľká hrozba sa javí India. Po kovide je tam dokonca rozšírená takzvaná čierna pleseň.

Áno, o to viac musíme byť opatrní a pripravení my v Európe. Vďaka cestovnému semaforu sa celá Európska únia stala jednou epidemiologickou jednotkou. Veľmi však záleží na tom, aká bude pozícia iných členských štátov smerom k Indii a iným krajinám vo svete. Dôležité je, aby jednotlivé členské krajiny pristupovali zodpovedne k situácii, hlavne čo sa týka schengenského priestoru. My na Slovensku nemáme šancu kontrolovať ľudí, ktorí prídu napríklad z Brazílie do Paríža či Ríma, a potom sa už bez veľkých kontrol môžu dostať na Slovensko. Máme dve možnosti. Vymieňať si navzájom v rámci schengenského priestoru dáta o ľuďoch, ktorí prichádzajú z nebezpečných krajín, a potom ich prísnejšie trasovať. Druhá možnosť je využívať dáta od našich mobilných operátorov. Vďaka službe roaming budeme vedieť, kde sa naši občania pohybujú.

Cestovanie však prinesie veľký nápor na testovacie centrá. PCR testy, ktoré na rozdiel od antigénových vo svete viac rešpektujú, sú na dôvažok pomerne drahé.

V prvom rade musíme robiť všetko pre to, aby sa väčšina ľudí na Slovensku dala zaočkovať, pretože je to najlacnejší a najefektívnejší variant. Dôležité je, aby sme dosiahli kolektívnu imunitu. Ak sa nám to podarí, budeme testovať len v individuálnych prípadoch. Treba však mať na zreteli aj to, že niektorí ľudia očkovanie odmietnu, napríklad zo zdravotných dôvodov. Európsky parlament tlačí na to, aby PCR testy boli zadarmo pre všetkých, ktorí to potrebujú. Na tento účel boli uvoľnené peniaze. Slovensko urobí všetko pre to, aby bolo testovanie dostupné hlavne pre tých, ktorí potrebujú do zahraničia cestovať kvôli práci a za rodinou.

Medzi podaním prvej a druhej vakcíny je niekoľkotýždňový odstup. Ako sa má zariadiť človek, ktorý potrebuje cestovať a zatiaľ dostal iba prvú dávku vakcíny?

Čo krajina, to iný prístup. V čase nášho rozhovoru máme na Slovensku registrované štyri druhy vakcín (očkovanie Sputnikom V sa má na Slovensku začať najneskôr 7. júna, pozn. red.). Dve z nich sú mRNA vakcíny, a to Moderna a Pfizer. Dva týždne po podaní druhej dávky je zaočkovaný podľa odborníkov natoľko imúnny, že môže cestovať. V prípade vektorových vakcín ako AstraZeneca a Johnson máme vo vyhláške zahrnuté, že štyri týždne po podaní prvej dávky môže človek cestovať. Johnson ani druhú dávku nemá a pri AstraZenece sa druhá dávka podáva po desiatich týždňoch od tej prvej. Pozitívny príklad z Rakúska: táto krajina umožňuje cestovanie po podaní ktorejkoľvek registrovanej vakcíny už po 22 dňoch. Keď si vzájomne začneme akceptovať certifikáty, určite sa tieto časové hranice zmenia smerom k lepšiemu. Najmä krajiny z juhu Európskej únie ako Grécko, Bulharsko, Portugalsko, Španielsko budú výrazne zjednodušovať pravidlá vstupu pre zaočkovaných. Výsledky z Izraela ukazujú, že ak aj zaočkovaný prvou dávkou ochorie, už neskončí v nemocnici na pľúcnej ventilácii, nie je teda príťažou pre zdravotný systém v danej krajine.

Ako sa pri cestovaní posudzujú deti? Tie sa u nás ešte neočkujú.

Hlavne členské štátny Európskej únie deti posudzujú ako ich rodičov. Ak sú rodičia očkovaní, rovnako sa vnímajú ich deti. Väčšina krajín ani testovanie detí do dvanásť rokov nevyžaduje.

Kontroverzná je vakcína Sputnik V. Napriek tomu niektorí Slováci čakajú iba na túto očkovaciu látku. Ako sa majú zariadiť v prípade cestovania?

Aj ja osobne poznám ľudí, ktorí povedali – Sputnik V alebo nič. Je to pre mňa zvláštny postoj, pretože o tejto vakcíne vieme veľmi málo. AstraZeneca nemá síce dobré renomé, možno aj preto, že o nej vieme všetko. Žijeme v slobodnej krajine, máme právo na slobodné rozhodnutie aj v prípade očkovania. Náš premiér však povedal dôležitú vetu, s ktorou plne súhlasím – každý kto sa dá zaočkovať Sputnikom V, musí mať na zreteli aj následky. Keďže to nie je vakcína, ktorá by bola registrovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Európskou agentúrou pre lieky, už dnes niektoré krajiny Európskej únie avizujú, že nebudú rešpektovať očkovanie touto vakcínou. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo ruský výrobca nepožiadal o registráciu, mali by sme o problém menej.

Keby vás niekto poprosil o radu, ktorú vakcínu by ste odporúčali?

Pred troma mesiacmi bol nedostatok vakcín, ale dnes nastáva situácia, že ľudia si môžu vyberať. Ja osobne som zaočkovaný vakcínou od spoločností Pfizer/BioNTech, ale rovnako dôverujem všetkým vakcínam, preto máme v rodine očkovaných aj AstraZenecou či Modernou. Európska únia preferuje Modernu a Pfizer, pretože sú účinné aj proti rôznym mutáciám. Výrobcovia sú pripravení aktívne s nami spolupracovať a plnili si voči nám záväzky v najťažších časoch v januári a vo februári. Práve tam vidím cestu, ktorou sa budeme uberať. Oveľa menej lákavé sú indická, čínska či ruská vakcína, pretože o nich nemáme dosť informácií.

Rozprávame sa o cestovaní kvôli práci a rodinným väzbám. Nemožno však ľuďom zazlievať, že po niekoľkých mesiacoch, keď boli zavretí doma, chcú dovolenkovať napríklad pri mori. Čo sa týka ekonomiky, mnohé krajiny sú odkázané na cestovný ruch. Správajú sa v tomto prípade dostatočne ústretovo?

Veľmi ústretovo. S európskymi kovidovými certifikátmi sme prišli ako prví my Slováci. Súviselo to s tým, že desaťtisíce Slovákov denne cestujú z pohraničných oblastí za prácou do susedných krajín. Alebo naopak, Slováci si zaobstarali bývanie v pohraničí v susednej krajine, pracujú, väzby však majú na Slovensku. V čase pandémie sa z nich stali pendleri. V istom okamihu bolo pre nás dôležité, aby sme si ako jednotlivé krajiny vzájomne uznávali testy. Išlo hlavne o obdobie, keď sme masovo testovali antigénovými testami, ale v rámci Európskej únie bol problém s ich akceptovaním. Vtedy sa zrodila myšlienka kovidového certifikátu a hneď sa toho chytili južanské krajiny, pretože už vtedy mysleli na letnú turistickú sezónu. Získali sme tak perspektívnych spojencov, ako napríklad Grécko, Španielsko. Certifikát vnímajú ako veľmi dôležitý nástroj na to, aby sa aspoň priblížili k sezóne v roku 2019. Aj tá naša cestovná mapa jasne hovorí, že preferujeme hlavne európske krajiny, pretože vieme, aký je tam zdravotný systém, miera zaočkovania. Zdôrazňujeme však, že ide o aktívny cestovný ruch a je pre nás dôležité, aby aj k nám prišli poľskí, českí a maďarskí turisti i mnohí ďalší.

Zamerajme sa teraz na zahraničné dovolenkové destinácie, ktoré sú cenovo dostupné pre bežne zarábajúceho Slováka. Aká je tam situácia?

Napríklad španielske pobrežie je na tom lepšie než väčšina územia Slovenska. Bulharsko sa približuje k relatívne dobrým číslam, podobne grécke ostrovy a potom aj Korzika a Sardínia. Trocha horšia situácia je v okolí Záhrebu. Globálne sa však situácia v celej Európe zlepšuje, môžu za to klimatické podmienky, miera zaočkovania a tvrdé opatrenia na zamedzenie mobility v uplynulých mesiacoch. Veľkou témou teraz na ministerstve je, ako to bude s neeurópskymi krajinami. Ľudia sa nás pýtajú na Turecko, Tunisko, Jordánsko, pretože majú z čias, keď ešte nebola pandémia, voucher či cestovateľský preukaz. Ak sa potvrdí, že v Turecku sú „covid free“ zóny, že miestni pracovníci v gastronómii a cestovnom ruchu sú očkovaní, a čo sa týka pandemického rizika, regióny sú na tom lepšie než Istanbul, naši odborníci na epidémie sú ochotní urobiť ústupky. Pôjde však len o organizovaný cestovný ruch, pretože v tom prípade sa môžeme dostať k dátam, keby nastali problémy.

Kovid je privezená choroba. Začíname cestovať. Ste si istý, že jeseň a zima nebudú také dramatické ako tie, ktoré sme prežili nedávno?

Ponáhľame sa pomaly. Pravidlá na cestovanie budú komplikovanejšie než vlani. Spomeňte si – v júli a auguste sme nemali takmer žiadne obmedzenia. Dnes sme opatrnejší a dôslednejší. Tí, ktorí sú zaočkovaní alebo kovid prekonali, sa budú musieť registrovať. Tí ostatní sa budú musieť testovať. Toto sú požiadavky navyše oproti minulému letu. Máme vakcíny, a teda je väčšia šanca, že jeseň a zima budú oveľa optimistickejšie.

Z cestovateľskej témy prejdime aj na politickú. Menil sa premiér. Keď túto funkciu zastával Igor Matovič, boli ste jeho „šerpom“, takzvaným poradcom pre európske záležitosti Ako je to dnes?

Samotné šerpovanie ostáva na úrade vlády pre moju pracovnú vyťaženosť. Naďalej však zastupujem Slovensko v Rade pre všeobecné záležitosti (GAC) a mojou funkciou je napríklad asistencia pánovi premiérovi pri samitoch lídrov EÚ. V čase nášho rozhovoru je pán premiér v Bruseli, pôvodne som mal cestovať s ním. Ostal som na Slovensku, súvisí to s mojimi rodinnými povinnosťami a blížiacim sa narodením syna. (V čase našej redakčnej uzávierky bol štátny tajomník Martin Klus už niekoľko hodín šťastným otcom syna Leonarda. Redakcia blahoželá rodine k tejto radostnej udalosti – pozn. red.)

Jarná koaličná kríza je zažehnaná, spolupráca koalície však aj tak nepôsobí optimisticky.

Verím tomu, že táto vláda vydrží vládnuť do konca volebného obdobia. Každá koalícia má problémy, hoci je pravda, že táto ich má o čosi viac. Súvisí to však s tým, že vládu sme preberali 21. marca v kritickej situácii pandémie, celý svet nevedel, čo má robiť. Zanechalo to množstvo jaziev na našom vládnutí, za ktoré sa občanom ospravedlňujeme.

Práve váš líder Richard Sulík a Igor Matovič majú vzájomný napätý vzťah. Ako ste vychádzali s bývalým premiérom vy?

S Igorom Matovičom sa poznáme viac ako desať rokov, náš vzťah nebol len kolegionálny, ale aj priateľský. Samozrejme, že som mal aj iný názor na niektoré témy, a on to vedel. Bolo dôležité, že sme o tom diskutovali. Rešpektoval som, že on je premiér a ja jeho poradca. Konečné rozhodnutie, ako bude komunikovať v zahraničí a aké politické rozhodnutia prijme, ostávalo na ňom. Keď som spomínal kovidové certifikáty, spolupráca medzi nami bola výborná. Išlo o to, ako zjednodušiť život ťažko skúšaným ľuďom.

Neprekážajú vám jeho emotívne prejavy a faux pas v zahraničí? Práve pre váš rezort je alfou a omegou správne vystupovanie v cudzine.

Každý máme nejaký politický štýl. Keď som bol v opozícii, veľmi rád som chodieval na jeho politické vystúpenia v parlamente, pretože vedel výstižne pomenovať problém a vznášal do toho aj emócie. Ja to napríklad nerobím, nemám na to naturel. Evidentne sa 25 percentám voličov páčilo, ako vystupuje. Demokracia má aj také vymoženosti, že voliči majú možnosť vybrať si, aký štýl politiky im vyhovuje.

Ak prichádzate na Slovensko zo zelenej krajiny a ste očkovaní, prípadne ste v posledných 180dňoch prekonali kovid, karanténa ani povinnosť testu sa na vás nevzťahuje. Pri príchode na Slovensko sa zaregistrujete do e-hranice a môžete žiť bežným životom. V ostatných prípadoch je nutné absolvovať test a v prípade negatívneho výsledku nemusíte zotrvať v14-dňovej karanténe.

Pri príchode z červených krajín sa nevyhnete testovaniu najskôr na ôsmy deň karantény bez ohľadu na to, či ste očkovaní alebo nie.

Najprísnejší režim platí pri čiernych krajinách, cestujúci, ktorí prichádzajú ztakýchto štátov, musia absolvovať 14-dňovú karanténu.

Cestovateľské pravidlá: Ako budeme môcť v lete dovolenkovať?

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Dara ROLINS sa vracia do spomienok: Ako si pamätá na éru 80.rokov?

Dara ROLINS o zásnubách a svadbe: Kedy majú s Nedvědom termín?

Pre komičku Simonu First je rodina na prvom mieste.

Výber pre vás

Cestovateľské pravidlá: Ako budeme môcť v lete dovolenkovať?

Erika Szalayová

Súvisiace články

Čas na rozmaznávanie pri maďarskom mori: História, lahodné víno a termálny raj

Požičaný kapitán: Slovenský moreplavec sa pre koronu musel vrátiť z výletu na Martinik po mori

Zbohom, Amerika! Zuzana Belohorcová balí kufre. Kam má namierené?

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Dara ROLINS sa vracia do spomienok: Ako si pamätá na éru 80.rokov?

Dara ROLINS o zásnubách a svadbe: Kedy majú s Nedvědom termín?

Pre komičku Simonu First je rodina na prvom mieste.

Výber pre vás