Kedy už ide o chorobnú reakciu? Dá sa odlíšiť, kedy už úzkosť a obavy bránia človeku v normálnom fungovaní?

Napríklad keď si robí katastrofické scenáre o konci ľudstva, o tom, ako celá rodina zahynie, a podobne. Môže úplne stratiť racionálnu kontrolu nad situáciou. Ľudia, ktorí majú sklon k úzkosti, môžu na súčasnosť naozaj reagovať tak, že sa ich stav zhorší.

Môže napríklad rodina rozoznať, že ich príbuzný stráca kontrolu nad svojím prežívaním? Aké sú varovné signály?

Ak už úzkosť prekročí hranicu, je to zvyčajne u ľudí, ktorí sa s ňou tak či tak už pasujú v bežnom živote. Prejavy môžu byť rôzne. Úzkosť im znemožňuje fungovať v práci, v partnerských vzťahoch, môžu mať problémy s príjmom potravy, so spánkom. Nadmerná úzkosť spôsobuje aj rôzne bolesti, zvieranie na hrudi, búšenie srdca... Ľudia, ktorí majú problém s nadmernou úzkosťou, už tieto prejavy poznajú. Väčšinou to pre nich nie je prvý raz, vedia, čo sa s nimi deje. Sú však aj takí, u ktorých môže táto situácia spustiť panický atak prvý raz v živote.

Dospelí potrebujú pracovať, deti učiť sa. Ako to zvládnuť?
Zdroj: Shutterstock

Spomínajú ľudia túto tému aj v ambulanciách psychoterapeutov?

Áno, prežívajú to a riešia to. Hoci treba povedať, že ľudia sa z pochopiteľných dôvodov do nových kontaktov ani do psychologických ambulancií teraz nehrnú.

Mnoho ľudí je teraz doma s deťmi, niektorí sú v karanténe, iní majú rôzne virózy a boja sa o seba či blízkych. Existujú rady, ako prečkať toto obdobie v pokoji?

Dôležité je upozorniť na to, že dlhodobejší pobyt viacerých členov rodiny doma je veľká psychická záťaž. Dá sa to zvládnuť, no každý člen rodiny by si mal pre seba vyhradiť počas dňa aspoň nejaký čas, keď sa bude môcť venovať iba sám sebe a strávi chvíle bez ostatných. Je to prevencia vyhorenia. Je veľmi potrebné, aby sa človek trochu zastavil a skúsil porozmýšľať, kde má vlastné zdroje, z ktorých môže načerpať silu a uspokojenie. Môže si doma urobiť práce, na ktoré predtým nemal čas, alebo sa venovať nejakej záľube.

Čo teda zaberá?

Všeobecná poučka neexistuje, ale pre niekoho to môže byť literatúra, pre iného hudba alebo rozhovory s priateľmi cez telefón, cez Skype. Myslím si, že v takýchto chvíľach je veľmi dôležitá spolupatričnosť, ktorá sa takýmto spôsobom dá cítiť v čase, keď nie je možný osobný kontakt. Každý sa môže opýtať sám seba, čo by mu v tejto chvíli najviac pomohlo. Ako môžem načerpať psychické sily? A potom tieto činnosti systematicky robiť. Pre niekoho to môže byť nejaká obľúbená činnosť, napríklad práca v záhrade, pre iného komunikácia. Je veľmi dôležité, aby ich každý dokázal nájsť a vedel, vďaka čomu sa bude cítiť lepšie.

Diskusia