Jana Homolová

Markíza pre divákov Oteckov pripravila veľkolepé finále v&nbsp;podobe záverečnej časti, ktorá sa na obrazovky dostane posledný augustový deň. Na čo všetko sa môžu tešiť?

Vráti sa stará zostava, ktorá bola pri vzniku seriálu. Okrem toho by sa mali objaviť hádam všetky postavy, ktoré sa kedy v&nbsp;seriáli objavili, čiže už len tým to bude naozaj špeciálne. Pôjde o&nbsp;takú pomyselnú bodku za seriálom, ktorý mal rád každý, kto na ňom spolupracoval. Bude to určite zaujímavé a&nbsp;môžem sľúbiť, že aj veselé. (Úsmev.) A&nbsp;sám som zvedavý na celkový výsledok. Bude to veľká zábava, ktorá sa týka jednej veľkej udalosti.

Búrlivé víno vám prinieslo životnú partnerku a&nbsp;deti, ale seriál Oteckovia utužil vaše herecké priateľstvá. Je to tak?

Je pravda, že na pľaci vznikla partia ľudí, ktorí si rozumejú a&nbsp;ktorým je spolu dobre. Ale chcem povedať, že my všetci sme sa už predtým poznali. Nezačínali sme od nuly, takže naše vzájomné vzťahy sa prehĺbili. Čo sa týka seriálových priateľstiev vo všeobecnosti, keď robíte denný seriál, je to tak, že veľa času trávite v&nbsp;práci s&nbsp;kolegami. Je preto prirodzené, že ich vzťahy sa posilnia. A&nbsp;keď sa seriál skončí, je otázne, či to pretrvá. Niekedy nie, inokedy áno. Ale tento seriál mne osobne priniesol priateľstvá, mnoho krásnych momentov, na ktoré asi nikto z&nbsp;nás do konca života nezabudne. Skrátka skončením seriálu sa naše väzby nepretnú.

Ktorý zo seriálových oteckov bol vám osobne najbližší?

To je ťažké povedať. Nerád by som hovoril, že niektorý z nich mi bol viac a niektorý menej. My sme sa mali úprimne radi. Určite sa budeme stretávať s Vladom Kobielskym (47), lebo sme sa stretávali aj predtým pri iných pracovných príležitostiach. Marek Fašiang (37) začal hrať golf, takže aj s ním sa stretnem na greene. S Brankom Deákom (39) máme spoločnú Ivanku pri Dunaji. On tam má rodičov, ja tam teraz bývam, takže sa ešte určite spolu stretneme. Naozaj mi je ťažko na toto odpovedať, lebo sme spolu tvorili skvelý kolektív. Tým bol podľa mňa celý seriál výnimočný, pretože sme boli naozaj dobre vyvážení. Skrátka, tvorili sme spolu zaujímavý celok. A&nbsp;veľmi blízka mi je aj Monika Hilmerová (47), s&nbsp;ktorou som si výborne rozumel. Tá mi ako herecká partnerka naozaj chýba.

Pre temperamentnejšiu postavu Vlada Bielika vaše deti Oteckov nesledovali. Stávalo sa vám, že ste si ju občas nosili domov?

Ja osobne som aj v&nbsp;súkromí temperamentnejší. Samozrejme, človek so svojou postavou žije. To sú veci, ktoré sa nedajú obísť, pretože vy osobne tú postavu tvoríte a&nbsp;niečo zo seba do nej dávate, ale nemyslím, že som prišiel domov a&nbsp;hulákal. (Smiech.) Ak vás deti potešia nejakou „dobrotou“, jemne znervózniete a&nbsp;v&nbsp;tom momente si sám v&nbsp;sebe uvedomíte, že ste trošku ako Vlado Bielik, ale určite nie nejako zásadne. A&nbsp;úprimne musím povedať, že túto postavu som mal veľmi rád.

Bolo do určitej miery takéto veľkolepé ukončenie Oteckov prekvapením aj pre vás? Osobne si nespomínam, že by bolo niektorému z&nbsp;doteraz vysielaných denných seriálov dopriate takéto finále.

Myslím, že sa to udialo aj preto, že koniec seriálu prišiel celkom náhle, a&nbsp;myslím si, že nie všetci sme ho čakali. Dokonca veľa ľudí, ktorých aj teraz stretávam, povie, že nechápu, prečo prišiel koniec, a&nbsp;pýtajú sa ma, či sa už Oteckovia naozaj vysielať nebudú. Myslím, že práve pre týchto divákov bude potešujúca takáto záverečná bodka.

<strong>Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Keď ste spomenuli, že mnohí koniec seriálu nečakali, ako ste ho zobrali vy? Bol to trošku šok alebo ste tušili, že koniec sa blíži?

Vedeli sme, že koniec sa blíži, pretože dej seriálu sa naozaj nedá ťahať donekonečna. Blížiaci sa koniec sme cítili všetci, možno prišiel skôr, ako sme si mysleli, že bude, ale to je v&nbsp;konečnom dôsledku úplne jedno. Koniec prišiel. Takto to pri televíznej práci funguje. Niečo príde, niečo odíde, preto upínať sa na konkrétny projekt nie je v&nbsp;našom biznise úplne dobré. Ale treba povedať, že to bol vzťah, ktorý ostane. Oteckovia boli fenomén, ktorý si ľudia zapamätali a&nbsp;majú naň pekné spomienky.

Seriál bol odrazovým mostíkom pre mladých hercov. Sú tam talenty, o&nbsp;ktorých ešte budeme počuť?

Pri týchto mladých hercoch ide o prvý kontakt s televíznou prácou, ale hovoriť dopredu, či niektorý z nich bude v herectve pokračovať, je veľmi ošemetné. Poznáme veľa hercov, ktorí boli hviezdami v detskom veku, ale s pubertou sa to skončilo. Skôr si myslím, že je to na rozhodnutí mladých ľudí, či chcú alebo nechcú byť hercom. Určite to pre nich nebola zlá skúsenosť. My starší už vieme, že úspech, aký mali Oteckovia, ďalší seriál mať nemusí. Práve preto môže byť teraz pre nich náročné, že po skončení Oteckov možno nepríde žiadna pracovná ponuka… Musím povedať, že všetkých mladých hercov, s&nbsp;ktorými sme spolu v&nbsp;Oteckoch hrali, mám veľmi rád a&nbsp;obdivujem ich, pretože prežili ťažké veci. Točiť denný seriál v&nbsp;takom mladom veku nie je vôbec jednoduché. Spojiť nakrúcanie so školou, popritom mali málo voľného času… Môj názor je, že oddych, ktorý prišiel, im aj dobre padne. Možno budú mať viac času na seba a&nbsp;je na nich, či sa rozhodnú v&nbsp;hereckej kariére, ktorá na Slovensku nie je hladká, pokračovať.

Deti speváčky Márie Čírovej (33) boli pozvané na kasting do seriálu. Keby takáto pozvánka prišla vašim deťom, išli by ste do toho?

Za seba musím povedať, že by som určite nešiel s&nbsp;deťmi na konkurz. Myslím, že aj Nelka (31) má rovnaký názor. Samozrejme, keby za mnou dcéra neustále chodila s&nbsp;tým, že chce byť herečka, dal by som sa zlomiť, ale skôr som proti, a&nbsp;to preto, lebo viem, čo to zahŕňa. Ľudia si herectvo idealizujú, hovorievajú, že je to pohoda a&nbsp;obrovská zábava, ale je to naozajstná robota a&nbsp;my to dieťa dávame už v&nbsp;malom veku v&nbsp;podstate do práce. A&nbsp;druhá vec, ktorej by som sa obával, je to, aby mi to dieťa ostalo mentálne v&nbsp;pohode. Úspech pre detskú dušičku nie je na zvládnutie úplne jednoduchý. Práve preto by som bol v&nbsp;tomto smere opatrný.



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="6efcbb28-f7d1-4961-a987-96e96b37ae41">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Som vo svojom vlaku a idem si za svojím cieľom: Herec OLIVER OSWALD žije naplno!</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Mimochodom, Oliver Oswald (21) vás v&nbsp;rozhovore veľmi chválil. Povedal, že si vás váži okrem iného aj preto, že sa na vás mohol vždy obrátiť a&nbsp;požiadať o&nbsp;radu.

Toto beriem aj trošku cez seba, pretože keď som začínal, mal som Jána Kronera (66) a&nbsp;Zdenku Studenkovú (68), na ktorých som sa mohol obrátiť. Mal som sa skrátka koho opýtať. A&nbsp;podľa mňa každý starší kolega má povinnosť mladším, začínajúcim hercom povedať pravdu, ktorú možno v&nbsp;danom momente ani nechcú počuť… Keď totiž hráte v&nbsp;úspešnom seriáli, niečo také sa môže naozaj stať raz za život. Tomu mladí herci možno úplne nerozumejú, ale potom príde realita, práve preto som sa napríklad aj Oliverovi snažil vysvetliť, že za to všetko, čo teraz je, treba byť vďačný, ale netreba to vnímať ako trvalý stav, ktorý sa nezmení. Keď príde realita, môže byť aj bolestivá, preto mladý herec musí urobiť všetko pre to, aby na ňu bol pripravený. Treba si zachovať zdravé ratio a&nbsp;byť pracovitý. Myslieť na budúcnosť napríklad v&nbsp;tom zmysle, že na nakrúcanie treba chodiť pripravený, naučiť sa texty, byť dochvíľny, aby si zachoval dobrý dojem, následne s&nbsp;ním budú chcieť tvorcovia opäť spolupracovať. Toto sú veci, ktoré v&nbsp;budúcnosti budú zohrávať úlohu v&nbsp;tom, či sa kariéra všetkých mladých hercov bude odvíjať správnym smerom a&nbsp;bude postupovať alebo nebude.

Keď ste spomenuli Janka Kronera a&nbsp;Zdenku Studenkovú, napadol mi seriál Duch rodiny Pačmagovcov, v&nbsp;ktorom ste spolu účinkovali. Napriek hereckým príležitostiam ste sa vydali na dráhu operného speváka. Boli to pre vás akési zadné vrátka?

Mám skončený operný spev, pretože operu milujem. U mňa nejde o zadné vrátka, lebo opera na Slovensku komerčne nie je o peniazoch, ale je to naozaj láska. U mňa osobne je to kontakt s naozajstným umením. To je podobné, ako keď má herec divadlo a miluje kontakt so živým publikom. Tak ja to mám takto s operou. Som skrátka operný spevák. Bodka. Ale odhliadnuc od opery si myslím, že v&nbsp;našej brandži je určite lepšie, ak sa venujete viacerým veciam. Ak vám zo dňa na deň niečo vypadne, je dobré mať okrem herectva napríklad dabing alebo niečo iné, aby človek nezostal úplne nasucho. Veď sme to videli počas korony, čo sa stalo a&nbsp;koľkí umelci ostali visieť len tak…

Rovnako je to pri vašej partnerke. Je nielen herečka, tanečnica, ale aj speváčka. Aktuálne skúša rôzne hudobné žánre. Ako vnímate jej spevácku cestu?

Vnímam to ako partner. Pre mňa energia, ktorú ona dáva do tvorenia pesničiek, do toho, že chce vytvoriť niečo so svojím tímom a&nbsp;so svojím rukopisom, je obdivuhodné a&nbsp;podporujem ju. Či naspieva šansón, ktorý sa mi veľmi páči, potom letnú pesničku, ktorá sa mi takisto veľmi páči, je skvelé. Hovorím jej, že nemusí spievať len jeden žáner, keď to vie zaspievať, môže robiť viaceré žánre. Nemyslím, že by mala byť extrémne zaškatuľkovaná. Aj keď sa môže stať, že sa v&nbsp;niektorom žánri nájde a&nbsp;bude spievať len ten, no možno z&nbsp;nej bude interpretka, ktorá bude spievať všetko. Je to jej rozhodnutie. Ja som jej v&nbsp;tomto absolútnou oporou a&nbsp;so všetkým sa stotožňujem a&nbsp;schvaľujem to. (Úsmev.)

Keď sme spomenuli Nelkino smerovanie, ako je to s&nbsp;vašou televíznou prácou? Môžete prezradiť, na čom po skončení Oteckov aktuálne pracujete?

Môžem povedať, že sa objavím v&nbsp;pokračovaní Druhej šance. Bude to rola chirurga doktora Richarda Valenta a&nbsp;ďalšie projekty prezrádzať nemôžem. (Smiech.) A&nbsp;som, samozrejme, vďačný za príležitosti, pretože dlhé roky spolupracujem s&nbsp;televíziou Markíza a&nbsp;beriem ju ako svoju domovskú televíziu.

Predošlé roky boli už v&nbsp;druhej polovici leta spojené s&nbsp;nakrúcaním denného seriálu. Aké leto máte tento rok?

Oproti ostatným rokom mám trošku voľnejšie leto, ale chystám sa koncertovať so symfonickým orchestrom s&nbsp;projektom Folklór vo fraku. Koncom leta ma na Hrade čaká opera Carmen, čo sú časovo náročné projekty. Teraz nehovorím o&nbsp;danom večere, ale treba sa na ne zo speváckej stránky pripraviť. Napriek tomu je to trošku voľnejšie, lebo časová obmedzenosť v&nbsp;dennom seriáli je pre herca veľká. Musím však povedať, že keď sme nakrúcali, ani jednému z&nbsp;hercov to neprekážalo. Robili sme to radi.

Všimla som si, že ste absolvovali dovolenku v&nbsp;Španielsku a&nbsp;zaobstarali ste si psíka.

Áno, máme sučku Lunu. Je to Nelkin pes.

Vďaka domácemu miláčikovi ste sa dostali aj na titulné stránky novín…

Nerozumiem a&nbsp;ani nechcem do toho rýpať. Pochopím chovateľov, ktorí majú svoje stanice, stojí ich to nemalé peniaze, ale keby sme obchádzali systém a&nbsp;chceli by sme kúpiť „<em>lacného“</em> psíka z&nbsp;množiarne, hejty, ktoré by sa k&nbsp;nám dostali, by mali opodstatnenie. Pravda však je, že sme dostali psa od kolegu a&nbsp;kamaráta, ktorému zverolekár odporúčal, aby jeho sučka mala aspoň raz mláďatá, čím zníži možné zdravotné problémy, ktoré by v&nbsp;budúcnosti mohla mať. Ešte podotýkam, že náš kamarát s&nbsp;tým neobchoduje. (Smiech.)

Absolútne nerozumiem, čo z&nbsp;toho vzniklo a&nbsp;že niečo také ľudia riešia. Skrátka máme psa, je to náš miláčik, a&nbsp;či sa to niekomu páči, alebo nie, či má papiere alebo nemá papiere, veď pes má človeku robiť najmä radosť. Mne osobne je úplne jedno, čo si o&nbsp;tom kto myslí. Nepodporujem žiadny čierny obchod, ale keď hejtujú, tak nech, majú na to právo…

Tušíte, ako táto „kauza“ vôbec vznikla?

Vôbec a&nbsp;ani sa nad tým nechcem pozastavovať. Viete, v&nbsp;novinách sfúknu pána Pellegriniho, že si kúpil čistokrvného psa, lebo si mal zobrať psíka z&nbsp;útulku. My si nezoberieme čistokrvného psa, obvinia nás, že ho máme z&nbsp;množiarne… Mimochodom, výraz množiareň som donedávna ani nepočul. Vedel som len, že je pes s&nbsp;papiermi a&nbsp;bez papierov, táto nepríjemnosť ma aspoň informačne obohatila. (Smiech.) Ale ľuďom nevyhoviete, takže je mi to jedno.

Vo všeobecnosti pôsobíte ako človek, ktorý sa nedá rozhodiť podobnými výmyslami a&nbsp;hejtmi. Nemýlim sa?

V&nbsp;tomto smere sa vôbec nerozčuľujem. Prekáža mi však, keď to ubližuje ľuďom okolo mňa. Inak som už za tie roky obrnený a&nbsp;takýmto hlúpostiam neprikladám žiadnu dôležitosť, lebo nežijem virtuálny život. Žijem normálny život a&nbsp;je mi jedno, čo si kto za počítačom napíše.

Žiť virtuálny život je dnes veľká téma, pretože často sa s&nbsp;obavou pozeráme na svoje deti, ako s&nbsp;digitálnymi technológiami vyrastajú, a&nbsp;máme strach, že od nich budú závislé, ale to je aj téma nás dospelých, pretože aj my dokážeme nad displejom telefónu stráviť hodiny.

Áno, aj ja sa priznávam, že si často píšem správy s&nbsp;kamarátmi, tomu sa nedokážem ubrániť, ale musím povedať, že sa snažím minimálne nežiť svet Instagramu, lebo to zas vieme, že s&nbsp;reálnym svetom nemá Instagram nič spoločné. Preto tam pridám fotku, ktorá sa mi páči alebo je vtipná. To je celý môj sociálny život na sieťach. (Smiech.)

Keď sme sa rozprávali pred vyše rokom, vtedy aj s&nbsp;vašou partnerkou Nelou, pýtala som sa, kedy bude svadba, keď už okrem detí máte dom, strom, psa…

Áno, svadba bude! V&nbsp;podstate nás zabrzdil kovid. Dúfam, že táto vlna, ktorá teraz začína šarapatiť, už do takej veľkej miery neprepukne. Konkrétny termín ešte nemáme, ale svadba je pre nás určite téma, ktorú chceme vyriešiť. Samozrejme, nie preto, že by to chcela verejnosť. (Smiech.)