Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Vaše meno sa vždy spájalo s&nbsp;kontrolou potravín a&nbsp;zrazu politika. Je to prekvapenie.

Aj mňa to prekvapilo. (Smiech.) Do politiky som nechcel ísť. Ale je to jediná cesta, ako dosiahnuť, aby môj projekt, takzvaný potravinový semafor, uzákonili. Vďaka semaforu sa potravina stane transparentnou a&nbsp;všetci budeme vedieť, čo presne jeme. V&nbsp;rokoch 2014 už 2018 podobný projekt realizovali v&nbsp;rámci Európskej únie, Slovensko sa však nezapojilo. Bohužiaľ, európsky semafor bol nákladný pre výrobcov, napríklad informácie na obale sa premietli do ceny tovaru. Okrem toho nebol dokonalý, pretože neodhaľoval pridané látky. Taký tartrazín má vplyv na pozornosť detí. Spotrebiteľ sa nedozvedel, ako bola plodina vypestovaná, či sa pri tom používali pesticídy a&nbsp;podobne. Slovenský semafor by fungoval elektronicky, softvér by sa nedal skorumpovať a&nbsp;bol by oveľa transparentnejší. Za to, že verejne kritizujem, zverejňujem recenzie nie potravín, ja hovorím, že otravín, na mňa podávajú trestné oznámenia, dostávam predžalobné výzvy. A&nbsp;to iba čítam zloženie, ktoré oni sami uvádzajú na obale a&nbsp;hovorím ľuďom, aké je to škodlivé pre ich organizmus. Ak by sa semafor uzákonil, všetci Slováci, je nás viac ako päť miliónov, by sa stali kontrolórmi potravín.

Ako v&nbsp;bazéne plnom žralokov. Je nás tam veľa doslova a&nbsp;do písmená dobrých ľudí, ale sú tam aj takí, ktorí vás uhryznú, neviete kedy. Preto musíte v&nbsp;tom bazéne medzi zubatými žralokmi vedieť dobre plávať a&nbsp;kľučkovať.

Vybrali ste si Sme rodina. Podľa odborníkov toto hnutie „dodalo“ do vlády najslabších odborníkov.

Nie som ich členom, ale nominantom. Pôsobím v&nbsp;národnej rade vo výbore pre pôdohospodárstvo a&nbsp;životné prostredie. Pred voľbami som zverejnil video s&nbsp;tým, že ktorá politická strana sa mi ozve a&nbsp;pomôže mi uzákoniť potravinový semafor, s&nbsp;tou budem spolupracovať. Sme rodina má najsilnejší program, čo sa týka poľnohospodárstva. Pozvali ma na nezáväzný polhodinový rozhovor, s&nbsp;ich špecialistami sme však na túto tému diskutovali viac ako päť hodín. O&nbsp;týždeň sa mi ozval Boris Kollár a&nbsp;ponúkol mi miesto na kandidátke. Jedna z&nbsp;matiek jeho detí veľmi dobre pozná moju prácu, pretože sa zaujíma o&nbsp;kvalitné stravovanie. Vedel preto, čo presne sa snažím dosiahnuť.

No áno, Boris Kollár má niekoľko detí s&nbsp;niekoľkými ženami a&nbsp;práve matky veľmi dbajú na to, čo jedia ich deti.

Je to pravda, súhlasím. Najviac sa kvalite potravín venujú rodičia. Čo nedoprajú sebe, doprajú svojim deťom. Sú obozretní pri nákupe potravín. Druhá skupina, to sú ľudia, ktorí majú zdravotné problémy. Povedia si, že musia zmeniť svoj život, tak ako prvé menia stravu. Potom príde na rad pohyb, pozitívne myslenie a&nbsp;podobne.

Do tej tretej. Jednoducho sa o&nbsp;potraviny „iba“ zaujímam. Už ako 6-ročný som analyzoval potraviny. Žil som dvadsať rokov v&nbsp;zahraničí, z&nbsp;toho šestnásť v&nbsp;Írsku. Už tam som začal nakrúcať relácie o&nbsp;potravinách. Bolo to v&nbsp;čase, keď boli mobilné telefóny ako tehly a&nbsp;na môj účel nie veľmi kvalitné. Oveľa lepšie sa mi začalo pracovať v&nbsp;čase, keď už boli telefóny technicky dokonalejšie. Postupne som nakrúcal tri relácie o&nbsp;potravinách, ktoré som zverejňoval na sociálnych sieťach. Iba reláciu o&nbsp;mojom nakupovaní si pozrelo pol milióna ľudí. Písali mi: „Vďaka vám čítam zloženie potravín, ktoré si kupujem, doteraz som si všímal len cenu.“

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Za menom si uvádzate titul podobný nášmu bakalárskemu.

Študoval som na strednej vojenskej škole, odbor prevádzka hotelov a&nbsp;spoločné stravovanie. Bol by zo mňa takzvaný „provianťák“. Táto škola už dnes neexistuje, náš ročník bol posledný. Dvadsať rokov som pracoval v&nbsp;potravinárskom priemysle. Navštevoval som potravinárske fabriky po celej Európe, videl som zblízka výrobné procesy. Potom som niekoľko rokov riadil siete potravín. V&nbsp;Írsku, kde som aj dlhodobo žil, som tento odbor aj vyštudoval.

Ako odborník na potraviny sa zameriate aj na parlamentný bufet, aby sa vaši kolegovia kvalitne stravovali?

Určite áno, ale nielen na parlamentný bufet, ale hlavne na školy, nemocnice. Parlamentný bufet potrebuje za tých 25 rokov existencie výraznú zmenu. Podávajú tu veľa chémie. Ale na druhej strane, trocha sa polepšili, pripravujú už aj vegánske jedlá či zdravšie verzie jedál.

Nie je to nefér, že parlamentný bufet je v&nbsp;čase koronavírusu otvorený a&nbsp;iné takéto zariadenia museli byť zatvorené? Mnohým podnikateľom v&nbsp;gastronómii preto hrozí krach.

Otvorená je parlamentná kaviareň, ale podávajú sa tu iba balené produkty a&nbsp;cez okienko, tak ako všade. Otvorený je aj parlamentný bufet, ale za veľmi prísnych hygienických podmienok. Ale pochopte nás, my rokujeme od deviatej do devätnástej hodiny a&nbsp;nemáme sa kam ísť najesť. Navyše sme tam ubytovaní, sme z&nbsp;rôznych častí Slovenska. Keby sme boli doma, je to iné. Vybavenie izby v&nbsp;poslaneckej ubytovni nie je také, aby sme tam mohli variť. Nachádza sa tam posteľ, stolička, stôl na písanie a&nbsp;nič iné. Je to len na prespatie. Národná rada SR nebola pripravená na pandémiu. Sedíme vedľa seba, dotýkame sa lakťami, veľa ľudí sa na to pýta, kritizuje nás za to. Lenže nemôžeme dodržiavať rozostupy, nemáme nato priestorové kapacity. Musíme však pracovať, hlasovať, schvaľovať zákony potrebné na chod štátu.

Pandémia priniesla jeden z&nbsp;paradoxov, poriadne sme dali zarobiť zahraničným potravinovým reťazcom, naši podnikatelia živoria.

Potraviny sa dobre predávali všeobecne, aj tie slovenské a&nbsp;kvalitné. Musíme vzdelávať zákazníka, spotrebiteľa, osvietiť jeho myslenie. Zmena sa totiž začína práve od neho. Čo bude kupovať, to sa bude aj predávať. Ak prestanú kupovať zahraničný, ale aj slovenský odpad a&nbsp;zamerajú sa na tuzemskú kvalitu, trh sa zmení. Pomôžu tým aj zmeniť dnešný veľmi kritický stav, a&nbsp;to, že sme potravinovo sebestační iba na 37 percent.

Pandémia, sucho, naša nízka potravinová sebestačnosť, tak to je veľmi zlá kombinácia. Napríklad Vietnam zvažuje vývoz ryže, aby mali dostatok na domácu spotrebu. Myslíte, že nastane aj taká kritická situácia, že nám Slovákom bude hroziť hlad?

Nechcem strašiť ani vyvolávať hystériu či paniku, ale určité náznaky tu sú. Je pandémia, hranice sú zatvorené, do toho bojujeme už niekoľko rokov so suchom a&nbsp;nie sme dostatočne potravinovo sebestační. Sme síce členmi Európskej únie, ale pozrite sa, ako to bolo s&nbsp;delením zdravotníckych pomôcok. Každý štát pozeral v&nbsp;prvom rade na seba. Ak dôjde ku patovej situácii, obmedzí sa vývoz, v&nbsp;jednotlivých krajinách budú vlády brať ohľad predovšetkým na svojich obyvateľov, čo je aj prirodzené. Pred 25&nbsp;rokmi sa u&nbsp;nás začalo likvidovať poľnohospodárstvo, chvíľami to vyzeralo, že je to riadené. Máme tu len celé lány polí žltej repky olejnej a&nbsp;nič iné, aj to vlastnia agrobaróni. Prichádza leto, sucho, máme šancu uvedomiť si, aké je dôležité byť potravinovo sebestační. Rusi, keď ich postihli sankcie smerom z&nbsp;Európskej únie, ich potravinová sebestačnosť stúpla, poučili sa. Možno nás poučí pandémia.

Na druhej strane naši poľnohospodári veľa vyvážajú.

Minulý mesiac sme doslova zachraňovali 70-tisíc jahniat, ktoré pôvodne mali vyviezť do Turecka. Lenže hranice sú zavreté, chovateľ ich nemal komu predať. Náš výbor v&nbsp;národnej rade presvedčil zahraničné reťazce, aby ich kúpili. Slovenský chovateľ by mal inak obrovskú stratu. Ako som hovoril, potravinovo sme sebestační na 37 percent, až 70 percent našej kvalitnej produkcie vyvážame za hranice. Je to strašné. Do Turecka putuje hovädzí dobytok a&nbsp;jahňatá. Do Talianska vyvážame ošípané, mlieko. Do Česka slovenské paradajky, do Rakúska slnečnicu, do Nemecka strukoviny. U&nbsp;nás síce dopestujeme, dochováme, lenže chýba prvovýroba, a&nbsp;tak tu poľnohospodári živoria. Takmer všetko preto vyvezieme, v&nbsp;zahraničí to spracujú a&nbsp;s&nbsp;maržou vracajú späť k&nbsp;nám. Konzumujeme tak španielske paradajky bez chuti či zahraničné bravčové mäso, ktoré k&nbsp;nám putovalo tisícky kilometrov, nečudo, že stráca na kvalite. Do Talianska v&nbsp;cisternách vyvážame mlieko, cisterny ani neumyjú, pretože je to drahé, vracajú sa k&nbsp;nám plné ich vína. Dnes počas pandémie je vývoz stopnutý, všetci teraz majú problém predať to, čo vypestovali, dochovali. Lenže slovenský trh nie je na to pripravený, aby sa to mohlo predávať či spracúvať u&nbsp;nás. Bohužiaľ, práve teraz pochopíme, ako sme na tom veľmi zle.

Pandémia je na ústupe, tak si držme palce, aby to nebolo až také zlé. Otvárajú sa postupne aj reštaurácie, ako spoznáme tú, kde nám ponúknu kvalitné jedlo?

Len tak voľným okom to nezistíte. Napríklad kurča môže byť napichané fosfátmi či vodou, nemáte šancu na to prísť. Ale personál musí byť schopný a&nbsp;hlavne ochotný poskytnúť vám čo najviac informácií o&nbsp;pôvode potravín. Pýtajte sa ich, nakoľko používajú v&nbsp;kuchyni chémiu, odkiaľ dovážajú jednotlivé suroviny. Čím viac informácií v&nbsp;reštaurácii poskytujú, tým viac dôvery si získajú. Skôr ako som vstúpil do politiky, prevádzkoval som sieť potravín aj reštauráciu. Mnohí my hovorili – kritizuješ potraviny, ale čo máme potom jesť? Začal som potraviny vyrábať sám, evidoval som svoje postupy na Úrade priemyselného vlastníctva v&nbsp;Banskej Bystrici. Najal som si potravinových technológov, študoval som receptúry našich starých rodičov. Jeden príklad – pamätníci si možno spomínajú na červenú knihu štátnych noriem z&nbsp;roku 1964. Tú som používal, hoci si mnohí ťukali na čelo, prečo siaham po takých starých postupoch. Lenže vtedy sa nepoužívala v&nbsp;takom enormnom množstve chémia. Bolo mi povedané, že sa nedá vyrobiť šunka bez dusičnanov. Dá sa. Postup po mne skopírovalo veľa výrobcov, to nie je z&nbsp;mojej strany chvála, ale fakt. Keď som prevádzkoval reštauráciu, ráno o&nbsp;piatej hodine sme vyrážali na farmu, odkiaľ sme dovážali zeleninu, ešte bola celá od blata. Do desiatej hodiny ráno ju v&nbsp;kuchyni spracovali. V&nbsp;živote a&nbsp;hlavne pri potravinách sa riadim heslom – dá sa to.

Kupovanie kvalitných potravín, tak to je tiež hotová detektívka a&nbsp;ešte na to človek potrebuje čas.

Veľmi dobrými pomocníkmi môžu byť v&nbsp;tomto prípade dôchodcovia. Oni jediní si pamätajú pôvodné vône a&nbsp;chute. V&nbsp;Írsku som spoznal mäsiara v&nbsp;seniorskom veku, ktorý v&nbsp;70. rokoch zavrel svoje mäsiarstvo. Celých tridsať rokov na protest sedával v&nbsp;priestoroch, kde mal mäsiarstvo, lebo chcel takto upozorniť na nekvalitné potraviny, ktoré sa predávajú. Hovoril mi, že ma veľmi ľutuje, pretože ja, dieťa tejto doby, neviem, ako chutí a&nbsp;vonia ozajstné jedlo. Vysvetľoval mi, ako sa dnes napicháva mäso fosfátmi, ako sa zvieratá nehumánne porážajú, čo tiež veľmi vplýva na kvalitu mäsa. Dnes sa dochucuje chémiou, glutamanom sodným, aby sa zvýraznila chuť jedla. Paradox je, že ešte používame aj zvýrazňovač na ten glutaman. Osobne oznám seniorku, ktorá si každé ráno kupuje v&nbsp;obchode, kde predávajú kvalitné slovenské výrobky, päť dekagramov šunky.

Nie som výživový poradca, preto sa nestravujem zdravo, ale kvalitne. Je pravda, že mám až 140&nbsp;kíl, pretože si dám s&nbsp;radosťou slaninu, ktorá je plná tukov. Lenže je slanina a&nbsp;slanina. Tá, ktorú jedávam ja, obsahuje iba soľ, nič iné. V&nbsp;niektorých obchodoch však kúpite slaninu minimálne s&nbsp;trinástimi prídavnými látkami. Napríklad sú to toxické látky fosfáty, aby sa naviazala voda. Potom je to kukuričný škrob, aby sa tá voda zahustila. Snahou výrobcov je vyprodukovať čo najväčšie množstvo, aby zarobili. Dokážu objem zväčšiť až o&nbsp;sto percent. Lenže takúto masu treba aj ochutiť. Pridáva sa E621 glutaman, mäsová príchuť, ba dokonca aj bambusová vláknina. Niektoré druhy slaniny sa paprikujú. Aby však paprika bola pekná červená, pridá sa farbivo karmín E 120, ktoré obsahuje pomleté chrobáky. Výrobca tvrdí, že je to prírodné farbivo, zabudne však poznamenať, že bolo lúhované v&nbsp;benzóne sodnom E211, ktorý sa používa do ostrekovačov áut, aby nezhrdzaveli.

Úprimne priznávate kilá navyše. Tie však môžu spôsobovať únavu.

Nie kilá navyše, ale nekvalitné jedlo spôsobuje únavu, malátnosť, ospalosť. Mám síce nadváhu, ale vôbec sa necítim ťažko. A hlavne som úplne zdravý, vládzem. Niekedy sa stane, že sa musím najesť v reštaurácii, ktorú nepoznám, nemám na výber. Až keď sa najem, dokážem zistiť, že jedlo nebolo kvalitné. Chce sa mi spať, cítim sa vyčerpaný, malátny. A kvalitné jedlo naopak, človeku energiu dodáva. Naši predkovia ťažko fyzicky pracovali na poliach, gazdovstvách. Keby nejedli kvalitnú domácu stravu, hoci kalorickú, nezvládli by to. Ak jete, ako ja hovorím, chemootraviny, potrebujete obrovské množstvo energie, aby si telo s nimi poradilo. Musí ich stráviť, vylúčiť. Moja rada je, dožičte si pokojne aj mastné nezdravé jedlá, ale nech sú kvalitné! Bohužiaľ, do svojich áut tankujeme kvalitné pohonné hmoty, ale do svojich tiel už nie sme ochotní tankovať kvalitné jedlo. Sme na popredných miestach v rámci Európy s výskytom rakoviny hrubého čreva. Túto chorobu spôsobuje aj strava, v ktorej sa nachádza veľa dusičnanov, ide napríklad o údeniny.

Budeme hladovať? POTRAVINOVÝ KRITIK varuje: Nie sme dostatočne potravinovo sebestační

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Budeme hladovať? POTRAVINOVÝ KRITIK varuje: Nie sme dostatočne potravinovo sebestační

Erika Szalayová

Súvisiace články

Kilá z karantény: Ako po jej skončení vážiť rovnako?

Dobré správy pre pacientov čakajúcich na operáciu: Zdravotníctvo opäť začína fungovať naplno

Atypické zápaly pľúc a respiračné zlyhanie: SARS kosil najmä v radoch zdravotníkov

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás