Ako je to s vami a s digitálnymi technológiami?

Neovládam to perfektne, ale tie základné veci áno. Komunikujem mailom, esemeskami a podobne. V tomto smere som samouk a, našťastie, mám synovca, ktorý je expert. Keď som mal napríklad svoj prvý počítač, pomohol mi zorientovať sa v tom. Priznávam, kým som sa to naučil, strávil som pri tejto technike pár hodín, ale ide to. Chvalabohu, ešte viem čítať, takže sa v tom viem s jeho pomocou vyznať. (Smiech.)

Niekde som sa dočítala, že si aj objednávate jedlo a rôzne tovary cez internet.

Áno, áno, všetko toto ovládam. To pre mňa nie je žiadny problém. Internet je pre mňa dôležitý najmä kvôli mailovej pošte a potom ho ešte využívam ako encyklopédiu. Keď čokoľvek potrebujem nájsť, tak či už na Youtube, alebo inej platforme si to skrátka nájdem. To mi veľmi pomáha. A laptop mám aj preto, že sa na ňom dobre píše. V minulosti som si scenáre do rozhlasu musel písať na stroji, čo bolo zúfalé, ale teraz je to skvelé.

Sú seniori, ktorí sa technológiám bránia, je úžasné, že vy kráčate s dobou.

Priznávam sa, že som sa tomu v úplných začiatkoch tiež bránil. Spomínam si, že som dokonca nechcel ani mobilný telefón. Vtedy som si hovoril, že je to hlúposť, ale potom som niekde raz v noci ostal visieť na diaľnici, zúfalý a bez pomoci. Ak by som mal mobil, tak by som niekomu zavolal a problém by sa vyriešil. Preto som hneď na druhý deň okamžite išiel do obchodu a kúpil si mobil. Čo sa týka počítača, raz neskoro v noci som sa vrátil zo zájazdu a on mi ležal na stole v izbe. Manželka sa postarala a kúpila mi ho. Ale bol to predpotopný počítač z roku koňa, zúfalý, pomalý. Keď som chcel z neho vydolovať fotografiu, trvalo to aj pol hodiny. (Smiech.) Na ňom som začínal a postupne som sa zlepšoval. Dnes to je už pre mňa bežný nástroj. Aj teraz počas nášho telefonátu sedím pred laptopom, lebo niekomu píšem e-mail. Je to už pravidelná súčasť môjho života.

Ale upozorňujem, že pred počítačom nevysedávam hodiny ako iní ľudia, ktorí sú tým doslova posadnutí a nepoznajú nič iné len obrazovku. To je strašné! Strácajú sa preto ľudské city, priateľstvá… Je to hrozné, lebo to ničí ľudskú povahu a predovšetkým u detí je to zlé, lebo nič iné ako hry a čety nepoznajú. Zoznamujú sa cez tieto technológie, čo je veľmi klamlivé. Ja osobne, ak by som počítač nepotreboval na prácu, tak ho nevyužívam.

Pri deťoch musia tieto internetové nástrahy do výraznej miery korigovať rodičia.

Áno, určite, ale to funguje len do určitého obdobia. Potom príde škola, spoločnosť kamarátov a deti si už robia viac-menej, čo chcú. Ale ja sa musím priznať, že mám krásne štyri pravnúčatá, som štvornásobný pradedko a ony sú také fantastické, že sa modlím, aby im to takto dlho vydržalo. Dve už chodia do školy, ďalšie dve ešte nie a sú naozaj perfektné. Máme sa navzájom veľmi radi, pomáhame si, je to radosť byť s nimi. Ale je otázne, čo bude o pár rokov, či ich neovplyvní spoločnosť, v ktorej budú tráviť čas. Zatiaľ sú úžasné.

Aj prístupu k technológiám sa dá u detí zamedziť. Ak si ich rodič príde vždy vyzdvihnúť zo školy, tak mobilný telefón vôbec nepotrebujú.

To je pravda, ale, žiaľ, toto už nie je môj prípad. Ja musím mať mobil z bezpečnostných a zo zdravotných dôvodov stále pri sebe. (Smiech.) Ak by sa, nedajbože, niečo stalo, potrebujem rýchlu pomoc, takže si mobil beriem, s prepáčením, aj na toaletu. V tomto veku naozaj neviem, kedy to so mnou „švihne“, ale môže sa stať aj to, že spadnem a bez pomoci sám nevstanem napríklad.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...