„Bol som tlsťoch,“ hovorí uznávaný český výživový špecialista PETR HAVLÍČEK (52). Skôr ako sa dáme na chudnutie, by sme podľa jeho rád mali zvládnuť svoje emócie a pudy.
Ľudia sa stravujú zle, pretože sa radšej naháňajú za peniazmi, novým autom... Toto vaše tvrdenie znie naozaj zaujímavo.
Zvolili sme si výkonnostný, materiálny životný štýl, kde sa všetko vyvíja od HDP, ale stráca sa človek. Potrebujeme hýbať ekonomikou, a preto nakupujeme a nakupujeme... Na chvíľu si tak navodíme príjemný pocit. Nečudo, že kupujeme a jeme priemyselne vysokospracované potraviny, sú lacné, pekne vyzerajú a postupne nahrádzajú kvalitné potraviny. Prijímame náboženstvo peňazí a zabúdame, že stroj, teda naše telo, na to, aby zarábal peniaze, musí byť v perfektnom stave. Typický pre túto dobu je aj fenomén strachu. Preto jeme, musím to povedať vulgárne, všetko to umelé a nezdravé svinstvo a na chvíľu nás to upokojí. Keď sa skončil lockdown, v Česku sa nákupné centrá „brali útokom“. Veľa ľudí sa dáva očkovať aj preto, aby si mohli zachovať konzumný štýl života a ísť do supermarketov. Zdravý šťastný človek toľko nenakupuje, nepotrebuje lekárov, farmaceutický priemysel. Zdravie a slobodu sme však vymenili za materiálno.
FOTOGRAFIE K ROZHOVORU NÁJDETE V GALÉRIISpomínate pandémiu. Práve tieto náročné časy majú vplyv aj na to, že priberáme.
Pred pandémiou malo 51 percent Čechov nadváhu či obezitu. Vlani na jar to bolo 66 percent. Ľudia sa zavreli doma, nekomunikovali, jedli... A pritom to bol ideálny čas na to, aby sa sami sebe začali venovať. Prekvapilo ma, že zavreli fitnescentrá a tí ľudia začali byť zúfalí. Nevedeli, čo majú robiť. Celý rok jazdím na bicykli, bol som šokovaný, koľko málo ľudí som stretával cez lockdown. A pritom sme pracovali z domu, boli sme pánmi svojho času, mohli sme plánovať a venovať sa viac sebe. Aj my sme boli zavretí, teda naša firma, pracovali sme z domu – nikdy som nemal viac času na svoje koníčky ako počas lockdownu.
Mnohí však prišli o prácu, boria sa s existenčnými problémami. Na bicyklovanie a iný pohyb ani nepomyslia.
To, ako sa stravujeme, vychádza z našich emócií. V momente, keď sa to všetko začne rúcať, odráža sa to na našom stravovaní. Počas pandémie trpíme, bojíme sa, strácame tak energiu, nechceme a nemáme chuť hýbať sa, dobre variť. Riešime to zásadné – ako to dopadne, čo všetko z toho bude. V nejednej rodine si preto povedia: Poď, mami, kúpime si nový televízor. Pretože možno sa to už o pár týždňov nebude dať.
Rozhovor pokračuje na následujúcej strane
