Minulý rok v máji ste sa stali dvojnásobnými rodičmi. Ako ste si vyriešili manažment okolo detí, respektíve spojenie starostlivosti o ne, o domácnosť a popritom aj tréningy?

Ivana: Keď sme dostali túto ponuku, obaja sme ostali ticho. V hlave nám šiel asi dosť podobný film, čo teraz. Keby ju dostal len jeden z nás, voľba by bola jasná. Ale v tej danej chvíli si to asi ani jeden z nás nevedel úplne predstaviť, ako by sa to dalo zrealizovať. Dostali sme dostatočne dlhý čas to, aby sme to rozobrali na drobné. Diskutovali sme o tom každý deň, hovorili dôvody, prečo určite áno, analyzovali argumenty, prečo skôr nie, a hľadali riešenia, ako by sa to dalo. Brali sme do úvahy všetky za a proti. Najviac však zavážila plná podpora a pomoc našej najbližšej rodiny. Práve vďaka nej ostal chod našej domácnosti nenarušený. A bolo rozhodnuté. Mala som skúsenosť z predošlých rokov, vedela som, čo to bude z časového hľadiska zahŕňať a čo to bude pre nás znamenať. Musím si zaklopať, zatiaľ všetko funguje bez najmenších komplikácií. Priamy prenos bude taká väčšia skúška, lebo bez Leie som ešte celý deň nebola. Ale verím, že to obe zvládneme na výbornú. Tanec milujem, a ako sa vraví, ak je vôľa, nájde sa aj cesta. Niekedy viac, inokedy menej náročná na zvládnutie. Dôležité je, že nás dovedie do cieľa.

Jedna vec sú plány, ktoré si nastavíme, a potom si myslíme, že všetko pôjde ako hodinky, realita však býva úplne iná. A keďže sa už tréningy začali, chcem sa opýtať, či plánovanie prešlo náročnou skúškou a museli ste niektoré veci v domácnosti ešte vyladiť.

Ivana: Základom úspechu je všetko dobre načasovať. Ale človek mieni a choroba u detí mení. A oboch súčasne, ako to už u malých detí býva zvykom. Prebdené noci, teploty, odsávanie a neutíchajúci kašeľ. Noci boli náročné a dni so spánkovým deficitom ešte náročnejšie. Vtedy sme na okamih zapochybovali, či sme si toho nenaložili veľa na plecia. Ale spolu s chorobou odišli aj pochybnosti. Tak verím, že bude zase len dobre.

Marián: Zatiaľ ide všetko podľa plánu. Najdôležitejšie je, aby boli deti zdravé. Všetko ostatné sa dá doladiť.

A ako to máte premyslené, keď budete dochádzať do Bratislavy na priame prenosy? Budete brať deti so sebou alebo ostanú doma v Trenčíne, prípadne ste túto tému ešte neriešili?

Ivana: Pôvodne sme plánovali zobrať deti so sebou do Bratislavy. Ale situácia sa nám zmenila, Leia je už akčnejšia, potrebuje veľa priestoru na pohyb, dvíha sa. Aj Bella sa skôr prezabáva doma. Tak sme sa zhodli, že pre obe dievčatá bude lepšie, keď nás počkajú v domácom prostredí. Spoločnosť im budú robiť starí rodičia a my sa k nim v noci po priamom prenose pripojíme.

Plánujete svoje dcéry, keď budú trošku väčšie, viesť k tancu? Prejavuje už staršia Bella nejaké tanečné vlohy?

Ivana: Som ten typ rodiča, ktorý rád ukáže deťom, aké sú možnosti, ale voľbu nechám na ne. Belle som doma nikdy neukazovala videá, kde tancujem, ani som ju k tomu cielene nesmerovala. Napriek tomu na hudbu odmala veľmi pozitívne reaguje a týmto umeleckým smerom ju to ťahá. Je však ešte priskoro hovoriť o nejakom smerovaní. Je to len dieťa, vyvíja sa. Ale už teraz viem, že akokoľvek sa v budúcnosti rozhodnú, s manželom ich v tom radi podporíme.