Všetci máme za sebou v mnohých ohľadoch veľmi náročný rok. Upratali sme si v rebríčku hodnôt a utvrdili sme sa v tom, že okrem zdravia je najdôležitejšia milujúca rodina. Presne v takej žije moderátorka Alena Heribanová (65) s dcérami Tamarou (35), Barbarou (30) a ich príbuzenstvom.

Aká je vaša úplne prvá vianočná spomienka?

Babsy: Ja si živo vybavujem spomienku, keď sa mama na Štedrý večer vrátila z televízie, kde moderovala charitatívne podujatie Konto nádeje. Bola unavená a trošičku nervózna, lebo musela dopiecť kapra a doladiť posledné detaily pred večerou. Mala som asi štyri roky a prežívala som obdobie vzdoru. Vehementne som odmietla jesť kapustnicu a moje gesto nesúhlasu bolo také silné, že som tú kapustnicu vyliala na krásne prestretý stôl a, samozrejme, obliala som si sviatočné ružové šaty. Zvyšok večera som trucovala v zhasnutej izbe. (Smiech.)

Tami: Sedím pod slávnostne prestretým stolom, mám na sebe purpurové zamatové šaty s mašľou pod krkom, potajme chrúmem vianočné trubičky a sledujem ponožky v papučiach rodiny naokolo. V tomto poradí: maminka Alenka, tatko Jožík, deduško Vladko, ujo Vladko, teta Saskia. Do izby vchádza ďalší pár nôh. Babička Marienka nesie porcelánovú misu s kapustnicou. Vo vzduchu cítiť vôňu ihličia, perníkov, kakaových dlabiek a pečeného kapra na kmíne. Predtým ako začneme spievať a natierať oblátky, odhalia môj úkryt a musím na stoličku k stolu, uprostred ktorého tróni starodávne sito po prababičke Matilde plné ovocia a sušených fíg.

Alenka: V duši doteraz nosím obraz svojich mladých krásnych rodičov, keď som mala možno tri roky. Sedeli sme za stolom a tešili sme sa z perníkovej chalúpky. Bola tam Marienka, Janko aj ježibaba a mne sa zdalo, že rozprávky sa počas Vianoc menia na skutočnosť.

Ako vyzerali vaše Vianoce v detstve?

Tami: Prvé roky sme trávili v Hornej Strede so starkými a s maminkiným bratom a jeho manželkou, ale keď sa už narodila Babsynka – mala som vtedy päť rokov –, začali sme Vianoce sláviť spoločne v Bratislave už len v úzkom rodinnom kruhu. Stromček sme vždy ozdobovali na Štedrý deň. Vždy ráno sme si zapli rozprávky a pustili sme sa do práce...

Babsy: Najradšej som mala rodinné prechádzky počas Štedrého dňa, keď sme sa celá família vybrali na Železnú studničku. Na krku sme mali zavesené korčule a korčuľovali sme sa na zamrznutom jazere. Naša sučka Lady zatiaľ naháňala hokejové puky a kradla ich amatérskym hokejovým tímom. Toto je niečo, čo naše deti v Bratislave možno už nikdy nezažijú...

Alenka: Ako školáci sme sa tešili predovšetkým na prázdniny. Sánky, korčule, lyže, partia detí na dvore a kopce snehu. Od rána do večera sme boli vonku. Neboli mobily ani tablety, televízia bola čiernobiela a farebný bol iba Winnetou v trenčianskom kine. Na Štedrý deň mamička robila výborný zemiakový šalát, kapra piekla v peci na víne a na záver sme mali makové buchtičky s medom. Ocko zdobil stromček a my sme sa celý deň postili, aby sme večer videli zlaté prasiatko. Dodnes som ho nevidela, lebo dodnes vždy tajne kradnem z misy a hrncov, presne ako detstve.

FOTOGRAFIE Z RODINNÉHO ALBUMU HERIBANOVÝCH NÁJDETE V GALÉRII

Vianoce znamenajú pokoj, ale filmové komédie i rôzne paródie poukazujú na to, že ľudia pred nimi a často ani počas Štedrého dňa, paradoxne, nevedia, čo skôr. Nastupujú hádky a stres. Ako bojujete s vianočným zhonom?

Alenka: Boj so zhonom si nechávam na všedné dni. Vianoce sú pre mňa sviatkami pokoja a pohody. Aj za cenu toho, že nie sú dokonalé, čo sa týka poriadku a množstva darčekov. Je to oslava narodenia Ježiška, oslava lásky, priateľstva a ľudskej spolupatričnosti.

Tami: Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aká som slobodná, ak som obklopená len tým, čo mám skutočne rada. V rámci darčekov sme minimalisti. Obdarujeme sa vždy niečím, čo nás vystihuje a čo nás možno aj posunie vpred v odvetví, ktorému sa venujeme. Napríklad minulý rok som dostala pod stromček vzácne skeny dvoch kníh o zaniknutých dedinách na Slovensku, po ktorých som túžila dlho a nedali sa zohnať. A potom, načo haldy darčekov, keď skutočne najvzácnejší je pokoj v duši?

Babsy: Som veľmi pragmatický človek, takže si veľa vecí plánujem dopredu, aby som sa mohla vyhnúť predvianočnému stresu. Aj stromček sme tento rok ozdobili 1. decembra, lebo sme mali pocit, že v tomto smutnom období, ktoré nás všetkých hlboko zasiahlo, si chceme navodiť príjemnú a láskyplnú atmosféru Vianoc aspoň doma. A súhlasím s maminkou: na Vianoce nejde o to, aby bolo všetko dokonalé aj za cenu toho, že budeme vyčerpaní a vystresovaní. Mne úplne stačia rozprávky, dobrý sladučký punč a kapustnica, ktorú som sa nakoniec naučila jesť a dnes ju milujem.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ilustračná snímka

Netradičné bývanie či nová dominanta New Yorku... Tucet bizarností, ktoré musíte vidieť!

Populárne články
Ilustračná snímka

Pripadá vám to neuveriteľné? Áno! Ale nič to nemení na tom, čo sa mi stalo...

Anthony Hopkins

Bol by som sa upil na smrť: ANTHONY HOPKINS sa už 45 rokov nedotkol alkoholu

Ilustračná snímka

Spievankovo zabáva a vzdeláva deti už 18 rokov: V čom tromfli aj Karla Gotta?

Kralevich zverejnila zábery z Vysokých Tatier.

Daniela Kralevich prelomila mlčanie: Prvé slová o nehode, pri ktorej zomrela mladá študentka

Rozprávková krajina objektívom nášho reportéra.

VIDEO: Aspoň na chvíľu ako v rozprávke. Fascinujúci pohľad na zasneženú krajinu

STANLEY MATTHEWS sa ako rytier správal na ihrisku i v živote.

Stanley Matthews bol prvý futbalista, ktorý sa mohol pýšiť titulom sir. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia