Jana Homolová

Kariéru ste začínali ako reportérka v&nbsp;regionálnych televíziách, až kým neprišla spravodajská TA3, neskôr STV potom Jojka. Ako si spomínate na televízne začiatky?

Bola to všetko veľká náhoda. Niekedy na konci prvého ročníka vysokej školy sa ma kamarátka opýtala, či by som s&nbsp;ňou nešla na konkurz do nejakej novej lokálnej televízie. Tak som tam išla. Bol tam aj jeden náš spolužiak – nás dvoch napokon zobrali. A&nbsp;tak sa to všetko začalo. Počas celého vysokoškolského štúdia som potom po absolvovaní prednášok a&nbsp;cvičení išla do redakcie TV Naša a&nbsp;pracovala som na reportážach, rozhovoroch a&nbsp;neskôr som moderovala správy. Medzitým som tuším tri roky robila s&nbsp;Ľubošom Sarnovským reláciu o&nbsp;automobiloch aj hudobnú reláciu Klipmánia pre STV.

Bola novinárčina vždy vašou vysnívanou profesiou alebo ste túžili byť niečím iným?

Vôbec nie, ako dieťa som dlho chcela byť zubárkou, ale keď som na gymnáziu uvažovala, čo ďalej, vtedy som sa rozhodovala medzi prekladateľstvom a&nbsp;ekonómiou. To druhé nakoniec vyhralo.

Spomeniete si na svoju najzaujímavejšiu reportáž, prípadne rozhovor, ktorý ste urobili?

To bolo už tak hrozne dávno, že si presne nepamätám. Ale nezabudnuteľné ostanú kontrolné dni s&nbsp;vtedajším primátorom Rudolfom Schusterom, ktorý rekonštrukciu Hlavnej ulice osobne kontroloval za prítomnosti novinárov každý pondelok.

Čo vás na tejto práci najviac bavilo a&nbsp;čo bolo, naopak, najstresujúcejšie?

Vlastne ani neviem, prečo ma vtedy vybrali, lebo v&nbsp;tejto oblasti som nemala žiadne skúsenosti. Brala som to dlho ako milú brigádu počas vysokej. Učila som sa za pochodu a&nbsp;stres som nemala, mám takú povahu. Tá práca si ma našla, ja som tú príležitosť využila a&nbsp;sprevádza ma až doteraz.

Čo považujete za zlomový bod vo svojej kariére?

Zrejme to bol presun z&nbsp;Košíc do hlavného mesta, teda prestup do TA3, ktorú vtedy všetci sledovali, pretože po útoku na Svetové obchodné centrum v&nbsp;New Yorku práve táto televízia aktuálne informovala o&nbsp;následnom dianí v&nbsp;Afganistane. To boli naozaj poriadne akčné vysielania. Vojna naživo v&nbsp;obývačkách vďaka televízii.

Je vysnívaný pracovný priestor, kam by ste sa ešte rada posunuli? Keby za vami prišiel šéf a&nbsp;povedal „Andrea, vyber si reláciu, ktorú chceš...“, čo by to bolo?

Spravodajstvo je môj obľúbený žáner a&nbsp;okrem toho veľmi rada moderujem spoločenské akcie a&nbsp;ešte radšej robím rozhovory. To je oblasť, ktorú si zatiaľ vychutnávam hlavne v&nbsp;rámci rôznych moderovaní mimo televízie počas panelových diskusií či konferencií na rôzne témy. Z&nbsp;našich jojkárskych formátov sú skvelé Ranné noviny, ale to by som si pre špeciálnu starostlivosť o&nbsp;dcérku nevedela zariadiť.<br>Príliš neexperimentujete so svojím zovňajškom, aj keď v&nbsp;súčasnosti máte dlhšie vlasy než obvykle.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Málokedy vo vysielaní nosíte chvost či zopnuté vlasy. Nikdy ste netúžili sadnúť si do kaderníčkinho kresla a&nbsp;rozkázať si – tak a&nbsp;teraz chcem byť blondínka, červenovláska, alebo sa dať ostrihať úplne nakrátko?

Nebudete veriť, ale raz som bola tri dni „skoroblondína“. Bolo to ešte v&nbsp;košickej televízii, keď som si dala urobiť melír. Bol však veľmi hustý a&nbsp;veľmi svetlý, takže moje vlasy boli naozaj blonďavé. Na obraze to nevyzeralo zle, ale inak mi to veľmi nepristalo, a&nbsp;tak som to na tretí deň zafarbila nahnedo. Nemám nejaké nutkanie na výrazné zmeny, maximálne zmením odtieň hnedej a&nbsp;dĺžku o&nbsp;pár centimetrov. Napríklad teraz sú trochu dlhšie a&nbsp;mám jemný svetlohnedý melír.

Po materskej ste nastúpili do televízie Joj. Ponuku moderovať Noviny o&nbsp;dvanástej ste prijali aj preto, aby ste mali čas venovať sa dcérke. Dnes je situácia taká, že sa divákom najčastejšie prihovárate z&nbsp;večerného spravodajstva, takže predpokladám, že ste museli zmeniť aj bežný režim dňa. Ako teraz vyzerá a&nbsp;kto vám s&nbsp;dcérou pomáha?

Áno, za posledné obdobie sa to podstatne zmenilo. Posledné roky sme s&nbsp;Anetou prebrali zopár služieb od Adriany Kmotríkovej, ktorá po chorobe chcela robiť trošku menej, a&nbsp;po jej odchode sme si jej služby rozdelili. Nuž a&nbsp;po Veľkej noci, keď sa Anet dozvedela, že musí podstúpiť chemoterapiu, som bola v&nbsp;práci viac. Ale ako ste videli, Anet je nezlomná bojovníčka a&nbsp;už začala moderovať, takže je to len dočasný stav. Mám skvelé opatrovateľky, ktoré sú so Saskiou v&nbsp;čase, keď som v&nbsp;práci. Keďže bola pandémia, s&nbsp;dcérkou sme si cez deň užili spoločný čas a&nbsp;potom má zábavu s&nbsp;opatrovateľkami, ktoré ju poznajú naozaj dlhé roky. Navyše som vďačná, že mám to šťastie robiť aj po toľkých rokoch prácu, ktorá mi robí radosť.

Predpokladám, že Anetin návrat do práce bol pre všetkých kolegov zo spravodajstva veľmi emotívny...

Nebola som vtedy v&nbsp;práci, pretože keď robí jedna, ostatné moderátorky majú voľno. Ale, samozrejme, sme v&nbsp;kontakte a&nbsp;mám veľkú radosť z&nbsp;toho, ako sa jej darí s&nbsp;liečbou a&nbsp;ako jej to veľmi pristalo aj teraz, keď prežíva toto náročné obdobie.

S&nbsp;Anetou vás okrem práce spája pôvod. Obe ste východniarky, o&nbsp;ktorých sa hovorí, že sú dosť temperamentné. Dá sa to povedať aj o&nbsp;vás? Ak áno, ako sa váš temperament prejavuje?

Hovorí sa to, ale u&nbsp;mňa to až tak neplatí. Som temperamentná, len keď ma niečo nahnevá, a&nbsp;to nie je veľmi často. Inak som pokojná, veselá, optimistická.

V&nbsp;spravodajstve televízie Joj pôsobíte všetci ako zohratá partia. Kto je tým povestným „stmeľovačom“ kolektívu a&nbsp;s&nbsp;ktorým z&nbsp;kolegov si osobne najviac rozumiete?

Za tým dobrým kolektívom je jednoznačne šéf spravodajstva Rolo Kubina. Je úžasný ľudsky aj profesionálne a&nbsp;kolektív drží v&nbsp;tých správnych mantineloch, odkedy ho poznám. A&nbsp;to je teda naozaj poriadne dlho, lebo sedel v&nbsp;porote už počas môjho prvého konkurzu do TV Naša. Navyše v&nbsp;Jojke je naozaj veľmi ústretový prístup k&nbsp;všetkým mamám a&nbsp;to je v&nbsp;každej firme vždy veľké plus. Do práce sa aj po toľkých rokoch stále teším, pretože máme skvelých vedúcich vydania, helferov, režisérov, kameramanov, reportérov, maskérky, kostymérky,&nbsp;samozrejme, aj technikov, ktorí nám vždy pribehnú na pomoc, keď si nevieme rady s&nbsp;nejakým IT problémom. Dúfam, že som nikoho nevynechala, pretože televízia, to nie je len tých pár tvárí, ktoré sú na obraze. Mám v&nbsp;Jojke zopár naozaj blízkych duší.

Vraj máte schopnosti domáceho majstra a&nbsp;rada starým veciam vdychujete nový život. Kde ste sa to naučili a&nbsp;čo ste naposledy zrenovovali?

Je to len hobby a&nbsp;hneď na úvod musím priznať, že nie všetky nápady dopadnú dobre. Napríklad počas koronaizolácie som prestriekala prijímač programov a&nbsp;vyzeral potom hrozne – ako staré autorádio. Ale mám aj vydarenejšie projekty, napríklad pretvorenie veľkých kvetináčov, zmenu komody a&nbsp;podobne. Drobnosti v&nbsp;domácnosti. A&nbsp;potom ešte vylepšovanie oblečenia mám rada. Zato v&nbsp;záhradke by ste ma nenašli, k&nbsp;tomu nemám blízko.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu spojenú s&nbsp;pandémiou koronavírusu sa toto leto chystáte k&nbsp;moru alebo dáte prednosť dovolenke na Slovensku?

Po zvážení aktuálnej situácie sme sa rozhodli, že ostaneme na Slovensku a&nbsp;zahraničnú dovolenku toto leto radšej oželieme. Je mi to, samozrejme, ľúto, pretože relax, ktorý človek zažije pri mori, je špecifický, ale nezbláznim sa z&nbsp;toho. Sú ľudia, ktorí napríklad nemajú to šťastie chodiť pravidelne k&nbsp;moru, tak to azda prežijú aj tí ostatní. Načo zbytočne riskovať? V&nbsp;živote sú aj horšie veci než jedno leto bez pláže.

Keby vo svete nezúrila korona, ako by toto leto vyzeralo a&nbsp;kde by ste dovolenkovali?

Posledné roky sme pravidelne trávili dva týždne pri mori vo Francúzsku v&nbsp;prenajatom dome. Je to úplne iný štýl dovolenky, než byť v&nbsp;rezorte. Už teraz mi to chýba, pretože tú oblasť sme si veľmi obľúbili a&nbsp;radi sme sa tam vracali.

Keď som sa už dotkla témy pandémie, z&nbsp;pracujúcich mamičiek sa zo dňa na deň stali kuchárky, učiteľky aj upratovačky na plný úväzok. Čo z&nbsp;toho vám dalo v&nbsp;tomto čase zabrať najviac?

Tým, že Saskia je žiačka špeciálnej školy, tie nároky na vyučovanie neboli také ako pri zdravých deťoch. Zopár mojich kamarátok sa pekne natrápilo s&nbsp;tým domácim učením. Takže ja som ten výnimočný stav najviac pocítila pri každodennom varení a&nbsp;animovaní dcérky, aby mala v&nbsp;rámci možností každý deň pestrý a&nbsp;zábavný.

Mnohí v&nbsp;tomto zvláštnom období začali nachádzať nový zmysel života alebo si minimálne poupratovali v&nbsp;rebríčku hodnôt. Ako ste celú situáciu vnímali aj vzhľadom na to, že otázku zdravia a&nbsp;jeho hodnoty nepovažujete za samozrejmosť a&nbsp;viete, že je v&nbsp;živote najpodstatnejšia?

Presne ako hovoríte, od Saskiinho narodenia sme bojovali o&nbsp;jej zdravie a&nbsp;život, takže teraz nebolo treba nič „poupratovať“. Táto situácia nás naozaj dostala do stavu, že pokojne môžu nastať v&nbsp;našich životoch situácie, aké sme dovtedy videli iba vo filmoch. Na začiatku to bolo naozaj desivé, lebo nikto nevedel, ako dlho to bude trvať a&nbsp;čo všetko nás ešte čaká. Ale človek je tvor adaptabilný a&nbsp;zvykne si na daný stav. Teda niekto lepšie, niekto menej...

Spôsob, ako sa v&nbsp;budúcnosti bude dať riešiť koronavírus, je očkovanie. Nájdu sa však aj takí, ktorí ho – a&nbsp;nielen pri koronavíruse – spochybňujú. Má aj spravodajkyňa ako vy v&nbsp;súvislosti s&nbsp;niečím pochybnosti?&nbsp;Ktorá dezinformácia vám v poslednom čase zdvihla krvný tlak?

Pre mňa je absolútne nepochopiteľné, ako niektorí svetoví lídri ešte aj teraz zľahčujú toto ochorenie. Som rada, že u&nbsp;nás sa hneď na začiatku zaviedlo nosenie rúšok a&nbsp;dodržiavanie odstupov, aj mnohé krajiny, ktoré sa z&nbsp;toho smiali, sa k&nbsp;tomu časom dopracovali. A&nbsp;čo sa týka očkovania, som jeho zástancom a&nbsp;je mi ľúto, že neprešiel zákon, aby neočkované deti nemohli navštevovať materské školy. Jednoducho sú potom príliš veľkým rizikom pre deti, ktoré naozaj zo zdravotných dôvodov nemôžu absolvovať očkovanie. Asi by niektorým rodičom bolo treba viac vysvetľovať, ako funguje kolektívna imunita. A&nbsp;že to, že niektorá choroba tu nie je, je práve preto, že sme boli očkovaní.

Medializácii sa vyhýbate, nevídať vás ani na spoločenských podujatiach. Prečo?

Chodím na zopár mediálnych akcií, ale nie často, nemusím byť predsa na každej párty. Načo?

Nie ste aktívna ani na sociálnych sieťach. Aký názor na ne máte?&nbsp;Uvažovali ste vôbec, či si niekedy založíte takéto konto?

Veru, som úplne asociálna.Priateľove deti ma síce už presviedčali, aby som si založila Instagram, a&nbsp;už ma takmer zlomili, lebo hovorili, že aj tak tam pár mojich fotiek nájdete, ak ma niekto označí. Ale povedzte, čo také by som tam asi dávala? Keďže nechcem zverejňovať fotky svojej rodiny, nechcem, aby každý vedel, kde som kedy na dovolenke, ako vyzerá moja domácnosť a&nbsp;čo zaujímavé som zažila. Na to mám rodinu a&nbsp;kamarátky, s&nbsp;ktorými sa delím o svoj život.

Hovorí sa – povedz Bohu o&nbsp;svojich plánoch, ak ho chceš rozosmiať. Čím by ste ho teda rozosmiali?

Presne preto radšej nič neodpoviem, lebo už som sa poučila, že život sa môže vyvinúť úplne inak, než si človek predstavoval.

Andrea Pálffy Belányiová nebude riskovať: V živote sú aj horšie veci než jedno leto bez pláže

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Andrea Pálffy Belányiová nebude riskovať: V živote sú aj horšie veci než jedno leto bez pláže

Jana Homolová

Súvisiace články

Veronike Remišovej hekli počítač aj telefón: Na záškodnícke akcie je vraj zvyknutá

Arabela po 40 rokoch: JANA NAGYOVÁ si užíva penziu, nevylučuje návrat na javisko

Odborníčka na financie varuje: Nie sme naučení šetriť! Z koronakrízy by sme sa mali poučiť

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás