Hoci sme sa pýšili titulom tatranský tiger, dnes naša ekonomika zaostáva. Na túto tému sa rozprávame s ekonómom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť MARTINOM ŠUSTEROM (47).

Podľa vašej ostatnej analýzy Slovensko ekonomicky výrazne spomaľuje. Ceny rastú, ale platy za nimi nestíhajú.

Po tom, ako u nás nastala po roku 1989 zmena spoločenského systému, začali sme vcelku slušne ekonomicky dobiehať západné krajiny. Dostali sme sa až na tri štvrtiny ich životnej úrovne. Začiatkom tohto tisícročia u nás vládol obrovský optimizmus, ekonomika rástla o päť až šesť percent ročne, všetci sme mali pocit, že už to bude len a len lepšie. Lenže niekedy okolo roku 2008 až 2009 sa to zmenilo, naše tempo sa výrazne spomalilo. Dnes je ten rast iba na úrovni dve až tri percentá. Iné krajiny z bývalého socialistického bloku napredujú, my prešľapujeme na mieste.

FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRII

Ktoré krajiny sú lídrami v ekonomickom tempe?

Najlepšie je na tom Estónsko, ktoré začínalo o štvrtinu chudobnejšie než my, teraz sú v porovnaní s nami bohatší o dvadsať percent. Susedné Česko je pred nami o tridsať percent. Na takejto úrovni boli pri rozdeľovaní republiky. My sme ich síce dobehli, pýšili sme sa reformami, nazývali sme sa tatranským tigrom. Teraz sú však opäť pred nami, pretože zlepšili efektívnosť fungovania štátu, zlepšovali podnikateľské prostredie, výrazne viac investujú do výskumu a vývoja. V porovnaní s nami je to v prepočte dvojnásobok na osobu. Majú podstatne lepšie školstvo a na rozdiel od nás k nim naďalej prichádzajú investori.

Stali sme sa síce montážnou dielňou Európy, ale pomohlo nám to posunúť sa ďalej.
Zdroj: TASR

Čo treba v našej krajine zmeniť, aby sme sa vrátili do rozbehnutého vlaku?

Mali by sme zlepšovať veci, ktoré od seba vzájomne závisia a zapadajú do seba. Napríklad školstvo, od ktorého závisí výskum v priemysle. Od výskumu v priemysle zase závisí rozvoj produktivity, od toho zase závisí štátny rozpočet, ktorý môžeme konsolidovať až vtedy, keď aspoň trocha zbohatneme. A od možností rozpočtu závisí, koľko môžeme investovať do školstva. Je to ako puzzle. Ak vám chýba jeden dielik, obraz nie je pekný. Už nám nestačí meniť jednoduché veci, ako je napríklad zmena konkrétneho zákona. Teraz musíme zlepšovať chod jednotlivých inštitúcií, vyžaduje si to poctivú mravčiu prácu. Každá jedna inštitúcia sa musí na dennej báze zlepšovať a posúvať sa tak ďalej – polícia, prokuratúra, súdy, školy, agentúry na podporu výskumu a vývoja…

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane 

Diskusia