Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Poznáte miesto v&nbsp;Bratislave, kde došlo k&nbsp;tragédii, pri ktorej zomreli dvaja mladí ľudia, iba preto, že boli iní?

Osobne som na tomto mieste nebol, no konali sa tam stretnutia, ktoré organizovala naša iniciatíva. Nakrúcali sa tam zábery, ktoré sa pripravovali do Dúhového dokumentu o&nbsp;ľuďoch z&nbsp;LGBT+ komunity. Spojenie mojich kolegov s&nbsp;týmto miestom je teda veľmi silné.

Slovenský aktivista, zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu. V roku 2018 získal za svoj článok uverejnený na webovej stránke Mladí proti fašizmu Novinársku cenu. S Ondrejom Vráblom založili občianske združenie Mladí, ktoré v súčasnosti prevádzkuje rôzne charitatívne projekty, medzi nimi Dúhy.sk (slovenská sociálna sieť pre queer ľudí), Mladí za klímu a Správy Mladí. Od Nadácie Pontis získal cenu za udržateľný rozvoj v kategórii líder do 30 rokov. Cenu mu udelili za výnimočné odhodlanie v boji proti extrémizmu vo verejnom priestore a za šírenie myšlienok slobody, rovnosti a právneho štátu. Okrem toho ho Forbes zaradil do rebríčka Forbes 30 pod 30. Ide o zoznam 30 ľudí mladších ako 30 rokov, ktorí sú pre našu spoločnosť inšpiratívni a inovatívni. Rodák zo Senice aktuálne študuje ekonómiu s manažmentom v Brne na Vysokom učení technickom.

MAREK MACH 

Majiteľ má v&nbsp;pláne podnik po tejto tragédii zatvoriť.

Je veľmi dôležité rešpektovať jeho rozhodnutie. Na druhej strane pevne verím, že ohlas spoločnosti ako celku a&nbsp;s&nbsp;tým spojená podpora budú dostatočne silné na to, aby sa takéto bary pre podobné tragédie nikdy zatvárať nemuseli.

Ako ste sa dostali k&nbsp;tomu, že v&nbsp;rámci občianskych iniciatív podporujete LGBT+ komunitu?

V&nbsp;marci 2016 som založil iniciatívu Mladí proti fašizmu. Okrajovo sa zaoberala aj problematikou LGBT+. Písali mi mladí ľudia, že sa boja pre nenávistné prejavy zdôveriť okoliu so svojou sexuálnou orientáciou. V&nbsp;roku 2019 sme sa spojili s&nbsp;mojím spolužiakom Ondrejom Vráblom a&nbsp;jednou z&nbsp;našich aktivít, ktoré boli odpoveďou aj na túto skutočnosť, bolo práve založenie <a href="http://Dúhy.sk" target="_blank" rel="noopener">Dúhy.sk</a>. Ľudia, ktorí ju nepoznajú, si ju môžu predstaviť podobne ako Facebook. Záujemcovia sa môžu registrovať, písať si s&nbsp;inými, pridávať príspevky a&nbsp;podobne. Naším cieľom bolo vytvoriť bezpečné miesto, kde by sa ľudia z&nbsp;komunity mohli spojiť s&nbsp;druhými bez toho, aby sa museli obávať nenávisti. Dnes má táto platforma vyše 14-tisíc používateľov.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane&nbsp;</strong>

Je zaujímavé, že už ako 15-ročný ste sa zaujímali o&nbsp;verejné veci a&nbsp;založili ste iniciatívu Mladí proti fašizmu.

Keď som bol malý, veľmi rád som navštevoval starých rodičov. Raz som bol u&nbsp;jedného deda, raz u&nbsp;druhého deda a&nbsp;ich politické názory sa úplne odlišovali. Stál som medzi nimi a&nbsp;vždy, keď som sa nachádzal u&nbsp;toho druhého, počúval som presný opak toho, čo som počúval predtým. Takže bolo viac-menej na mne, aby som zistil, kde je pravda, ktorý z&nbsp;nich sa mýli a&nbsp;prečo sa mýli. Keďže ma to zaujímalo, nie priamo politika, ale to, ktorý z&nbsp;nich má pravdu, začal som si sám zisťovať, akým spôsobom sa dané veci stali. Pôvodne som sa zaujímal o&nbsp;režim, ktorý bol na Slovensku pred rokom 1989. Keď sa nám v&nbsp;roku 2016 dostali do parlamentu fašisti, z&nbsp;veľkej časti práve vinou nás mladých, uvedomil som si, že máme problém. Vtedy som rozmýšľal, čo s&nbsp;tým môžem spraviť, a&nbsp;výsledkom bola práve iniciatíva Mladí proti fašizmu.

Keďže pomáhate LGBT+ komunite, automaticky vás zrejme ľudia pokladajú za geja. Prekáža vám to? Stretávate sa s&nbsp;útokmi?

S&nbsp;útokmi sa našťastie nestretávam. Skôr by som to označil za nenávisť na sociálnych sieťach. Nepochádza však od ľudí z&nbsp;môjho okolia, naopak, sú to takmer výhradne ľudia, s&nbsp;ktorými som sa nikdy nestretol a&nbsp;ktorí o&nbsp;mne nič nevedia. Poznajú ma len z&nbsp;internetu a&nbsp;médií. Pri osobných stretnutiach je to naopak, stáva sa mi, že ľudia ma zastavujú s&nbsp;tým, že sa im páči, čo robíme v&nbsp;našej organizácii. Jeden čas bolo na YouTube zverejnené asi dvadsaťminútové video o&nbsp;tom, že som údajne gej. Je smutné, že niekto dokáže takúto vec akýmkoľvek spôsobom využívať na útočenie a&nbsp;urážanie a&nbsp;zneužívať lásku ako zámienku na nenávisť. Keby som bol gej, menilo by sa tým niečo? Bol by som taký istý človek ako teraz. Reflektuje to aj stav spoločnosti, do akého sme sa dostali. Stalo sa normou, že niekto využíva príslušnosť k&nbsp;menšine na to, aby mohol útočiť na druhých. Je to neprijateľné. Ani z&nbsp;toho dôvodu mi to, že ma zaraďujú k&nbsp;LGBT+ komunite neprekáža. Len to občas mierne komplikuje niektoré osobné situácie.

Čím to je, že nenávidíme, odsudzujeme, nerešpektujeme sexuálne menšiny? Je to našou kresťanskou tradíciou, tým, že sme ako postkomunistické krajiny boli málo otvorení svetu?

Aj Rakúsko je kresťanská krajina a&nbsp;situácia s&nbsp;LGBT+ komunitou je tam úplne iná ako u&nbsp;nás. Šírenie nenávisti nemá s&nbsp;kresťanstvom nič spoločné. U&nbsp;nás sa deje to, že niektorí ľudia sa rozhodli zneužívať dôležité témy, ktoré priamo zasahujú do života ľudí v&nbsp;tejto krajine, na získavanie vlastných politických bodov. A&nbsp;je to niečo hrozné. To, aké následky to môže mať sme, bohužiaľ, videli pred niekoľkými dňami.

Poznáte konkrétne príbehy konkrétnych ľudí, ktorí trpia pre svoju inakosť?

Príbehov je veľa, ľudia nám píšu, rozprávame sa s&nbsp;nimi. Po tom, ako sme spustili <a href="http://Dúhy.sk" target="_blank" rel="noopener">Dúhy.sk</a>, chodili za mnou ľudia z môjho okolia, o ktorých som nevedel, že sú členovia komunity, no zdôverili sa mi, pretože vedeli, že ich budem akceptovať. Mám kamaráta, ktorý sa mi zdôveril, že je gej. Nezávisle od toho som bol v užšom kontakte s jeho rodičmi. Pri jednom rozhovore padla aj téma LGBT+ komunity. Zdôrazňujem, že jeho rodičia pravidelne navštevujú sväté omše. Ich rozprávanie však bolo postavené výhradne na nenávisti. Tvrdili, že ide o chorobu, takíto ľudia by sa mali liečiť, im by sa to v rodine nikdy nestalo, lebo je to dôsledok zlej výchovy, a podobne. Ľudia, ktorí nenávidia LGBT+ komunitu, by si mali uvedomiť, že gejovia a&nbsp;lesby sa určite nachádzajú aj v&nbsp;ich okolí. Štatisticky každý človek pozná 300 až 400 ľudí. Podľa štatistík LGBT+ ľudia tvoria štyri až desať percent našej spoločnosti. Aj keby sme rátali s&nbsp;najnižším číslom, prakticky každý má v&nbsp;okolí minimálne niekoľko osôb z&nbsp;komunity bez toho, aby o&nbsp;tom vedel. Otázka je, prečo o&nbsp;nich nevieme. Možno je to tým, že sa cítia natoľko v&nbsp;poriadku s&nbsp;touto spoločnosťou, že im vôbec nenapadne o&nbsp;tom hovoriť. Druhá možnosť je častejšia, smutnejšia a&nbsp;realistickejšia: boja sa.

Potom sa stáva, že vzdelaní mladí ľudia utekajú z&nbsp;našej krajiny práve preto, že sú gejovia či lesby.

Namiesto slova „utekali“ by som povedal, že odchádzajú na miesta, kde kvalita ich života bude lepšia. Poznám takých veľmi veľa. Sme krajina, kde sa pre nenávisť k&nbsp;druhým –&nbsp;a&nbsp;nejde len o&nbsp;sexuálne menšiny – zbavujeme šikovných, múdrych a&nbsp;talentovaných ľudí.

Vyzerá to, akoby nenávisť bola špecifickou slovenskou črtou.

Keď sa pozrieme na Európu a&nbsp;dáta, v&nbsp;prípade tolerancie menšín sme často na chvoste. Nenávidíme každého vrátane samých seba. V&nbsp;zmysle Slováci Slovákov. Stalo sa to národným športom. Dokážeme nenávidieť prakticky kohokoľvek. Príklad: stačí otvoriť Facebook a&nbsp;pozrieť sa na komentáre. Verejný priestor je plný nenávisti ku komukoľvek, s&nbsp;kým ľudia nesúhlasia. Vytratila sa z&nbsp;nás ľudskosť, schopnosť diskutovať o&nbsp;veciach, s&nbsp;ktorými nesúhlasíme. Svet nemusí byť o&nbsp;tom, že sme všetci rovnakí a&nbsp;že všetci musíme mať rovnaké názory. Bolo by to nudné. Je úžasné, ako sa my ľudia dokážeme rozdielne pozerať na rovnaké veci. To však nemá nič spoločné s&nbsp;nenávisťou. To nemá nič spoločné s&nbsp;tým, že nadávame na ľudí, ktorí nám nikdy nič neurobili.

Mňa osobne prekvapila obrovská nenávisť k&nbsp;ľuďom, ktorí utekali z&nbsp;Ukrajiny pred vojnou, hoci to boli hlavne ženy a&nbsp;deti.

Netýka sa to len utečeneckej krízy. Keď sa stane strašná tragédia, prvé dva týždne sme extrémne solidárni, veď si spomeňte, ako sme všetci šili rúška. A&nbsp;potom ako keby sa to zlo zo skrytých častí spoločnosti prelialo na povrch a&nbsp;zatienilo všetko to dobré.

Bolo veľmi zaujímavé, ako na tragédiu reagovali politici a&nbsp;političky.

Začal by som našou pani prezidentkou, ktorá je príkladom toho, ako sa dá robiť politika bez toho, aby sa útočilo na iných ľudí. Je takým ostrovom nádeje slušnej politiky v&nbsp;tejto krajine. Myslím si, že na tom sa musia zhodnúť ľudia, ktorí ju podporujú, s&nbsp;tými, ktorí ju nemajú radi. Je to skrátka fakt. Videli sme to hlavne v&nbsp;posledných dňoch, keď sa naša prezidentka opätovne a&nbsp;dlhodobo zastávala najzraniteľnejších a&nbsp;vyžarovala z&nbsp;toho autenticita. Mali sme tu aj politikov opačného politického spektra, pričom ich odsúdenie udalosti prebehlo spôsobom –&nbsp;odsudzujem túto udalosť, ale... A&nbsp;nasledovalo pätnásť viet o&nbsp;nenávisti k&nbsp;ľuďom, ktorí sú iní. Bez ohľadu na to, kto má aký svetonázor, kto koho podporuje, zomreli tu ľudia, a&nbsp;ak chceme úprimne vyjadriť znepokojenie a&nbsp;ľútosť nad tým, čo sa stalo, mali by sme si brať príklad práve od našej prezidentky.

Premiér Eduard Heger sa vo svojom prvom statuse vyhýbal pomenovaniu LGBT. Písal o&nbsp;ľuďoch, ktorí žijú iným spôsobom života.

Formulácia v&nbsp;pôvodnom statuse bola nešťastná. Z&nbsp;môjho pohľadu by sme však ľudsky mali oceniť, že sa dokázal ospravedlniť a&nbsp;na spomienkovom pochode už držal v&nbsp;ruke dúhovú vlajočku. Z&nbsp;ľudského pohľadu nezažívame často, že si niekto prizná chybu a&nbsp;dokáže ju napraviť.

Podľa vás tragédia v&nbsp;Bratislave zmení našu spoločnosť?

Pevne verím a&nbsp;dúfam, že odpoveď nás ľudí, ktorí tvoríme spoločnosť, bude jasná a&nbsp;zrejmá na to, aby sme dokázali predísť podobným tragédiám v&nbsp;budúcnosti.

Aktivista MAREK MACH, ktorý pomáha gejom a lesbám: Máme problém

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Aktivista MAREK MACH, ktorý pomáha gejom a lesbám: Máme problém

Erika Szalayová

Súvisiace články

Ženy vedia byť zlé, tvrdí Marianna Ďurianová: Rozhovor o zákulisí v práci, synovi, aj vráskach

Herečka Petra Vajdová zažíva so synom novú výzvu: Na čo si musia zvykať?

Exmanželka syna Magálovej o rozvode: Aká bola reakcia dnes už jej bývalej svokry Kamily?

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás