Beňová o mladšom partnerovi: Ako zvláda NARÁŽKY NA VEKOVÝ ROZDIEL? Jej reakcia vás prekvapí

Ľudia vedia byť krutí. Beňová však vie ako s nimi zatočiť: Hejteri sa jej ešte aj ospravedlnia!

Toto by jej závidela každá: Beňová si mladšieho partnera nevie vynachváliť

Jana Homolová

Keď sme si dohadovali rozhovor, priznali ste, že máte teraz každý deň prednášky pre študentov. O&nbsp;čo ide?

Ide o&nbsp;projekt Euroscola pre stredné školy v&nbsp;rámci Európskej únie, kde študenti každý rok dostanú témy, ktorým sa venujú, vypracujú na ne projekt a&nbsp;súčasťou je aj rozhovor s&nbsp;poslancami Európskeho parlamentu, s&nbsp;komisárom… Súčasťou Euroscoly som už veľmi dlho. Pandémia nás naučila robiť tieto prednášky cez Zoom, čo je výhoda. Počas „dušičkového“ týždňa, keď sme v&nbsp;EP mali voľno, som mohla byť s&nbsp;rodinou v&nbsp;Tatrách a&nbsp;zároveň robiť každý deň hodinovú debatu so študentmi.

Ak sa viete pozitívne nastaviť smerom k životu, a ja som túto schopnosť v sebe vždy mala, potom zvládnete všetko.

Je to so vzdelanostnou úrovňou na Slovensku naozaj také strašné, ako sa dookola tvrdí, alebo sú študenti, naopak, šikovní?

Ako som spomínala, tento projekt robím dlho, preto to môžem porovnať a&nbsp;povedať, že študenti sú z&nbsp;roka na rok aktívnejší, majú viac informácií, zaujímajú ich konkrétnejšie veci. Celkovo som s&nbsp;ich prípravou a&nbsp;kvalitou spokojná.

Tieto prednášky robím pre výberové školy, ktoré sa do projektu zapájajú. Sú tam aj stredné odborné školy, obchodné akadémie. Vidím na pedagogičkách a&nbsp;pedagógoch, študentkách a&nbsp;študentoch, že majú dosť informácií, vedia s&nbsp;nimi pracovať. Nemyslím si, že v&nbsp;rámci vyučovania na školách je nejaký tristný stav, práve naopak. Vôbec to nie je taká katastrofa, ako sa vyhovárame.

Dcéra Lea mala nedávno druhé narodeniny. Ako ste ich oslávili?

Boli sme v&nbsp;Tatrách. Lubošova mama a&nbsp;babička majú chatu pri Podbrezovej pod Čertovicou, takže za nami pricestovali. Mám tu aj priateľov z&nbsp;Brazílie, takže sme boli malá skupinka, ktorá s&nbsp;Lejkou tento deň oslávila. Keď sa zobudila z&nbsp;poobedňajšieho spánku, dali sme si v&nbsp;reštaurácii malý obed. Babička priniesla tortu, ja som mala tiež jednu tortu pripravenú, takže sme to oslávili v&nbsp;príjemnej, komornej atmosfére.

Ako oslavu vnímala dcéra, ešte si asi neuvedomovala, o&nbsp;čo ide.

Nie, to je jasné a&nbsp;nebudem klamať, že by si uvedomovala, že má narodeniny. Od priateľkinej dcéry síce dostala balóny s&nbsp;dvojkou a&nbsp;rôznymi obrázkami, ale ešte to nevnímala. Keď sme jej napríklad spievali Všetko najlepšie, spievala síce nadšene spolu s&nbsp;nami, nemyslím si však, že chápala, že ide o&nbsp;jej narodeniny. Ale tešila sa z&nbsp;darčekov. Dostala interaktívne knižky, maľovanky, farbičky. Babička jej kúpila rádio, takže si všetko pekne vyskúšala. Obzvlášť rada má spomínané knihy. My sme taká knihomoľská rodina. (Smiech.)

Tým zároveň podporujete jej neskorší záujem o&nbsp;čítanie.

Presne tak, samozrejme, že je jednoduchšie, keď rodičia strčia dieťaťu do ruky nejakú obrazovku (mobil, tablet), ale my preferujeme knižky a&nbsp;k&nbsp;výdobytkom techniky sa uchýlime len pri ceste v&nbsp;lietadle napríklad. Myslím, že je veľmi dôležité odmalička učiť deti, čo sú knihy, čo v&nbsp;nich môžu nájsť. Doma máme aj klasické rozprávkové knižky, ale aj rôzne špeciálne napríklad so zvieratkami, ktoré zároveň vydávajú zvuky. Vďaka tomu sa Lejka veľmi rýchlo naučila, ako robí mačka, pes, kravička… Vďaka kontaktu s&nbsp;knižkou sa naučila prevracať jej stránky, vyhľadávať informácie. Keď jej poviem, aby mi niečo konkrétne ukázala, okamžite to nalistuje a&nbsp;ukáže, kde sa to nachádza. Do budúcnosti je to naozaj veľmi dobré. Samozrejme, chápem, že nás čaká digitálna éra, ale niektoré klasické veci si treba zachovať.

Takže mobil a&nbsp;tablet s&nbsp;výnimkou lietadla pri dcére nehrozia?

Nie. Možno ešte keď cestujeme v&nbsp;aute alebo keď ideme na obed do reštaurácie a&nbsp;Lejka sa už ne­chce hrať s&nbsp;hračkami v&nbsp;detskej stoličke, vtedy jej pustíme pesničky na YouTube. Inak môžem odporučiť mamičkám, že sú tam krásne slovenské piesne, veľmi pekne urobené. Práve vďaka tomu vie spievať takmer všetky slovenské pesničky a&nbsp;je veľmi milé počuť ju spievať napríklad Medveďku daj labku alebo Páslo dievča pávy. (Smiech.)

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Poznám rodičov, ktorí mali plány byť v&nbsp;rámci informačných technológií rovnako striktní, ale napokon poľavili.

Chápem týchto rodičov, lebo je to jednoduchšie, keď chcú mať aspoň chvíľu pokoj, ale napríklad, ak je u&nbsp;nás návšteva a&nbsp;chceme sa spoločne porozprávať, radšej Lejke pustím v&nbsp;televízii pesničky alebo Spievankovo. Poviem si, že ak sa chce zabaviť, tak nech si pri tom spieva alebo tancuje, ale iPad alebo iPhone jej do ruky nedám. Nemyslím si, že hry na týchto zariadeniach sú pre malé deti dobrým riešením. Nechcem na to dcéru odmalička učiť.

Potom od toho vznikajú závislosti, deti sa hádžu o&nbsp;zem…

To si viem úplne živo predstaviť. Deti sa nevedia na nič iné koncentrovať, nič ich nebaví. Čítala som o&nbsp;tom dokonca článok, v&nbsp;ktorom bolo uvedené, že ich emócie explodujú, keď vidia na elektronických prístrojoch rôzne hry, lebo tie sú plné farieb, vydávajú zvuky, majú rýchle tempo. Moji známi deťom často dávajú do rúk mobily a&nbsp;tablety a&nbsp;ich deti potom do všetkého ťukajú prstom, lebo si myslia, že sa tým niečo zmení. Takto to majú zafixované v&nbsp;hlavičkách a&nbsp;z&nbsp;toho môžu neskôr nastať problém, keď budú staršie. Budú totiž čakať, že niečo bude fungovať na ťuknutie prstom, ale nebude. Lejka napríklad vie, že bude na knižku zbytočne ťukať prstom, lebo na stránke sa tým nič nezmení.

V&nbsp;našom predošlom rozhovore ste mi spomenuli, že by ste dcéru chceli dať neskôr do zahraničnej škôlky. Ako zvláda cudzí jazyk?

Angličtinu zvláda výborne. Úprimne poviem, že hovorí o&nbsp;niečo viac po anglicky ako po slovensky, ale ak by som to mala zhodnotiť všeobecne, tak používa oba jazyky rovnocenne. Tie isté slová povie najskôr po anglicky, ale keď ju upozorním, že sa rozprávame po slovensky, tak ich povie po slovensky. Vie teda počítať aj v&nbsp;angličtine, aj v&nbsp;slovenčine, písmená číta aj v&nbsp;slovenčine, aj v&nbsp;angličtine, respektíve nevie ešte spájať abecedu do slov, ale vie ju správne uložiť aj v&nbsp;jednom, aj v&nbsp;druhom jazyku. Zatiaľ je dvojjazyčná, čo je fajn. Nemá preto problém, ani nezačala neskoršie rozprávať, ako sa to zvykne tvrdiť.

Aj vy sa s&nbsp;ňou rozprávate po anglicky alebo má dcéra lektorku?

Lejka je na angličtinu zvyknutá, lebo pani, ktorá mi s&nbsp;ňou niekedy pomáha, nie je Slovenka a&nbsp;hovorí iba po anglicky alebo po portugalsky. A&nbsp;tak, ak od Ley chcem, aby niečo rýchlo urobila, poviem jej to po anglicky. (Smiech.) Viem, že vtedy to spraví naozaj rýchlejšie. Inak by som ju musela zastaviť, posadiť si ju a&nbsp;povedať jej, čo chcem, aby urobila. V&nbsp;slovenčine to skrátka zaberie viac času.

Asi to súvisí s&nbsp;tým, že angličtina je predsa len jednoduchší jazyk.

Presne na túto tému som sa rozprávala s&nbsp;našou pani pediatričkou. Povedala mi, že je logické, že angličtinu chápe rýchlejšie, lebo väčšina výrazov je pre deti v&nbsp;angličtine jednoduchšie vysloviteľná ako v&nbsp;slovenčine, ale treba jej slová opakovať aj po slovensky. Práve preto sa snažíme každý nový výraz, ktorý sa v&nbsp;angličtine naučí, pomenovať aj po slovensky.

Keď sa pred pár mesiacmi narodila vaša vnučka Lara, v&nbsp;médiách ste spomenuli, že Lea v&nbsp;tom čase bábätko ešte veľmi nevnímala. Zmenilo sa to?

Nie, tento stav pokračuje, aj keď nastal pokrok v&nbsp;tom, že keď ideme na návštevu k&nbsp;Maťkovi a&nbsp;Grétke, Larku pohladká. Aj keď na mňa pozerá v&nbsp;duchu: „Dobre mami, ty to chceš, tak ju pohladkám…“ (Smiech.) Keď sme u&nbsp;nich boli naposledy, Ľubko zobral Larku na ruky. Lea to zbadala a&nbsp;prvýkrát sme videli, ako k&nbsp;nemu okamžite pribehla, začala ho chytať za nohu a&nbsp;ťahať ho. Smiali sme sa, že sa tam zrejme prejavila žiarlivosť. Aj keď je Martin s&nbsp;Grétkou u&nbsp;nás, tak Lea aj Lara sa zatiaľ hrajú samy, nie spolu.

Áno, veď Larka má ešte len deväť mesiacov, začína sa postupne stavať na nohy, má svoj svet a&nbsp;Lea je pri nej v&nbsp;podstate už veľkáčka s&nbsp;vlastnými hrami. Zatiaľ sú každá niekde inde, ale aj na to mi pani pediatrička povedala, že je to úplne v&nbsp;poriadku. Keď bude mať Lejka tri a&nbsp;pol roka a&nbsp;Larka dva, bude to úplne iné a&nbsp;stanú sa z&nbsp;nich parťáčky. Na toto obdobie sa teším.

Pre mnoho žien ste príkladom toho, ako skĺbiť rodinu aj úspešnú kariéru. Ako sa to dá? A&nbsp;stáva sa aj vám, že občas máte nejakú krízu?

Keď som už vedela, že čakám dieťatko, tak som sa na túto situáciu pripravila. Nech už je to dnes akékoľvek a&nbsp;do výchovy sa viac zapájajú aj oteckovia, z&nbsp;môjho pohľadu je prvé mesiace úloha matky nenahraditeľná. Neviem si predstaviť, že tento čas by s&nbsp;ňou trávil iba tatino a&nbsp;ja by som chodila do roboty. Práve preto som sa na tento čas dobre pripravila. Vedela som, že toho v&nbsp;noci veľa nenaspím, ale nastavila som sa v&nbsp;hlave tak, že to aj tak všetko zvládnem a&nbsp;bude to v&nbsp;poriadku. Dieťatko som si veľmi želala, preto som nikdy nevzdychala, nevyplakávala. To neznamená, že som nebývala a&nbsp;nebývam občas unavená. Tieto stavy si však nikdy nepripúšťam. Ak si ich totiž pripustíte, začnete o&nbsp;nich rozmýšľať, nahlas pred ostatnými rozprávať a&nbsp;tí vás začnú ľutovať, čo je absolútne najhoršie, čo môžete urobiť.

Každého občas prepadnú ťažké stavy, na druhej strane mi vždy pomohlo uvedomiť si, že mám doma krásne bábätko, ktoré spokojne spinká, doma je všetko v&nbsp;poriadku, nič zásadné sa nestalo, a&nbsp;keď cítim únavu, tak si pôjdem o&nbsp;hodinu skôr ľahnúť a&nbsp;ráno vstanem vyspatá. Vybavené! Človek by sa mal smerom k&nbsp;životu nastaviť pozitívne. Ak sa tak viete nastaviť, a&nbsp;ja som túto schopnosť v&nbsp;sebe vždy mala, potom už zvládnete všetko.

Stále si od vás ženy na sociálnych sieťach pýtajú rady týkajúce sa materstva a&nbsp;rodičovstva?

Áno a&nbsp;často. (Smiech.) Dokonca sa pýtajú primerane veku. Idú skrátka so mnou, čiže sú to väčšinou mamičky dvojročných detičiek. Zvyknú sa pýtať na jedlo, denný režim, na to, ako sme zvládli časový posun. Je to veľmi milé.

Od vás si pýtajú rady mnohé mamičky, za kým idete vy, keď sa potrebujete poradiť? Spomenuli ste viackrát dcérinu pediatričku. Radíte sa veľakrát s&nbsp;ňou?

Áno. Myslím, že ľudia, ktorí určitý odbor vyštudovali, majú predsa len viac informácií a&nbsp;skúseností ako my laici, ktorí si o&nbsp;tom prečítame na internete. Naša pediatrička nám vie poradiť vo všetkom. Keď má Lejka problém so stolicou, s&nbsp;hnačkami, keď má vyrážky na tvári… Väčšinou ide o&nbsp;špecifické témy, ktoré často na internete ani nenájdem, preto idem za ňou. Radím sa s&nbsp;ňou v&nbsp;princípe vo všetkom odvtedy, čo sme si Lejku priniesli domov z&nbsp;nemocnice. A&nbsp;som spokojná, lebo až na nejaké virózy nemala nikdy vážnejšie ochorenie. Je to zdravé dieťatko a&nbsp;naša pediatrička je vynikajúca.

Počkám, kým bude mať tri roky. Ešte je to stále také dieťatko. Mám aj kamarátky, ktoré v&nbsp;tomto veku dali deti do škôlok, ale mne sa zdá, že má na to ešte čas. Potrebuje trošku posilniť svoju imunitu, zosilnieť, vyrásť. Samozrejme, chápem maminy, ktoré musia dať svoje deti do škôlok alebo jaslí v&nbsp;malom veku, lebo nemajú inú možnosť, ale ja inú možnosť mám, preto chcem Leu nechať do troch rokov doma.

Naposledy ste veľmi pekne hovorili aj o&nbsp;svojom partnerovi a&nbsp;o&nbsp;tom, ako sa chopil otcovskej roly. Myslím, že dnes je úloha otca viac v&nbsp;popredí ako v&nbsp;minulosti.

Áno, rola otcov je dnes určite aktívnejšia. Navyše Ľuboš Lejku nekonečne ľúbi. Oni dvaja sú veľkí parťáci. Vedia sa spolu perfektne zahrať. Učí ju všelijaké loptošiny, ktoré mamy svoje deti neučia. (Smiech.) Veľmi dobre si rozumejú, preto keď odchádzam na tri, štyri dni do práce, nebýva u&nbsp;nás žiaden plač ani smútok. To len ja som smutná v&nbsp;Bruseli alebo Štrasburgu a&nbsp;stále im telefonujem, zatiaľ čo oni sa niekde hrajú alebo jazdia na bicykli. (Úsmev.)

A&nbsp;stretávate sa ešte s&nbsp;narážkami na vekový rozdiel, ktorý je medzi vami a&nbsp;partnerom?

Veľmi málo. A&nbsp;už viem, že keď mi niekto niečo v&nbsp;tomto duchu napíše, urobil tak preto, lebo má sám nejaké osobné trápenie, prípadne mu niečo v&nbsp;živote nevyšlo. Preto takéto komentáre na sociálnych sieťach beriem s&nbsp;nadhľadom, dokonca sa s&nbsp;niektorými na túto tému snažím komunikovať a&nbsp;napíšem im, že keď s&nbsp;niečím potrebujú pomôcť alebo poradiť, nech to napíšu normálne a&nbsp;nevypisujú nezmysly. Niektorí sa mi následne ospravedlnia s&nbsp;tým, že prežívajú ťažké obdobie. Chápem to. Ľudia v&nbsp;súčasnosti ťažšie žijú a&nbsp;keď si chcú do niekoho kopnúť, známi ľudia sú ľahšie terče. Ale nič z&nbsp;toho neprežívam. Takých narážok ani nie je veľa. Povedala by som, že je to skôr výnimočné.

Rola otcov je dnes určite aktívnejšia. Navyše Ľuboš Lejku nekonečne ľúbi. Oni dvaja sú veľkí parťáci. Vedia sa spolu perfektne zahrať.

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými pármi (ako je napríklad Zdena Studenková a&nbsp;Braňo Kostka) si myslím, že sa táto téma v&nbsp;mediálnom priestore v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vami vôbec nerieši.

Zdena je v&nbsp;tomto smere priekopníčka, asi preto jej to médiá občas pripomínajú, ale jej vzťah funguje dlhé roky. Myslím, že narážky a&nbsp;predsudky v&nbsp;tomto smere vznikajú preto, lebo si to niektorí ľudia nevedia predstaviť. Raz mi písala jedna pani v&nbsp;tom duchu, že ešte len uvidím, ako sa to celé zle skončí. Keď som sa s&nbsp;ňou snažila pekne ďalej komunikovať a&nbsp;vysvetliť jej, že nesmie predsa brať všetko v&nbsp;živote tak negatívne, napísala mi, že aj ona mala mladšieho partnera a&nbsp;opustil ju. Z&nbsp;toho vyplýva, že takéto narážky mávajú buď ľudia s&nbsp;predsudkami, alebo takí, ktorí niečím podobným prešli, ale nedopadlo to podľa ich predstáv.

A&nbsp;ja zase stále hovorím, že neviem, ako sa náš vzťah skončí, ale istotu človek nemá v&nbsp;žiadnom vzťahu. Môžete mať vedľa seba rovesníka aj o&nbsp;desať rokov staršieho partnera a&nbsp;rovnako to nemusí byť ako v&nbsp;rozprávke. Dôležité však je na vzťahu pracovať. A&nbsp;ja som fatalistka, myslím, že niekde je náš osud vopred napísaný a&nbsp;či niečo bude tak alebo onak, je to najmä tak, ako to byť má. Život predsa ide ďalej, nech sa udeje čokoľvek. Okrem toho stále mám predsa dve krásne deti, takže v&nbsp;tomto smere som úplne v&nbsp;pohode.

Je vtipné, že sa vám hejteri ešte aj ospravedlnia za negatívne komentáre.

(Smiech.) Už mám odskúšané, že asi po tretej výmene komentárov mi napíšu, že to tak nemysleli, a&nbsp;ospravedlnia sa. Ale občas sa mi stane, že narazím na niekoho, kto je úplne neschopný prijať akékoľvek argumenty a&nbsp;zamyslieť sa nad tým, prečo reaguje tak, ako reaguje. Práve preto ho následne zablokujem. Nemám niekoľko dní na to, aby som niekoho presviedčala. Ak dotyčný nechce normálne diskutovať, je lepšie takú diskusiu ukončiť.

A&nbsp;vaša záľuba v&nbsp;otužovaní ešte trvá?

Áno, to stále trvá. Otužujem sa aj športujem. Snažím sa robiť všetko pre to, aby som bola čo najdlhšie zdravá, aby som tu bola pre svoje deti. Ja mám vo všeobecnosti rada chlad a&nbsp;aj Lejka ho má rada. Napríklad v&nbsp;noci máme v&nbsp;spálni nastavenú teplotu na 17, 18 stupňov. My sa v&nbsp;podstate otužujeme stále.

To je praktické pri nastávajúcej krutej vykurovacej sezóne.

Úprimne, nás toto nijako nezasiahne, lebo sme doma nikdy nemali teploty, ktoré by sme teraz museli znižovať. Toto pre nás nie je dramatické, ale chápem, že sú rodiny, ktoré bývajú v&nbsp;panelákových bytoch s&nbsp;tenkými stenami a&nbsp;tam môže byť chladno. A&nbsp;sú aj ľudia, ktorí neznášajú zimu a&nbsp;chlad, ale keď sa spýtate hociktorého fundovaného lekára, povie vám, že minimálne spať pri nižších teplotách je zdravé pre organizmus.

Čo váš čaká v&nbsp;najbližších dňoch?

Čaká ma toho veľmi veľa v&nbsp;práci. Letím do Bruselu, potom na tri dni do Luxemburgu. Čakajú ma ešte dve zasadnutia v&nbsp;Štrasburgu, jedno v&nbsp;novembri, ďalšie v&nbsp;decembri, takže prácu skončím až 19. decembra a&nbsp;potom sa začnem venovať Vianociam. Budem štandardne vypekať, robiť vajíčkový koňak a&nbsp;pripravovať Vianoce pre rodinu. (Úsmev.)

Búra mýty o materstve: MONIKA BEŇOVÁ radí ženám cez internet!

Jana Homolová

Výber pre vás

Búra mýty o materstve: MONIKA BEŇOVÁ radí ženám cez internet!

Jana Homolová

Súvisiace články

Aj vy ste milovali Od Kuka do Kuka? JARJABKOVÁ otvorene o NÁVRATE do televízie!

Vyznanie Petry Vajdovej rodičom! Pomáhali jej vstať vždy, keď padla na dno

Klinická psychologička a psychoterapeutka Marta Zaťková: Čo trápi Slovákov?

Výber pre vás