Nelka, ktorá len nedávno prišla na svet, spojila rodinu exmoderátorky Lucie Forman Habancovej (38) a jej priateľa Ľubora (50). 

Pár dní máte doma zdravé bábätko. Ale na svet sa prihlásilo o niečo skôr. Išlo teda o rizikové tehotenstvo alebo vás Nelkin skorší príchod na svet prekvapil?

Musím povedať, že moje tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií. Fungovala som bez obmedzení, samozrejme, s prihliadnutím na môj stav. To znamená, že v rámci cvičenia a iných fyzických aktivít som musela trošku ubrať z plnej pary. Laru (7) som pravidelne vodila do školy, chodila do práce, tehotenstvo som zvládala bez nevoľností, rôznych chutí, bez opuchov… Všetky veci, ktoré dokážu druhý stav skomplikovať v rámci pohodlnosti a komfortnosti, sa mi naozaj vyhli. Celé to prebehlo tak, ako malo, preto sa dá povedať, že Nelkin skorší príchod na svet nás prekvapil. Viac som asi bola prekvapená ja. Ľubor to zobral ako hotovú vec. Vnútorne totiž cítil, že všetko bude v poriadku. Priznávam, že ja osobne som z toho bola trošku vydesená, lebo pôrod prišiel veľmi rýchlo a nečakane.

Ako prebehol a koľko dní ste museli pobudnúť v nemocnici?

Komplikácie prišli 13. júna, v nedeľu, teda mesiac pred mojím plánovaným termínom. Začala som totiž krvácať, preto som šla do nemocnice. Už vtedy som bola vystrašená, keďže som nevedela, čo je vo veci. Zároveň som sa bála o bábätko, aby bolo všetko v poriadku. Úprimne sa priznám, že nemocničné prostredie veľmi neobľubujem. Teraz asi hovorím za viacerých, ktorí, keď majú byť hospitalizovaní, nie je im to po vôli. Napriek všetkému som bola rozhodnutá urobiť čokoľvek, aby to dobre dopadlo, ale s hospitalizáciou som v 35. týždni nerátala.

Prišli sme do nemocnice, kde sa lekári rozhodli nechať si ma dva alebo tri dni. Chceli mi upokojiť maternicu, ale zrazu mi začali kontrakcie a opakovali sa každé tri minúty. Vyšetrili ma ešte raz a zistili, že už som otvorená na tri centimetre. Rozhodlo sa, že nie je na čo čakať, skrátka ide sa rodiť. Lekárov a sestričiek som sa pýtala, či je to takto skoro v poriadku. Boli skvelí a ubezpečili ma, že bábätko je v 35. týždni úplne dovyvíjané a čo Nelka nestihla v brušku, dobehne už vonku. Nebolo mi všetko jedno, napriek tomu som celú situáciu akceptovala. Z ružinovskej nemocnice z desiateho poschodia som prešla na deviate do pôrodnice. Rodila som síce skôr, ale výsledkom je zdravé dievčatko. V nemocnici sme boli 13 dní, lebo maličká sa narodila drobná. Mala 1990 gramov a 44 centimetrov. V nemocnici deti zvyknú ešte schudnúť, preto šplhanie na ideálnu váhu bolo náročné a pomalé. Ale snažili sme sa a robili všetko, čo bolo v našich silách. Lekári od začiatku povedali, že Nelka je bojovníčka. Všetky funkcie mala v poriadku, akoby bola normálne donosená, nie predčasne narodená, z čoho sme sa všetci veľmi tešili. Musím ešte povedať, že prístup a práca zdravotníkov v ružinovskej nemocnici boli skvelé. Nelku tam mali za bábiku. Keď sme sa objavili na vážení alebo keď sme niečo potrebovali, sestričky boli mimoriadne zlaté a mali ju naozaj veľmi rady. Pôvodne som čakala, že ma prepustia až v pondelok (28. júna, pozn. red.), ale pustili ma v piatok (25. júna, pozn. red.). Od šťastia mi vyhŕkli slzy. Veľmi som sa tešila, že maličká je v poriadku, prosperuje a môžeme ísť domov. Takže jedno veľké ďakujem za pomoc detským sestričkám, pediatričke aj môjmu pôrodníkovi, ktorý bol pre mňa veľkou oporou.

FOTOGRAFIE MALEJ NELKY NÁJDETE V GALÉRII

Ako sa zatiaľ malá Nela javí? Je živšia alebo, naopak, pokojnejšia?

Nelinka je zatiaľ veľmi pokojné a spokojné bábätko, čiže nekričí, neplače. Jedine, ak spí namiesto troch hodín štyri hodiny, je potom hladná a dáva všetkým jasne najavo, že chce jesť teraz a hneď. (Smiech.) Toto má po mne, lebo aj ja som veľký hladoš, ktorý keď ráno vstane, musí okamžite niečo zjesť. Je veľmi zlatá, dobrá, má zatiaľ trojhodinový režim, keď sa napapá a potom spinká. Máva aj svoj čas, keď je chvíľu hore, čo je pre nás úplne skvelé, lebo ju môžeme vnímať, pozorovať jej pokroky. Je to veľmi krásny, upokojujúci pocit, keď sa na ňu pozeráme. Veríme, že jej to takto vydrží, nič sa nezmení a bude ďalej rásť a priberať.

Aké sú aktuálne vaše spoločné dni doma?

Musím sa priznať, že po príchode domov sa mi javilo všetko iné, čudné. Trinásť dní v nemocnici na mne zanechalo stopy. (Smiech.) Už som bola zvyknutá na nábytok, posteľ, linoleum a zrazu to doma vyzeralo inak, čiže to bol skôr prvotný šok. Chvíľku trvalo, kým sme sa s týmto prostredím zžili, ale vo všeobecnosti platí, že doma je doma. Navyše byť opäť s rodinou bol pocit na nezaplatenie. Aktuálne chod domácnosti prispôsobujeme malej a jej potrebám. Zatiaľ sa nič podstatné u nás nezmenilo, ale to podľa mňa ešte len príde, keď trošku podrastie.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia