Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Máloktorý odborník predpovedal tejto vládnej koalícií dlhé trvanie. Aký názor ste mali vy na samom začiatku?

Veril som, že táto koalícia môže vydržať celé štyri roky. Okrem bežných príčin ich totiž spája snaha, aby sa Robert Fico a&nbsp;klon jeho strany v&nbsp;podobe Pellegriniho Hlasu nedostali k&nbsp;moci. A&nbsp;to je veľmi silná motivácia.

V&nbsp;porovnaní so svojimi kolegami ste teda optimista.

Tak by som to nepomenoval. Pri hodnotení politického diania treba brať do úvahy, že snahou každého politika je získať a&nbsp;udržať si politickú moc. Moc je niečo, čo dokáže v&nbsp;politike spojiť napohľad nespojiteľné. Napríklad v&nbsp;predchádzajúcej vláde sa slovenskí nacionalisti spojili s&nbsp;maďarskými politikmi. Aktuálne volebné preferencie ukazujú, že takmer všetky terajšie vládne strany oproti posledným voľbám výrazne prepadli. Mnohí poslanci vládnej koalície sú v&nbsp;parlamente prvý a&nbsp;zároveň posledný raz. Je preto pochopiteľné, že majú záujem, aby sa táto vláda udržala. Týka sa to najmä strán Za ľudí, Sme rodina a&nbsp;OĽANO, ktoré už zrejme nikdy taký dobrý volebný výsledok ako pred rokom nedosiahnu. Jediná strana, ktorej mierne stúpli preferencie, je SaS. Pokiaľ by však došlo k&nbsp;predčasným voľbám, vládu by podľa preferencií zrejme skladal Peter Pellegrini a&nbsp;je veľmi pravdepodobné, že by jej súčasťou bol aj Smer. Nech je teda táto vláda podľa Richarda Sulíka akákoľvek, určite ju považuje za lepšiu alternatívu než to, čomu by musel čeliť po predčasných voľbách.

Prečo sympatie voličov tak strmhlav padli dole? Napríklad Za ľudí by sa zrejme ani nedostali do parlamentu.

Stranu Za ľudí založil Andrej Kiska, ktorý bol v&nbsp;tom čase jedným z&nbsp;najpopulárnejších politikov. Strana mala od začiatku aj na základe vtedajších volebných preferencií veľmi vysoké ambície a&nbsp;uvažovalo sa o&nbsp;nej dokonca ako o&nbsp;strane, ktorá zostaví budúcu vládu a&nbsp;bude mať premiéra. Jej prvé oslabenie prišlo, keď sa objavili nové údajné kauzy Andreja Kisku. Problémom bolo aj to, že časť voličov si zrejme uvedomila, že funkcia premiéra a&nbsp;funkcia prezidenta sú veľmi odlišné a&nbsp;že Kiskovi na funkciu premiéra chýbajú komunikačné schopnosti i&nbsp;skúsenosti so straníckou politikou. Situácia s&nbsp;poklesom preferencií sa nezastavila ani po výmene vedenia strany. Veronika Remišová totiž určite nie je typ výrazného politického lídra a&nbsp;počas súčasnej vládnej krízy sa jej dokonca začína rozpadávať politická strana. Ukazuje sa teda, že Kiskov stranícky projekt môže postihnúť osud tých strán, ktoré v&nbsp;parlamente neprežili viac ako jedno volebné obdobie.

<strong>Rozhovor pokračuje na následujúcej strane</strong>

Práve Andrej Kiska bol medzi prvými, ktorí tvrdili, že politický rozchod Petra Pellegriniho a&nbsp;Roberta Fica je iba naoko.

Nepochybujem o&nbsp;tom, že ak Peter Pellegrini bude zostavovať vládu, zostaví ju práve s&nbsp;Robertom Ficom. Spája ich programové zameranie, spoločná minulosť, spoločné kauzy i&nbsp;blízke osobné kontakty členov oboch strán. Navyše Smer a&nbsp;Hlas sa v&nbsp;opozícii proti sebe nijako nevyhraňujú a&nbsp;neprebieha medzi nimi žiaden výrazný politický konflikt.

Mohli OĽANO poškodiť v&nbsp;prípade preferencií aj snahy o&nbsp;zmenu interrupčného zákona?

Je absolútne nepochopiteľné, že ministerstvo zdravotníctva má v&nbsp;čase, keď zdravotnícky systém kolabuje a&nbsp;v&nbsp;nemocniciach preto zomierajú ľudia, dosť času na prípravu vyhlášky, podľa ktorej by si ženy nad 40 rokov mali z&nbsp;vlastných zdrojov hradiť interrupciu. Kiežby vtedy exminister Marek Krajčí venoval viac času napríklad dohľadu nad tým, aby jeho ministerstvo vytvorilo normálne fungujúci registračný program na očkovanie proti kovidu. Bolo to neprezieravé aj z&nbsp;politického hľadiska. Postupné vyťahovanie tejto ultrakonzervatívnej agendy je totiž niečo, čo spôsobuje doslova únik liberálnejších voličov OĽANO k&nbsp;iným politickým stranám. Problém je však aj v&nbsp;tom, že OĽANO sa od začiatku orientovalo na konzervatívne i&nbsp;liberálne zameraných voličov. Je to možno dobrá stratégia na výhru vo voľbách, ale nedá sa s&nbsp;tým dlhodobo vládnuť. A&nbsp;vidíme to aj na tomto príklade.

Vráťme sa na začiatok. Kde ste videli najväčšiu slabinu tejto vládnej koalície?

Bol to Boris Kollár, ktorý už pri skladaní vlády tvrdil, že bude drahou nevestou. Už vtedy sa to však dalo chápať dvojzmyselne. Nielen tak, že bude pre svoju stranu žiadať dôležité a&nbsp;cenné rezorty, ale napríklad aj tak, že sa bude pre seba z&nbsp;týchto rezortov snažiť vyťažiť čo najviac. Alebo že môže pre túto vládu predstavovať reputačný problém pre svoju minulosť či svojský životný štýl. Všetko z&nbsp;toho sa začína, bohužiaľ, potvrdzovať už po roku jeho účasti vo vládnej koalícii. Slabinou budúcej vlády bola aj povaha Igora Matoviča a&nbsp;charakter politického subjektu, ktorý vedie. Igor Matovič je človek, ktorý vyhľadáva konflikt. Nie je to dobrá kvalifikácia pre premiéra, ktorý by mal prirodzene spájať a&nbsp;vo vláde navrhovať kompromisy. Navyše, politický subjekt, ktorý vedie, je všetko iné, len nie štandardná politická strana s&nbsp;riadnymi štruktúrami. Po voľbách sa pri personálnych nomináciách hneď ukázalo, že Obyčajní ľudia Igora Matoviča nemajú dosť kvalifikovaných a&nbsp;všeobecne akceptovaných ľudí na obsadenie riadiacich funkcií v&nbsp;štáte.

Vyzerá to tak že práve Sme rodina zatiaľ prežije túto koaličnú krízu bez veľkých strát.

Boris Kollár je tvrdý politický pragmatik. Jemu zrejme ani tak nejde o&nbsp;podobu a&nbsp;charakter vládnej koalície ako o&nbsp;to, aby bol jej členom a&nbsp;aby v&nbsp;nej mal pre seba čo najlepšie postavenie. Aj preto sa počas tejto krízy nepriklonil k&nbsp;žiadnej z&nbsp;konfliktných strán. Práve tento typ beznázorových ľudí dokáže vždy najlepšie prežívať každú zložitú situáciu. Často opakuje, že chce robiť politiku pre ľudí, čo je základné heslo každého populistu. Z&nbsp;jeho programu však nie je jasné, ako ju chce robiť, s&nbsp;kým ju chce robiť, ale ani to, pre ktorých ľudí ju chce robiť.

Veľmi prekvapivé bolo v&nbsp;tejto súvislosti vystúpenie hnutia Sme rodina, ktoré žiadala prijímanie sociálnych opatrení namiesto toho, aby navrhlo, ako zažehnať koaličnú krízu.

Je to presne dôkaz toho, o&nbsp;čom hovorím. Jeho návrh sa totiž vôbec netýkal príčin či možného riešenia koaličnej krízy. Naopak, bol príkladom beznázorovej politiky, ktorej jediným cieľom je zlepšiť si vlastné postavenie v&nbsp;rámci aspoň nejako fungujúcej vládnej koalície.

V&nbsp;nedeľu večer vystúpil Igor Matovič s&nbsp;prekvapivým vyhlásením, že sa vzdá funkcie premiéra. Môžeme hovoriť o&nbsp;zažehnaní krízy?

To, že Igor Matovič ponúka funkciu premiéra, môžeme, vzhľadom na jeho povahové vlastnosti vnímať ako neočakávané. V&nbsp;tomto prípade však už nejde len o&nbsp;jeho ego a&nbsp;o&nbsp;to, že jeho strana vyhrala voľby, a&nbsp;preto mu podľa všetkých zvyklostí patrí funkcia predsedu vlády. Ide aj o&nbsp;samotné prežitie koalície, o&nbsp;príležitosť napĺňať vládny program či o&nbsp;silnú motiváciu zabrániť návratu vlády Hlasu a&nbsp;Smeru. Tieto racionálne argumenty si určite dobre uvedomuje. Niekoľkokrát však už ukázal, že pri jeho rozhodovaní nehrá racionálna stránka jeho osobnosti vždy hlavnú úlohu. Aj preto je možné, že keď bude vnímať, že ho koaliční partneri ženú príliš do kúta, položí vládu. Čo sa týka konkrétneho návrhu, aj z&nbsp;prvých reakcií strany SaS vieme, že to krízu asi hneď nezaženie. Problém je najmä to, že aj po odstúpení z&nbsp;funkcie premiéra chce Igor Matovič zostať členom vlády. Je pravda, že koaliční partneri síce žiadali iba jeho odchod z&nbsp;postu premiéra, no zrejme by im ani nenapadlo, že Igor Matovič sa bude chcieť presunúť na post niektorého z&nbsp;ministrov, z&nbsp;ktorého by mohol naďalej priamo ovplyvňovať rokovania vlády.

Nad rámec dohody je vzdanie sa ministerského postu zo strany SaS. Aký scenár predpokladáte?

Toto je niečo, čo bolo takisto nad rámec pôvodného plánu strán SaS a&nbsp;Za ľudí na riešenie krízy. Tu však treba povedať, že návrh Richarda Sulíka na svoje odstúpenie výmenou za odstúpenie Igora Matoviča bol viac ultimátom než návrhom na kompromisné riešenie problému. Igor Matovič toto ultimátum jednoducho neprijal a&nbsp;prišiel s&nbsp;protinávrhom, ktorý sa týka vzdania sa ministerského postu zo strany SaS. Keby sa s&nbsp;týmto návrhom spojil napríklad protinávrh o&nbsp;prerozdelení iných, menej dôležitých funkcií v&nbsp;štáte, tak by to azda mohlo predstavovať istý základ pre možnú budúcu dohodu.

A čo Janka Bittó Cigániková ako predsedníčka zdravotníckeho výboru? Vystupovala v rámci tejto pozície veľmi sebavedome.

Mimoriadne sebavedomie pani poslankyni Bittó Cigánikovej nikdy nechýbalo. Jej pozícia a&nbsp;osobné preferencie sú však v&nbsp;rámci riešenia tejto koaličnej krízy absolútne nepodstatné.

V&nbsp;čase našej uzávierky je viac než pravdepodobné, že Mária Kolíková opustí rezort spravodlivosti. Nie je to na škodu veci?

Určite áno. Pani Kolíková patrila medzi najotvorenejších kritikov štýlu vládnutia Igora Matoviča, ale na druhej strane vedie jeden z&nbsp;najlepšie fungujúcich rezortov v&nbsp;tejto vláde. Snaha Igora Matoviča o&nbsp;jej odvolanie je preto, bohužiaľ, určite motivovaná skôr osobnou pomstou za jej kritiku než vecnými výhradami k&nbsp;jej práci na poste ministerky spravodlivosti.

Členovia hnutia OĽANO stoja za Igorom Matovičom, dokonca sa aktuálne ani nevyjadrujú ku kríze pre médiá, neposkytujú rozhovory.

Aj toto je dôkaz, že OĽANO nie je politický subjekt so štandardnými demokratickými štruktúrami. Stojí a&nbsp;padá na osobnosti svojho predsedu a&nbsp;jeho členovia si to plne uvedomujú. Navyše pri počte poslancov, ktoré OĽANO na základe volebného výsledku má, a&nbsp;pri spôsobe, akým sa niektorí z&nbsp;nich vôbec dostali na kandidátku, je pre hnutie azda aj lepšie, že sa mediálne príliš neprezentujú. Niektorí z&nbsp;nich sa totiž za krátky čas svojho pôsobenia v&nbsp;parlamente stali výborným zdrojom inšpirácie pre politickú satiru. Nejde však, bohužiaľ, o&nbsp;nič nové, pretože aj v&nbsp;minulosti sme tu mali poslancov, ktorí mali dvíhať ruky a&nbsp;mali byť radšej ticho.

Nemožno však na adresu Igora Matoviča hovoriť iba negatívne. Veď za jeho vlády sa ocitli za mrežami ľudia, ktorí zastávali dôležité funkcie, pretože sú podozriví z&nbsp;korupcie.

Áno, aj toto treba určite spomenúť. Igor Matovič postavil svoj politický projekt na protikorupčnej platforme a&nbsp;aj teraz je zjavné, že boj s&nbsp;korupciou myslí veľmi vážne. NAKA za jeho vlády začala konečne plniť svoje základné úlohy a&nbsp;výsledky sa takmer okamžite dostavujú. Takmer každý týždeň si odvádza niekoho, o&nbsp;kom sa celé roky priamo vedelo alebo aspoň tušilo, že je podozrivý z&nbsp;korupčného správania. Druhou stranou mince je však to, či zadržaní budú aj právoplatne odsúdení. Ak sa to nestane a&nbsp;sudcovia väčšinu zadržaných prepustia napríklad pre nedostatok dôkazov, môže to otriasť dôverou v&nbsp;jeho politický projekt možno ešte viac než nezvládnutá pandémia.

Vláda sa nám teda rúcala aj pre nevhodnú Matovičovu rétoriku. Lenže je tu aj Richard Sulík, o&nbsp;ktorom sa dnes hlavne na sociálnych sieťach píše ako o&nbsp;politikovi, ktorý takmer nedokázal udržať už druhý balónik.

Pokiaľ sa niečo stane raz, môže to byť náhoda, no ak aj druhý raz, o&nbsp;niečom to svedčí. Ukazuje sa, že Richard Sulík má zrejme problém odhadnúť mieru – kedy mu jeho počínanie môže priniesť politické benefity a&nbsp;kedy politickú porážku. Aj v&nbsp;prípade vlády Ivety Radičovej „hrotil“ situáciu do poslednej chvíle až do jej pádu. Jeho ultimatívne požiadavky môžu viesť k&nbsp;tomu, že mu v&nbsp;tejto hre zostane čierny Peter a&nbsp;buď zostane trojkoalícia bez neho, alebo dokonca padne celá vláda. Obe situácie by pre neho boli nanajvýš nepríjemné. V&nbsp;prípade pádu vlády by sa už nikdy nezbavil nálepky rozbíjača koalícií a&nbsp;predčasné voľby by mu k&nbsp;lepšej pozícii v&nbsp;budúcej vláde s&nbsp;Hlasom určite nepomohli. Keby zostala&nbsp;trojkoalícia, ocitol by sa v&nbsp;opozícii s&nbsp;Hlasom, so Smerom a&nbsp;s&nbsp;kotlebovcami a&nbsp;musel by riešiť dilemu, či hlasovať spolu s&nbsp;koalíciou za návrhy vyplývajúce z&nbsp;programového vyhlásenia vlády, ktoré sám pomáhal tvoriť, alebo z&nbsp;princípu hlasovať proti so Smerom, s&nbsp;Hlasom a&nbsp;fašistami.

Vydrží podľa vás táto vládna koalícia pri moci celé štyri roky?

Všetko závisí od budúceho správania všetkých koaličných partnerov. Z&nbsp;hľadiska mocenských kalkulácií je však pre všetkých z&nbsp;nich momentálne najhoršou voľbou ísť do predčasných volieb. Nech je situácia v&nbsp;tejto koalícii pre nich akákoľvek zlá, predčasné voľby by pre niektorých z&nbsp;nich mohli znamenať, že by sa nedostali do parlamentu alebo že by mali v&nbsp;novom parlamente výrazne oslabenú pozíciu. Čo sa týka počtu poslancov, najlepšie by azda mohol dopadnúť Richard Sulík, ale predstava, že by bol v&nbsp;opozícii alebo vo vláde s&nbsp;Petrom Pellegrinim či dokonca s&nbsp;Robertom Ficom, ho v&nbsp;snoch určite straší viac než realita vlády s&nbsp;Igorom Matovičom. Aj preto si zatiaľ myslím, že predčasné voľby sú v&nbsp;súčasnosti zatiaľ menej reálnou možnosťou.

Koho vidíte na mieste premiéra namiesto Igora Matoviča? Zatiaľ sa skloňuje iba meno Eduarda Hegera, súčasného ministra financií.

Áno, jeho meno sa z&nbsp;viacerých dôvodov skloňuje čoraz častejšie. Je určite komunikačne zručnejší, vecnejší a&nbsp;zdržanlivejší než Igor Matovič a&nbsp;z&nbsp;ponuky, ktorú má OĽANO k dispozícii, by nemusel byť zlou voľbou. Jeho pôsobenie na poste premiéra by však narážalo na známe riziká spojené s&nbsp;tým, že nie je predsedom koaličnej strany, ale súviselo by to aj so spôsobom, akým by sa Igor Matovič chcel angažovať vo vládnutí ďalej. Dokázal by Eduard Heger jeho prípadný tlak osobne ustáť?