Aká je vaša úplne prvá vianočná spomienka?

Babsy: Ja si živo vybavujem spomienku, keď sa mama na Štedrý večer vrátila z televízie, kde moderovala charitatívne podujatie Konto nádeje. Bola unavená a trošičku nervózna, lebo musela dopiecť kapra a doladiť posledné detaily pred večerou. Mala som asi štyri roky a prežívala som obdobie vzdoru. Vehementne som odmietla jesť kapustnicu a moje gesto nesúhlasu bolo také silné, že som tú kapustnicu vyliala na krásne prestretý stôl a, samozrejme, obliala som si sviatočné ružové šaty. Zvyšok večera som trucovala v zhasnutej izbe. (Smiech.)

Tami: Sedím pod slávnostne prestretým stolom, mám na sebe purpurové zamatové šaty s mašľou pod krkom, potajme chrúmem vianočné trubičky a sledujem ponožky v papučiach rodiny naokolo. V tomto poradí: maminka Alenka, tatko Jožík, deduško Vladko, ujo Vladko, teta Saskia. Do izby vchádza ďalší pár nôh. Babička Marienka nesie porcelánovú misu s kapustnicou. Vo vzduchu cítiť vôňu ihličia, perníkov, kakaových dlabiek a pečeného kapra na kmíne. Predtým ako začneme spievať a natierať oblátky, odhalia môj úkryt a musím na stoličku k stolu, uprostred ktorého tróni starodávne sito po prababičke Matilde plné ovocia a sušených fíg.

Alenka: V duši doteraz nosím obraz svojich mladých krásnych rodičov, keď som mala možno tri roky. Sedeli sme za stolom a tešili sme sa z perníkovej chalúpky. Bola tam Marienka, Janko aj ježibaba a mne sa zdalo, že rozprávky sa počas Vianoc menia na skutočnosť.

Ako vyzerali vaše Vianoce v detstve?

Tami: Prvé roky sme trávili v Hornej Strede so starkými a s maminkiným bratom a jeho manželkou, ale keď sa už narodila Babsynka – mala som vtedy päť rokov –, začali sme Vianoce sláviť spoločne v Bratislave už len v úzkom rodinnom kruhu. Stromček sme vždy ozdobovali na Štedrý deň. Vždy ráno sme si zapli rozprávky a pustili sme sa do práce...

Babsy: Najradšej som mala rodinné prechádzky počas Štedrého dňa, keď sme sa celá família vybrali na Železnú studničku. Na krku sme mali zavesené korčule a korčuľovali sme sa na zamrznutom jazere. Naša sučka Lady zatiaľ naháňala hokejové puky a kradla ich amatérskym hokejovým tímom. Toto je niečo, čo naše deti v Bratislave možno už nikdy nezažijú...

Alenka: Ako školáci sme sa tešili predovšetkým na prázdniny. Sánky, korčule, lyže, partia detí na dvore a kopce snehu. Od rána do večera sme boli vonku. Neboli mobily ani tablety, televízia bola čiernobiela a farebný bol iba Winnetou v trenčianskom kine. Na Štedrý deň mamička robila výborný zemiakový šalát, kapra piekla v peci na víne a na záver sme mali makové buchtičky s medom. Ocko zdobil stromček a my sme sa celý deň postili, aby sme večer videli zlaté prasiatko. Dodnes som ho nevidela, lebo dodnes vždy tajne kradnem z misy a hrncov, presne ako detstve.

Vianoce znamenajú pokoj, ale filmové komédie i rôzne paródie poukazujú na to, že ľudia pred nimi a často ani počas Štedrého dňa, paradoxne, nevedia, čo skôr. Nastupujú hádky a stres. Ako bojujete s vianočným zhonom?

Alenka: Boj so zhonom si nechávam na všedné dni. Vianoce sú pre mňa sviatkami pokoja a pohody. Aj za cenu toho, že nie sú dokonalé, čo sa týka poriadku a množstva darčekov. Je to oslava narodenia Ježiška, oslava lásky, priateľstva a ľudskej spolupatričnosti.

Tami: Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aká som slobodná, ak som obklopená len tým, čo mám skutočne rada. V rámci darčekov sme minimalisti. Obdarujeme sa vždy niečím, čo nás vystihuje a čo nás možno aj posunie vpred v odvetví, ktorému sa venujeme. Napríklad minulý rok som dostala pod stromček vzácne skeny dvoch kníh o zaniknutých dedinách na Slovensku, po ktorých som túžila dlho a nedali sa zohnať. A potom, načo haldy darčekov, keď skutočne najvzácnejší je pokoj v duši?

Babsy: Som veľmi pragmatický človek, takže si veľa vecí plánujem dopredu, aby som sa mohla vyhnúť predvianočnému stresu. Aj stromček sme tento rok ozdobili 1. decembra, lebo sme mali pocit, že v tomto smutnom období, ktoré nás všetkých hlboko zasiahlo, si chceme navodiť príjemnú a láskyplnú atmosféru Vianoc aspoň doma. A súhlasím s maminkou: na Vianoce nejde o to, aby bolo všetko dokonalé aj za cenu toho, že budeme vyčerpaní a vystresovaní. Mne úplne stačia rozprávky, dobrý sladučký punč a kapustnica, ktorú som sa nakoniec naučila jesť a dnes ju milujem.

Pokračovanie na ďalšej strane...