Svetová pandémia smrtiaceho ochorenia, ktorá by sa rozšírila po svete do 36 hodín a zabila 80 miliónov ľudí? Podľa epidemiológa MUDr. Rastislava Maďara je to reálna hrozba.

Doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., MBA, FRCPS, je špecialista v odbore epidemiológia, prevencia a kontrola infekčných chorôb, nemocničné nákazy, cestovná a tropická medicína. Pôsobí ako šéflekár a  odborný garant najväčšej siete centier očkovania a cestovnej medicíny nielen v Českej republike, ale aj v teritóriu celej strednej Európy. Vedie aj Ústav epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity v Ostrave. V rámci neziskovej organizácie International Humanity organizuje humanitárne misie do najchudobnejších a najzaostalejších oblastí našej planéty.

Tím vedcov vydal varovnú správu s názvom Svet v ohrození. Upozorňuje v nej, že situácia z roku 1918, keď pandémia španielskej chrípky zabila 50 miliónov ľudí, sa môže kedykoľvek zopakovať, tentoraz by však mohlo byť až 80 miliónov obetí a vírus by zasiahol celý svet do 36 hodín. Je to naozaj tak?

Taká situácia nám v podstate hrozí neustále, počas celej histórie ľudstva. Bohužiaľ, za vírusmi sme o krok pozadu. Predovšetkým za tými, ktoré majú tendenciu meniť sa, teda mutovať. Väčšinou pochádzajú zo zvieracej ríše.

Napríklad vírus chrípky je vtáčí patogén. Pri hydine a ďalších vtákoch cirkuluje oveľa viac typov chrípky, než sa vyskytuje u človeka. V ľudí sú dva hlavné – H1N1 a H3N2, pri vtákoch je oveľa viac typov povrchových antigénov H aj N. Prenos chrípkového vírusu na človeka je otázka náhody.

Prečo?

Vždy, keď vznikla veľká pandémia, vtáčí vírus infikoval organizmus prasaťa a v jeho tele získal schopnosť nakaziť človeka. Od migrujúcich vtákov sa nakazila hydina, od tej prasatá a z nich sa vírus preniesol na človeka. Prasacie orgány sú totiž podobné ľudským, priamo z vtákov na človeka sa chrípkový vírus bežne nedokáže preniesť. Výnimkou bol napríklad vírus H5N1, známa vtáčia chrípka.

Ten sa prenášal na človeka priamo z vtákov?

Áno, objavil sa v juhovýchodnej Ázii. Sú tam sídla, kde je veľká koncentrácia ľudí a zvierat na malom území. Na vtáčích trhoch v Hongkongu sa stalo, že sa vírus z vtákov preniesol priamo na človeka.

Našťastie hoci tento vírus bol veľmi nebezpečný a tí, čo ho dostali, mali veľmi ťažký až smrtiaci priebeh, nebol dostatočne schopný šíriť sa z človeka na človeka.

Ak by sa však v budúcnosti stalo niečo podobné, len vírus by mal schopnosť ľahšie sa prenášať medzi ľuďmi, mohli by sme čeliť obrovskej, celosvetovej pandémii v naozaj krátkom čase. Dôležitým faktorom je možnosť bezkontaktného prenosu vírusu vzdušnou cestou, čo je najvýkonnejší a najťažšie kontrolovateľný spôsob šírenia infekčných nákaz.

Do tejto skupiny patrí napríklad vírus chrípky A alebo aj od zvierat pochádzajúce betakoronavírusy. Medzi ne patrí SARS a aktuálne MERS napádajúci pľúca a obličky, ktorý má tiež teoretický potenciál rozpútať celosvetovú epidémiu. Na to stačí v podstate len málo. SARS sa v roku 2002 rozšíril po celom svete nešťastnou náhodou.

MUDr. Rastislav Maďar
MUDr. Rastislav Maďar
Zdroj: Archív R.M.

Čo sa vtedy stalo?

SARS je v preklade ťažký akútny respiračný syndróm, ktorý veľmi agresívne napáda dýchacie cesty. Jeho pôvodca sa pôvodne preniesol z cibetky na čínskeho farmára v septembri 2002 v provincii Kuang-tung. Farmár podľahol chorobe s horúčkou a kašľom, nevedelo sa však, čo presne ochorenie spôsobilo.

Mohlo sa to uzavrieť ako jedna z mnohých nevysvetliteľných horúčkových nákaz lokálneho významu na čínskom vidieku. No muža ošetroval istý lekár, ktorý sa od neho nakazil a v čase, keď bol ešte v inkubačnej lehote, odcestoval do Hongkongu.

Tam sa vírus rozšíril?

Áno, lekár sa ubytoval v hoteli Metropole, kde nakazil minimálne sedem ľudí, a tí nákazu nevedomky rozšírili ďalej. Stačilo, že sa stretol s niekým vo výťahu alebo na chodbe. Lekár zomrel, no hostia z hotela a ich ďalšie kontakty to rozniesli aj do zahraničia.

Vírus bol taký zákerný, že zabil aj špičkového talianskeho virológa, ktorý bol vyslaný práve do Vietnamu a pôvodcu SARS tam skúmal, volal sa Carlo Urbani.

Vírus všade zabíjal aj lekárov a sestry, ktorí s ním prišli do styku. Takto sa SARS rozšíril do 30 krajín, nakazil 8 000 ľudí a priamo spôsobil smrť takmer 800 z nich. Mohlo sa to však skončiť aj oveľa horšie.

Dá sa povedať, že celosvetovému šíreniu vírusu nahráva rozšírená letecká doprava?

Samozrejme, je taká rýchla a vďaka dostupným cenám leteniek populárna, že vírus by sa zavliekol lietadlami doslova do celého sveta. Ani termokamery na letiskách ešte z čias SARS by veľmi nepomohli. Síce by vylúčili ľudí, ktorí majú horúčku, v inkubačnej lehote mnohých vysoko infekčných nákaz je však chorý človek infekčný ešte pred nástupom prvých príznakov.

Vírus chrípky sa neprenáša len vzdušnou cestou, ale aj rukami. Na povrchu plôch a predmetov vydrží niekoľko hodín, ale za istých okolností aj viac dní. Rýchle šírenie je však v dnešnej dobe možné aj pri nákazách prenášaných bodavým hmyzom. Tak ako sa to stalo v prípade vírusu zika.

Ten vírus, čo vzbudil obavy, že sa ním nakazia športovci počas olympiády v Riu de Janeiro?

Áno, no vírus zika poznáme už desaťročia. Vždy sa vyskytoval len v Afrike. Naraz sa však rozšíril na niekoľko ďalších kontinentov, objavil sa v Ázii, v Latinskej Amerike a dokonca aj na pomerne geograficky izolovaných Tichomorských ostrovoch.

Prečo, to sa doteraz s istotou presne nevie. A pritom ho prenáša komár, čo je lepšie kontrolovateľný prenos než vzdušnou cestou. Africký vírus ebola sa prenáša ešte ťažšie, napriek tomu sa tiež pomerne rýchlo v postihnutých oblastiach šíril.

Ako sa prenáša?

Vyžaduje to priamy kontakt s chorým alebo s jeho výlučkami, Ak by ste sedeli vedľa niekoho s ebolou v lietadle, musel by vás zakrvaviť alebo ovracať. Inak by vás nenakazil, aj keby let trval niekoľko hodín.

Pri chrípke však stačí, že dotyčný prejde uličkou a v jednom lietadle nakazí aj desiatky ľudí, ktorí vírus môžu rozniesť do rôznych krajín. Najohrozenejší sú tí, ktorí sa nachádzajú do dvoch metrov od infekčnej osoby.

Vírus zika spôsobuje poškodenie mozgu plodu počas tehotenstva.
Vírus zika spôsobuje poškodenie mozgu plodu počas tehotenstva.
Zdroj: Shutterstock

Skutočne je vakcinácia vhodnou ochranou proti sezónnemu vírusu chrípky? Niektorí tvrdia, že je zbytočné dať sa očkovať, lebo vakcína nemusí zabrať a ochorejú aj tak. Ako sa určuje jej zloženie?

Zloženie vakcín sa každoročne určuje vo februári až v marci na základe analýzy situácie – ktoré kmene vírusov cirkulovali v populácii v práve končiacej chrípkovej sezóne. Vychádza to z hlásení viac ako 140 centier zo 111 krajín sveta.

Väčšina ľudí s chrípkou hneď nejde k praktickému lekárovi, čo je z epidemiologického hľadiska správne, aby nenakazili ďalších ľudí. Keď však aj k lekárovi zájdu, nerobí sa im automaticky vyšetrenie, aký typ chrípky či chrípke podobnej infekcie majú.

Existuje však sieť takzvaných sentinelových lekárov. Sú to tí, ktorí pacientom s príznakmi zodpovedajúcimi chrípkovej infekcii robia stery z nosohltana. Tie potom pošlú do laboratória a na základe výsledkov následne zistíme, aké chrípkové či iné respiračné vírusy aktuálne kolujú v populácii.

Chrípková epidémia tento rok napokon trvala šesť týždňov – od druhej polovice januára a hlavne celý február. Zo všetkých stavov pripomínajúcich chrípku boli v odobratých sentinelových vzorkách potvrdené skutočné chrípkové vírusy len v 23 percentách prípadov.

Mutujú chrípkové vírusy aj počas sezóny?

Jemne sa menia prakticky neustále. Podľa miesta a roku záchytu majú aj svoj oficiálny názov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) teda na konci chrípkovej sezóny určí univerzálne zloženie vakcíny na nasledujúcu sezónu začínajúcu sa zase na jeseň daného roku.

Zloženie všetkých vakcín je pre severnú pologuľu rovnaké a povinné pre všetkých výrobcov. V inom čase sa určuje zloženie vakcíny pre južnú pologuľu, ktoré je obvykle rozdielne od severnej, no takisto povinné pre všetkých výrobcov.

Príprava dostatočného objemu vakcín trvá až šesť mesiacov, preto sa to musí urobiť včas vopred. WHO vyberá dva kmene A a dva kmene B a zvyčajne je jej odhad správny.

Neboli by lepším riešením antivirotiká?

Rozhodne nie plošne. Ich hlavným poslaním je liečba chrípkového ochorenia, ideálne vo včasnej fáze nákazy, ale účinkujú len na pôvodcu skutočnej chrípky. A my, ako som spomínal, na začiatku ochorenia obvykle nevieme, či ide naozaj o chrípku alebo o iný vírus spôsobujúci stav podobný chrípke.

Antivirotiká môžu mať aj nežiaduce účinky, a ak sa používajú neodôvodnene, hrozí rezistencia, navyše nie sú lacné. Ich použitie sa preto obmedzuje na liečbu ťažkých stavov alebo pri mimoriadnej epidemiologickej situácii.

Prečo sú niektoré vírusy chrípky schopné zabiť až desiatky miliónov ľudí? Napríklad španielska chrípka?

Príčina vysokej virulencie niektorých pandemických kmeňov nie je presne známa. Vieme, že pandémiu môže vyvolať kmeň s novým antigénom H. Dodnes sa však neodhalilo, prečo španielska chrípka z roku 1918 bola až taká agresívna. Podľa niektorých odhadov zabila približne 50 miliónov ľudí.

Je pravda, že po prvej svetovej vojne bola populácia zoslabnutá a vyhladovaná, ale španielska chrípka zabíjala vo veľkej miere mladých ľudí, a to je stále záhadou.

Všeobecne platí, že chrípky sa majú v prvom rade obávať rizikové skupiny – starí a chronicky chorí ľudia, osoby s oslabenou imunitou, časť populácie s výraznejšou nadváhou, pacienti v nemocniciach či tehotné ženy. Ohroziť na živote však môže aj bežná sezónna chrípka mimo pandémie, a to kohokoľvek.

Epidémia eboly zasiahla aj lekárov a sestry, skolabovali nemocnice.
Epidémia eboly zasiahla aj lekárov a sestry, skolabovali nemocnice.
Zdroj: Shutterstock

Prečo sú rizikové tehotné ženy?

Pretože majú dočasne potlačenú časť imunity, aby telo neodvrhlo plod. Navyše majú podobne ako obézne osoby vysoko vytlačenú bránicu a nedokážu dobre ventilovať dýchacie cesty.

Obézni ľudia majú zase často cukrovku, metabolický syndróm a tým oslabenú imunitu. Odporúča sa preto, aby sa tehotné ženy dali proti chrípke očkovať. Rovnakú radu dávame aj osobám v blízkom okolí nastávajúcich matiek a novorodencov, voláme to rodinná stratégia ochrany zraniteľných skupín populácie.

Mnohí ľudia však tvrdia, že chrípku ľahko prekonali.

A mnohí z nich žiadnu chrípku nemali, mali inú, banálnejšiu virózu, ktorá cirkulovala v rovnakom období. Nie je neobvyklé, že tí, ktorí sa dali zaočkovať proti chrípke, dostanú inú infekciu spôsobenú adenovírusom, rhinovírusom či RSV vírusom. Potom tvrdia, že chrípku dostali napriek očkovaniu, a nie je to pravda.

Skutočná chrípka je oveľa vážnejšie ochorenie, než si väčšina ľudí myslí. Každý rok máme v nemocniciach niekoľko mladých ľudí bez rizikových faktorov, ktorí sa pre chrípku ocitnú na ventilátore a bojujú o život. Na chrípku v Česku každoročne zomrú až stovky ľudí, v minulej sezóne ich bolo 195. Ďalších zhruba dvetisíc pacientov podľahne následným komplikáciám.

Chrípku by som určite nepodceňoval. Rizikové skupiny by sa rozhodne mali dať očkovať. Zaočkovanosť populácie proti chrípke však u nás nedosahuje ani desať percent. Bohužiaľ, aj samotní zdravotníci ohrozujú pacientov, pretože nie sú proti chrípke očkovaní. Ak odmietnu očkovanie a nakazia pacienta, môžu mu spôsobiť aj smrť.

A hoci práve oni by mali ísť príkladom, zaočkovaná je len malá časť zdravotníkov. Potom to vyzerá tak, že prvé dve choré sestričky z oddelenia ostanú pre chrípku doma, tretia už nemôže, lebo by to ohrozilo chod oddelenia. Dá si síce rúško, ale to je veľmi nedokonalá a pomerne krátkodobá ochrana. Ďalšou vecou, ktorá sa málokedy dodržiava, je dezinfekcia rúk hneď po príchode do izby pacienta.

Je hygiena rúk v prevencii chrípky taká dôležitá?

Priam kľúčová. Nepriamy prenos rukami je veľmi častý, napríklad dotyk s držadlom v MHD a následné siahnutie na vlastný nos. Dôležité je aj ihneď vyhadzovať použité jednorazové vreckovky a neskladovať ich pri sebe. Ale najistejšou špecifickou ochranou je očkovanie.

Môže sa objaviť úplne nový vírus, ktorý by ohrozil ľudstvo?

To sa dá ťažko predpokladať, určitá pravdepodobnosť, samozrejme, existuje. Pochádzal by zrejme zo zvieracej ríše a prenášal by sa z človeka na človeka vzdušnou cestou. Ak si uvedomíme, akou rýchlosťou miznú dažďové pralesy, a to, že ľudia sa so svojimi obydliami tlačia čoraz viac do pôvodne neobývaného územia, je to reálna hrozba.

Dodnes sa napríklad nevie, odkiaľ sa berie ebola. Raz za čas sa objaví niekde na vidieku v blízkosti pralesa, často sa ako prvý nakazí lovec, následne jeho rodina a ich ošetrujúci personál. Existuje podozrenie na „zvieracie rezervoáre“, napríklad netopiere, v ktorých tele sa vírus v prírode uchováva. Absolútnu istotu však stále nemáme.

V priebehu epidémie eboly v západnej Afrike skolaboval zdravotný systém. Ebola tak zabila viac ako 11-tisíc ľudí priamo, no oveľa viac nepriamo vinou iných diagnóz, pretože sa o nich nemal kto ani kde postarať. Časť lekárov a sestier, ktorých tam bolo málo, sa nakazila tiež. Zatvárali sa oddelenia alebo celé nemocnice, prípadne sa menili na izolačné jednotky len pre ebolu.

Takáto situácia by miestami hrozila aj pri globálnej pandémii. Po kolapse zdravotníckych systémov by umierali ľudia so zápalmi pľúc, so zápalmi mozgových blán, po infarktoch, na cukrovku, astmu, deti s dehydratáciou, s horúčkami rôzneho pôvodu a podobne.

Fungujú napríklad medzinárodné systémy varovania pred nákazou?

Áno, tie fungujú veľmi dobre. Zaisťuje ich Svetová zdravotnícka organizácia a tiež národné či kontinentálne centrá na kontrolu nákazlivých chorôb. Veľmi presne vieme, ktorá krajina a v ktorom regióne má aktuálne epidémiu, či sa nákaza blíži k nášmu územiu, aký typ infekcie to je aj či je to očkovaním preventabilné ochorenie.

Na Slovensku ani v Česku nie je žiadny národný výrobca vakcín.
Na Slovensku ani v Česku nie je žiadny národný výrobca vakcín.
Zdroj: Shutterstock

Existuje v súčasnosti vírus, proti ktorému nemáme žiadnu ochranu, ak by sa začal globálne šíriť?

Napríklad MERS – vírus príbuzný SARS, ktorý som už spomínal. Pochádza zo živočíšnej ríše, prenáša sa vzduchom a neexistuje proti nemu žiadny liek ani vakcína. Nedávno sa na severnej Morave stalo, že priletel človek z Jordánska a mal príznaky podobné chrípke. Bol v kontakte s ťavou, čo je rezervoárové zviera pre MERS, a teda schopné preniesť na človeka túto nákazu.

Spustil sa teda špecifický proces používaný pri podozrení na VNN – vysoko nebezpečnú nákazu. Našťastie bol výsledok vyšetrenia negatívny, dôkladné opatrenia sú však pri podozrení na tento typ nákaz nevyhnutné.

Bolo by riešením investovať do výskumu vakcín či liekov?

Preventívne sa na pandémiu s istotou pripraviť nedá. Určitou nevýhodou je, že na Slovensku ani v Česku nie je žiadny národný výrobca vakcín.

Keby vypukla globálna chrípková pandémia a bol by aj čas vyvinúť vakcínu, boli by sme odkázaní len na dovoz vakcín z iných krajín, napríklad z Belgicka či Francúzska. Obávam sa, že vlády krajín, kde sa vakcíny vyrábajú, by mohli vyhlásiť núdzový stav s obmedzením vývozu vakcín do zahraničia.

Môžeme však posilňovať zdravotnícke systémy, ale aj svoju vlastnú imunitu a k tomu sa dať očkovať aspoň proti sezónnej chrípke, ktorá je najpravdepodobnejšia. Pred globálnou pandémiou by nás však ani to nemuselo ochrániť.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Polákovci síce ako manželia prežili spolu iba rok, no ľúbili sa a schádzali dlhých 35 rokov.

Vdova po Karolovi Polákovi: Na sklonku života oľutoval, že ma neposlúchol

Samovyšetrenie prsníkov si pravidelne robí len desať percent žien.

Prípadov rakoviny prsníka stále rastie: 300 žien zomiera zbytočne

Natalie Portman

Natalie Portman v odvážnom outfite: Aj pred štyridsiatkou má stále čo ukázať!

Aj zemiakové brigády patrili k socializmu.

Život za socializmu: Spomínate si ešte na rady na banány a toaletný papier?

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia