Keď sme si dohadovali rozhovor, priznali ste, že máte teraz každý deň prednášky pre študentov. O čo ide?

Ide o projekt Euroscola pre stredné školy v rámci Európskej únie, kde študenti každý rok dostanú témy, ktorým sa venujú, vypracujú na ne projekt a súčasťou je aj rozhovor s poslancami Európskeho parlamentu, s komisárom… Súčasťou Euroscoly som už veľmi dlho. Pandémia nás naučila robiť tieto prednášky cez Zoom, čo je výhoda. Počas „dušičkového“ týždňa, keď sme v EP mali voľno, som mohla byť s rodinou v Tatrách a zároveň robiť každý deň hodinovú debatu so študentmi.

Ak sa viete pozitívne nastaviť smerom k životu, a ja som túto schopnosť v sebe vždy mala, potom zvládnete všetko.

Je to so vzdelanostnou úrovňou na Slovensku naozaj také strašné, ako sa dookola tvrdí, alebo sú študenti, naopak, šikovní?

Ako som spomínala, tento projekt robím dlho, preto to môžem porovnať a povedať, že študenti sú z roka na rok aktívnejší, majú viac informácií, zaujímajú ich konkrétnejšie veci. Celkovo som s ich prípravou a kvalitou spokojná.

Tieto prednášky robím pre výberové školy, ktoré sa do projektu zapájajú. Sú tam aj stredné odborné školy, obchodné akadémie. Vidím na pedagogičkách a pedagógoch, študentkách a študentoch, že majú dosť informácií, vedia s nimi pracovať. Nemyslím si, že v rámci vyučovania na školách je nejaký tristný stav, práve naopak. Vôbec to nie je taká katastrofa, ako sa vyhovárame.

Dcéra Lea mala nedávno druhé narodeniny. Ako ste ich oslávili?

Boli sme v Tatrách. Lubošova mama a babička majú chatu pri Podbrezovej pod Čertovicou, takže za nami pricestovali. Mám tu aj priateľov z Brazílie, takže sme boli malá skupinka, ktorá s Lejkou tento deň oslávila. Keď sa zobudila z poobedňajšieho spánku, dali sme si v reštaurácii malý obed. Babička priniesla tortu, ja som mala tiež jednu tortu pripravenú, takže sme to oslávili v príjemnej, komornej atmosfére.

Ako oslavu vnímala dcéra, ešte si asi neuvedomovala, o čo ide.

Nie, to je jasné a nebudem klamať, že by si uvedomovala, že má narodeniny. Od priateľkinej dcéry síce dostala balóny s dvojkou a rôznymi obrázkami, ale ešte to nevnímala. Keď sme jej napríklad spievali Všetko najlepšie, spievala síce nadšene spolu s nami, nemyslím si však, že chápala, že ide o jej narodeniny. Ale tešila sa z darčekov. Dostala interaktívne knižky, maľovanky, farbičky. Babička jej kúpila rádio, takže si všetko pekne vyskúšala. Obzvlášť rada má spomínané knihy. My sme taká knihomoľská rodina. (Smiech.)

Tým zároveň podporujete jej neskorší záujem o čítanie.

Presne tak, samozrejme, že je jednoduchšie, keď rodičia strčia dieťaťu do ruky nejakú obrazovku (mobil, tablet), ale my preferujeme knižky a k výdobytkom techniky sa uchýlime len pri ceste v lietadle napríklad. Myslím, že je veľmi dôležité odmalička učiť deti, čo sú knihy, čo v nich môžu nájsť. Doma máme aj klasické rozprávkové knižky, ale aj rôzne špeciálne napríklad so zvieratkami, ktoré zároveň vydávajú zvuky. Vďaka tomu sa Lejka veľmi rýchlo naučila, ako robí mačka, pes, kravička… Vďaka kontaktu s knižkou sa naučila prevracať jej stránky, vyhľadávať informácie. Keď jej poviem, aby mi niečo konkrétne ukázala, okamžite to nalistuje a ukáže, kde sa to nachádza. Do budúcnosti je to naozaj veľmi dobré. Samozrejme, chápem, že nás čaká digitálna éra, ale niektoré klasické veci si treba zachovať.

Takže mobil a tablet s výnimkou lietadla pri dcére nehrozia?

Nie. Možno ešte keď cestujeme v aute alebo keď ideme na obed do reštaurácie a Lejka sa už ne­chce hrať s hračkami v detskej stoličke, vtedy jej pustíme pesničky na YouTube. Inak môžem odporučiť mamičkám, že sú tam krásne slovenské piesne, veľmi pekne urobené. Práve vďaka tomu vie spievať takmer všetky slovenské pesničky a je veľmi milé počuť ju spievať napríklad Medveďku daj labku alebo Páslo dievča pávy. (Smiech.)

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...