Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Manželka je právnička, právo je exaktné a&nbsp;striktné. Vy ste zase umelec. To je úplne iná oblasť. Ako spolu ladíte?

Pokladám sa za racionálneho umelca. Nie som typ bohéma, ktorý sa tri dni nevráti domov, pretože žúruje. To nechávam na iných. Neodsudzujem takých ľudí, ale ja som iný. Neznamená to však, že by som sa nerád bavil. Keď máme turné, je to veľmi veľká zodpovednosť aj voči kolegom. Musím byť zdravý, neprísť o&nbsp;hlas, inak by som ohrozil živobytie dvadsiatim ľuďom. Ale na konci je oldomáš. Povieme si – urobme si žúr, veď to k&nbsp;tomu patrí. Keď desať dní pracujem, jeden predsa môžem oddychovať. Naše povolania nás do istej miery ovplyvňujú, ale beriem to ako výhodu. Mám veľmi dobre spracované zmluvy, čo sa týka koncertovania. Sú nepriestrelné. Manželka je skvelá právnička, našla sa v&nbsp;tom, čo robí.

<strong>Ako sa spevákovi Ďuricovi darí v neistote zabezpečiť rodinu?&nbsp;Celý rozhovor nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život (v predaji od utorka 29. decembra 2020).</strong>