Máloktorý odborník predpovedal tejto vládnej koalícií dlhé trvanie. Aký názor ste mali vy na samom začiatku?

Veril som, že táto koalícia môže vydržať celé štyri roky. Okrem bežných príčin ich totiž spája snaha, aby sa Robert Fico a klon jeho strany v podobe Pellegriniho Hlasu nedostali k moci. A to je veľmi silná motivácia.

V porovnaní so svojimi kolegami ste teda optimista.

Tak by som to nepomenoval. Pri hodnotení politického diania treba brať do úvahy, že snahou každého politika je získať a udržať si politickú moc. Moc je niečo, čo dokáže v politike spojiť napohľad nespojiteľné. Napríklad v predchádzajúcej vláde sa slovenskí nacionalisti spojili s maďarskými politikmi. Aktuálne volebné preferencie ukazujú, že takmer všetky terajšie vládne strany oproti posledným voľbám výrazne prepadli. Mnohí poslanci vládnej koalície sú v parlamente prvý a zároveň posledný raz. Je preto pochopiteľné, že majú záujem, aby sa táto vláda udržala. Týka sa to najmä strán Za ľudí, Sme rodina a OĽANO, ktoré už zrejme nikdy taký dobrý volebný výsledok ako pred rokom nedosiahnu. Jediná strana, ktorej mierne stúpli preferencie, je SaS. Pokiaľ by však došlo k predčasným voľbám, vládu by podľa preferencií zrejme skladal Peter Pellegrini a je veľmi pravdepodobné, že by jej súčasťou bol aj Smer. Nech je teda táto vláda podľa Richarda Sulíka akákoľvek, určite ju považuje za lepšiu alternatívu než to, čomu by musel čeliť po predčasných voľbách.

Prečo sympatie voličov tak strmhlav padli dole? Napríklad Za ľudí by sa zrejme ani nedostali do parlamentu.

Stranu Za ľudí založil Andrej Kiska, ktorý bol v tom čase jedným z najpopulárnejších politikov. Strana mala od začiatku aj na základe vtedajších volebných preferencií veľmi vysoké ambície a uvažovalo sa o nej dokonca ako o strane, ktorá zostaví budúcu vládu a bude mať premiéra. Jej prvé oslabenie prišlo, keď sa objavili nové údajné kauzy Andreja Kisku. Problémom bolo aj to, že časť voličov si zrejme uvedomila, že funkcia premiéra a funkcia prezidenta sú veľmi odlišné a že Kiskovi na funkciu premiéra chýbajú komunikačné schopnosti i skúsenosti so straníckou politikou. Situácia s poklesom preferencií sa nezastavila ani po výmene vedenia strany. Veronika Remišová totiž určite nie je typ výrazného politického lídra a počas súčasnej vládnej krízy sa jej dokonca začína rozpadávať politická strana. Ukazuje sa teda, že Kiskov stranícky projekt môže postihnúť osud tých strán, ktoré v parlamente neprežili viac ako jedno volebné obdobie.

Rozhovor pokračuje na následujúcej strane