Talentovanú herečku SOŇU VALENTOVÚ (75) si Život začal všímať už v mladom veku. A rád sa k nej vracal. Začítajte sa do archívneho článku z roku 1985. Akoby to bolo včera...

Prečo sme sa so Soňou Valentovou dnes, priam na prahu divadelnej sezóny, stretli? Soňa Valentová je nielen priaznivcom našej redakcie, ale aj redakcia si ju začala všímať už vari ako sedemnásťročnú. A tak reportéri Života s ňou strávili jednu hereckú hodinu, keď bola ešte študentkou, potom sme sa pochválili jej pekným portrétom asi trikrát na obálke, neskôr sme sa stretli pri väčšom rozhovore, keď si navliekala háv Desdemony a... Vraciame sa k jednej reportáži, ktorá vyšla pred dvadsiatimi rokmi, keď mladá Soňa Valentová bola len na prahu veľkého hereckého rozmachu. Dnes, keď má Život tridsaťpäť rokov, vybrali sme sa po stopách tohto článku a súčasne po šľapajach hereckého chlebíka jednej herečky.

Zdroj: REPROFOTO: ROBO HUBAČ

Prezeráme si tri zväzky časopisu Život spolu so Soňou Valentovou.

„Toto som ja?“ čuduje sa. „Ale áno. A toto je Kovár a tamto Venéni. No ja tam vyzerám! Akási som pri sebe... Pamätám sa, čoby nie, vtedy tieto hodiny viedol Lacko Chudík.“

A tak sme zvedaví, na čo sa pamätá z týchto hodín. Či jej čosi utkvelo z múdrosti tohto skúseného umelca. A máme šťastie.

„Jedno som si zapamätala na celý život: vždy, keď začínam niektorú z úloh, vynorí sa mi myšlienka môjho učiteľa, dnes už kolegu Chudíka. Hovorieval: Talent znamená jednotku. No prácou sa k nemu pripisujú nuly. Teda znásobuje herectvo.“

Opäť sa pozerá na staré fotografie, smeje sa a pripomína si študentské časy i herecké začiatky: „Veru, človek sa stále učí. Musí mať čosi v sebe, aby to mohol rozvíjať, svedomito na sebe pracovať. Herectvo je profesia, pri ktorej veľakrát záleží aj na šťastí. Sú aj takí, ktorí vyleteli ako meteor prudko do výšky, zaligotali sa a často potom prudko padali. Myslím si, že dôležitá je sústavná práca. Tak sa môže herečka stať stálicou.“

Dá sa hovoriť po odstupe rokov o akomsi dozretí, zmúdrení, o skúsenostiach a poučeniach?

„Čím je človek zrelší, tým viac si uvedomuje, že napríklad krásu vníma komplexnejšie, že úlohy si nielen môže, ale aj má vyberať, že dve deti, z toho jedno dospelé, si pýtajú odpoveď na otázky nielen filozofické, ale najmä životné, že by som chcela obsiahnuť rozličné vedomosti, na ktoré však nemám toľko času.“

Herečka sa zamýšľa, aby sa ešte presnejšie vyjadrila, a nám ako film prebiehajú mysľou jej veľké postavy, napríklad Ximena z Corneillovho Cida, Cornélia z Kráľa Leara, Mária Tudorová, Beatrice Cenci, ďalej nezabudnuteľné postavy z Vampilovej Jarabice, zo Zločinu a trestu či Bratov Karamazovovcov, z Úteku zo zlatej krajiny, z Trasoviska a mnohých iných. Veď televíznych je do osemdesiat a divadelných má na konte asi päťdesiat. Sú aj niektoré výrazné filmové, napríklad vo Vávrovom Kladive na čarodejnice a v Perinbabe v réžii Jakubiska a Fellinino.

Hovorila aj s Giuliettou Masinovou alias pani Felliniovou, keď nakrúcala túto čarovnú rozprávku?

„Áno. Je to veľmi milá pani a ja som od nej pre svoje dcéry a, samozrejme, aj seba vypýtala fotografiu aj s podpisom. A predstavte si, že aj Masinová si vypýtala moju! Bola som v rozpakoch... Zajtra cestujem do Benátok v oficiálnej delegácii na slávnostné premietnutie tohto filmu a veľmi sa teším. Potom vám vyrozprávam, ako bolo...“

Zdroj: REPROFOTO: ROBO HUBAČ

Soňa Valentová naozaj na sebe stále pracuje. Tento rok končí na VŠMU štúdium televíznej réžie. Súčasne skončila prvý ročník herectva v tej istej škole jej dcérka Natália Hasprová. A čo druhá dcérka?

„Tá nechce o kumšte ani počuť. Možno je tým presýtená doma. Veď už nielen ja a manžel (režisér Pavol Haspra, pozn. red.), ale aj moja dcéra hovoríme doma len o herectve.“

Stotožnil sa manžel so štúdiom réžie Sone Valentovej?

„Ani nápad! On s tým vyslovene nesúhlasil. Bolo to až na rozvod (ale to tam nepíšte). Myslím, že situácia na margo našej réžie musí dozrieť.“

Prečo Soňa Valentová vyštudovala aj druhú profesiu? Môžeme sa jej otvorene spýtať, vari nechce hrať mamičky?

„Vôbec sa nebojím starnutia, ak na to myslíte. Chytila som sa tejto možnosti a myslím, že som neurobila zle. Uvidím hereckú profesiu aj z druhej strany. Na filmovú réžiu by som sa neodvážila. Iba na televíznu. A aj to musia byť také témy, ktoré ma chytia za srdce. Nedávno som dokončila Plánku od Lorcu. Je to taká expresívna ‚vecička‘ o ohni v duši a srdci. Veď to uvidíte. Režisérska práca je práca komplexnejšia. Možno sa mi podarí byť ešte disciplinovanejšou herečkou, než som bola doteraz. Ale svojou najvlastnejšou profesiou som len – herečka. To považujem za prvoradé. Réžiu len vtedy, keď naďabím na čosi, cez čo sa budem vedieť vyjadriť lepšie než herečka.“

Možno teraz niektorí režiséri pocítia prevahu osobnosti herečky – režisérky. Čo potom?

Soňa Valentová povedala, že by chcela byť čoraz múdrejšia, ale aj lepšia. Mali by to byť prirodzené vlastnosti umelca.

„Múdrejšia – to je azda logické. Chcem mať viac vedomostí, aby mi to pomáhalo pri práci. A lepšia alebo dobrá? Nuž možno preto, že by bolo načim pomôcť niektorým ľuďom, aby aj oni boli lepší. Zdá sa, akoby svet chladol, i láska medzi ľuďmi chladne. I v medziľudských vzťahoch sa často stretávame s tým, akoby každý z nás chodil s akýmsi ochranným štítom, aby mu druhý neublížil. Preto by som chcela všetky nasledujúce postavy hrať s takým zanietením a láskou, aby som nimi trochu oteplila ľudské vzťahy, aby sme nemali jeden k druhému ďaleko, ba práve naopak, bližšie. Tak blízko, ako sa mi zdá váš Život spred dvadsiatich rokov. Akoby to bolo včera...“

JARMILA MALECOVÁ

TAK IŠIEL ČAS... FOTOGRAFIE LEGENDÁRNEJ HEREČKY NÁJDETE V GALÉRII
Diskusia