A potom sú tu deti. Tým pandémia neprospeje nijako. Vytrhli sme ich z kruhu rovesníkov, sú zavreté doma.

Súvisí to spolu a veľmi úzko. Deti sme vytrhli z kruhu rovesníkov, to po prvé. Po druhé, dieťa nasáva svojho rodiča, ktorý doma len sedí, trápi sa a s každým sa rozpráva iba cez internet. Čo to je za príklad? To dieťa potom dostáva facku zľava aj sprava. Prišlo o rovesníkov a na dôvažok mu rodičia dávajú ten najhorší príklad. Plus výuka cez internet, o ktorej sa odborníci vyjadrujú kriticky. Známy český psychológ Milan Studnička tvrdí, že príklad deťom dávame my rodičia, nie kolektív v materskej škole. Tam ide hlavne o hašterenie o hračky, ale rodič určuje pravidlá a vyžaduje ich plnenie. Rodič deti formuje, preto v prvom rade musí byť vyrovnaný sám so sebou. Bohužiaľ, sú rodiny, kde tým príkladom nie je trebárs otec, ale tréner. Ten zrazu v čase, keď je dieťa v citlivom veku, zmizne na pol roka z jeho života.

Keď je reč o deťoch, rodičia sú často alibisti, ak trpia obezitou. Vyhovárajú sa na dedičnosť.

Obezita je polygénna záležitosť. O to viac by sme pri deťoch mali byť ostražití, keď vidíme, že starí rodičia sú obézni, jeden z rodičov je obézny a podobne. Mali by sme na sebe zamakať a takto nepriamo aj na dieťati a nevyhovárať sa na gény. S obezitou je to ako s cukrovkou, čo sa týka dedenia. Keď budem dodržiavať správnu životosprávu, táto choroba ma prepadne v neskoršom veku, napríklad v sedemdesiatke. Keď si nebudem dávať pozor, môže to byť v tom najlepšom a najproduktívnejšom veku. Ide o to, akú životnú filozofiu uprednostním. Niekto si povie – život je ako kolotoč a ty máš nárok len na jednu jazdu. Ten človek potom ide do hrobu veľmi skoro a náležite zhumpľovaný. Ale môžeme mať vyššie nároky, nielen preletieť životom. Hovoríme teraz o dvoch táboroch ľudí, ktorí si nerozumejú. Na jednej strane sú to zážitkoví ľudia, ktorí robia veci pre vyšší zmysel s ohľadom na všetko ostatné, napríklad na prírodu, svoje deti. Na druhej strane sú to ľudia, ktorí svištia životom a neberú na nikoho ohľad.

Cez Vianoce sa veľa ľudí prejedá, potom po Silvestri si dávajú predsavzatia, že schudnú.

Áno, po Novom roku máme všetci, ktorí pracujeme v tejto brandži, viac práce než obvykle. Keď však niečo chceme dosiahnuť, musíme mať vôľu a tá vôľa má vychádzať z motivácie. Začiatok nového roka je veľmi slabá motivácia. Vonkajšia motivácia na chudnutie je: okolie sa mi smeje, lekár na mňa tlačí, nie som už príťažlivý/príťažlivá pre svoju manželku/manžela. A potom je tá vnútorná, ktorá súvisí so životnou filozofiou: ako sa mi zmení život, keď začnem zdravo žiť a schudnem. Je to omnoho hlbší motív než len byť krajším v lete v plavkách. Ale vonkajšiu motiváciu netreba úplne zatracovať. Môže byť štartom a časom ten človek pochopí, že ho baví žiť zdravo. Vonkajšia motivácia prerastie do vnútornej, zvlášť u mladých ľudí je to prospešné. Nie je totiž príjemné byť outsiderom. Keď sledujem, čo sa dnes deje na spoločenských podujatiach, začínam chápať ľudí s vonkajšou motiváciu. Ľudia len hodnotia a hodnotia iných: pozri, táto znova pribrala, tento si našiel milenku a podobne. Zrejme je to tak aj na Slovensku.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane