Na stretnutie prišla ráznym krokom v bunde NASA. Astronautka Mary Ellen Weber (57) je významná osobnosť USA, no do našej krajiny sa chce na dôchodku ešte vrátiť.

Mary Ellen Weber je americká vedkyňa a astronautka. Vo vesmíre bola dvakrát, v rokoch 1995 a 2000. Letela v raketoplánoch Discovery a Atlantis a počas druhej misie pracovala aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Mala funkciu letovej špecialistky a vo vesmíre strávila 18 dní, 18 hodín a 29 minút. Bola 328. človekom vo vesmíre, 29. ženou. Patrila medzi najmladších členov a členky vesmírnych posádok vôbec. Má doktorát z chémie z univerzity v Berkley.

Aktuálne pôsobí ako konzultantka pre inovácie a strategickú komunikáciu, založila vlastnú spoločnosť Stellar Strategies. Okrem toho, že pôsobí ako popularizátorka vesmírnej vedy, je členkou výboru pre inovácie a technológie, ktorý je poradným orgánom výkonného riaditeľa NASA. V rámci svojej práce sa snaží aj o podporu študentiek v štúdiu technických odborov.

Keď ste boli dieťa, verili ste, že raz poletíte do vesmíru?

Keď som bola malé dievčatko, neprichádzalo do úvahy, že by sa žena stala astronautkou. Ženy sa vtedy mohli stať zdravotnými sestrami alebo učiteľkami. Videla som Neila Armstronga kráčať po Mesiaci, ale ani vo sne mi nenapadlo, že by som raz mohla byť astronautkou ako on. Bolo to nemysliteľné a nereálne. Až oveľa neskôr som objavila lietanie, parašutizmus, urobila som si doktorát z chémie a prišli aj lety do vesmíru. Dnes už dievčatá môžu o takejto kariére smelo snívať a ja by som ich chcela povzbudiť. Je úžasné sa o to pokúsiť.

Ako ste sa dostali do NASA?

Reagovala som na nábor, zavolala som tam, poslali mi formuláre, pozvali ma na pohovor a uspela som. Na prvú misiu som sa pripravovala takmer štyri roky a bola to náročná fyzická, technická a vedecká príprava.

Astronautka Mary Ellen Weber.
Astronautka Mary Ellen Weber.
Zdroj: Miroslav Miklas

Čo bolo pre NASA najdôležitejšie pri výbere astronautov, ktorí mohli letieť do vesmíru? Fyzická kondícia, vedomosti a vedecké znalosti alebo psychická odolnosť a schopnosť znášať náročné podmienky?

NASA nevyberá ľudí len podľa znalostí či kondície. Hľadajú ľudí, ktorí sú excelentní vo všetkom. Musia mať technické zručnosti, musia sa vedieť prispôsobiť rôznym podmienkam, musia ukázať, že dokážu byť úspešní v mnohých činnostiach.

Pamätáte si, aké pocity ste mali, keď ste prvýkrát opúšťali Zem? Bol to strach? Dojatie?

Na vesmírnu misiu som sa pripravovala roky. Cítila som najmä veľkú zodpovednosť. Vedela som, že za naším letom je tvrdá práca tisícov ľudí z NASA. Bola som naplno sústredená na výkon a veľmi som chcela urobiť všetko správne a dobre. Keby vznikol pri štarte raketoplánu problém, mali sme iba päť sekúnd na to, aby sme zistili, čo sa pokazilo, aby sme rozhodli, čo urobiť, a urobili to. Nemali sme ani čas uvedomiť si, že vzlietame, museli sme sa naozaj sústrediť a robiť svoju prácu.

Do NASA vás vybrali v roku 1992, leteli ste v roku 1995. Ako ste sa dostali medzi vyvolených, ktorí mohli letieť?

Mala som šťastie, vybrali ma spomedzi desiatok ďalších a bol to naozaj rýchly proces. Mohla som letieť už po troch rokoch, dodnes som tým veľmi poctená.
V kozme ste sa okrem iného podieľali na výskume rastu buniek rakoviny hrubého čreva v tamojších podmienkach.

Aké boli výsledky?

Zabezpečovala som technickú stránku experimentu, nebola som jeho tvorcom. Pracovali sme v tíme, ale cieľom bolo vyskúšať technológiu, pomocou ktorej by tkanivá, nielen jednotlivé bunky, dokázali rásť mimo tela. A tá technológia fungovala, to sme dokázali a to malo byť aj výsledkom.

Výcvik bol veľmi tvrdý, do vesmíru však mohla letieť už po troch rokoch.
Výcvik bol veľmi tvrdý, do vesmíru však mohla letieť už po troch rokoch.
Zdroj: Internet

Aké sú rozdiely medzi letmi do vesmíru kedysi a dnes?

Ja som letela do vesmíru v období vzniku vesmírnych staníc. Zúčastnila som sa len na tretej z misií, ktorých úlohou bolo budovať vesmírnu stanicu. Takže nič nebolo vopred pripravené a nikto na nás nečakal. Bola to zároveň posledná misia, kde astronauti vystupovali do voľného, prázdneho priestoru. Oproti dnešným letom boli podmienky ťažšie, robili sa len nevyhnutné veci, mali sme k dispozícii iba stiesnené priestory raketoplánu. Dnes ľudia trávia vo vesmíre oveľa dlhší čas, majú komfortnejšie vybavenie, môžu každý deň telefonovať rodine a priateľom, pridávať statusy a fotografie na sociálne siete. Za posledných 20 rokov technológie nesmierne pokročili, no vesmírne misie sú stále veľmi riskantné a je vždy úžasné, keď sa podaria a astronauti sa v poriadku vrátia domov.

Čo bolo riskantnejšie pre vás osobne – parašutizmus, pri ktorom ste skákali v náročných hromadných formáciách, alebo lety do vesmíru a pobyt tam?

Štart raketoplánu a let do vesmíru je neporovnateľne riskantnejší. Letecká doprava aj parašutizmus sú pomerne bezpečné. Dostať sa do vesmíru je aj dnes nesmierne náročné, hoci už máme oveľa vyspelejšiu technológiu než v začiatkoch vesmírneho programu. Testovacie spoločnosti podrobujú všetko vybavenie, prístroje či súčiastky dôkladným previerkam, no aj tak sa raketoplán s ľuďmi na palube môže v okamihu premeniť na ohnivú guľu.

A to je jeden z dôvodov, prečo lety do vesmíru nie sú pre každého.

Ja dúfam, že jedného dňa to tak nebude a riziko letov do vesmíru sa zníži. Môj sen je, aby do vesmíru mohol letieť každý, zatiaľ to však nie je možné.

Myslíte si, že komerčné lety sú budúcnosťou vesmírnych programov?

V budúcnosti by mohli byť ich súčasťou. Možno nie počas môjho života. Ale dúfam, že raz bude jednoduchšie dostať sa do vesmíru.

Cítila som najmä zodpovednosť, spomína astronautka.
Cítila som najmä zodpovednosť, spomína astronautka.
Zdroj: Profimedia

Myslíte si, že v budúcnosti budú reálne aj lety na Mars?

Rozhodne áno. Zatiaľ nemáme dostatočne vyspelé technológie a nedokážeme to zrealizovať. Budeme musieť investovať obrovské finančné prostriedky práve do rozvoja vesmírnych technológií. Napríklad recyklácia vody. Bude zrejme nutné recyklovať až 100 percent. Zatiaľ to nevieme. Na vesmírnych staniciach dokážeme dnes recyklovať 60 až 70 percent, a hoci je to dosť, stále to nestačí. Keby sa však spojili najlepšie mozgy sveta a investičné zdroje všetkých krajín, ktoré si to môžu dovoliť, mohli by sme letieť na Mars skôr, než sa plánuje. Ak budeme pokračovať súčasným tempom výskumu a investícií, odhadujem to na 25 až 30 rokov.

Stretávate aj dnes ľudí, s ktorými ste boli vo vesmíre?

Áno, existuje organizácia, ktorá sa volá Asociácia objaviteľov vesmíru. Je to exkluzívny spolok, ktorý združuje len bývalých astronautov. Stretávame sa každý rok, najbližšie stretnutie bude už o niekoľko týždňov. Nejde len o to, že sa stretávam s ľuďmi, s ktorými som letela do vesmíru a pracovala. Je to šanca stretnúť aj nových ľudí, ktorí sa zúčastnili na iných projektoch. Astronauti sú špecifická skupina ľudí a mám medzi nimi veľa priateľov.

Rozprávate sa spolu o súčasnom vesmírnom výskume alebo aj o rodinách?

O všetkom – o rodinách, o budúcnosti výskumu... Máme sa radi a radi sa stretávame.

Čomu ste sa venovali po odchode z NASA?

V čase medzi misiami, keď som ešte pracovala pre NASA, som sa intenzívne venovala výskumu a vedeckej práci, pripravovala som sa na ďalší let. Po odchode z NASA som pracovala vo farmaceutickom výskume vo vedeckovýskumnom centre v Texase. Potrebujem mať poslanie, musím veriť tomu, čo robím. Pôsobím aj ako poradkyňa pri výskume v nanotechnologických spoločnostiach a spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú vývojom palív. Využívam svoje skúsenosti z oblasti vedy, znalosti technológií, biznisu a manažmentu. A okrem iného propagujem vedecký výskum v rôznych krajinách.

Stále sa venujete aj parašutizmu?

Áno, už od roku 1993. Stále ho milujem, je to moja vášeň a úžasná časť môjho života.

Prečo ste navštívili práve Slovensko?

Pozvalo ma americké veľvyslanectvo. Ako bývalá astronautka sa môžem deliť s mladými vedcami o svoje zážitky z vesmíru. Ale Slovensko je pre mňa veľmi špeciálne miesto. Moji predkovia z otcovej strany boli totiž Slováci. Vysťahovali sa do Clevelandu, no, bohužiaľ, neviem, z ktorého mesta pochádzali. Otec zomrel, keď som mala len rok. Viem, že moja teta bola prvou prezidentkou Slovenskej katolíckej únie v Clevelande, ale nepoznám viac detailov. Možno keď budem na dôchodku, pokúsim sa zistiť ďalšie podrobnosti. Mám tu však korene, to je isté.

Poradili by ste mladým ľudom, ktorí by chceli raz pracovať vo vesmírnom výskume, na čo by sa mali sústrediť?

Treba dosiahnuť kvalitné vzdelanie a pri doktoráte sa zamerať na odbor súvisiaci s výskumom vesmíru, ktorý vás fascinuje. Tvrdo na sebe pracujte a možno budete mať šťastie a dostanete sa medzi vybraných. Ak však nie, vesmír je pre vedecký výskum nekonečnou oblasťou a všetko technologické vybavenie je aj konštruktérskou výzvou – od malých satelitov cez stanice, sondy až po vesmírne lode. Môžete si vybrať čokoľvek. Technológie menia náš svet a menia aj vesmír. Spoločnosť napreduje a verím, že vo výskume vesmíru bude pracovať čoraz viac ľudí. Aj vy môžete byť medzi nimi.

Astronautov ľudia vítali ako hrdinov, mnohí sú dodnes veľmi populárni.
Astronautov ľudia vítali ako hrdinov, mnohí sú dodnes veľmi populárni.
Zdroj: TASR
Poslať emailom
Diskusia ()
Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Polákovci síce ako manželia prežili spolu iba rok, no ľúbili sa a schádzali dlhých 35 rokov.

Vdova po Karolovi Polákovi: Na sklonku života oľutoval, že ma neposlúchol

Samovyšetrenie prsníkov si pravidelne robí len desať percent žien.

Prípadov rakoviny prsníka stále rastie: 300 žien zomiera zbytočne

Natalie Portman

Natalie Portman v odvážnom outfite: Aj pred štyridsiatkou má stále čo ukázať!

Aj zemiakové brigády patrili k socializmu.

Život za socializmu: Spomínate si ešte na rady na banány a toaletný papier?

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia