A ešte aj kormorán...
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) na incident reagovalo prijatím viacerých opatrení. Pripravuje program revitalizácie vodných tokov, zriadilo odborný tím a názvom Oživenie rieky Hron, ktorý by mal dohliadať na opatrenia smerujúce k obnove života v rieke. Slovenská inšpekcia životného prostredia sa zamerala na komplexné kontroly všetkých bioplynových staníc, pričom podľa generálneho riaditeľa Jána Jenča budú prednostne skontrolované tie potenciálne najnebezpečnejšie v blízkosti veľkých riek. V čase vydania tohto článku už boli podľa SIŽP viaceré kontroly aj reálne začaté.
Dušan Reichmann však tieto kroky považuje za teoretické a hypotetické. „Skôr by som čakal mimoriadnu finančnú pomoc na zarybnenie napríklad z rezervného fondu ministra, ale doteraz som sa napriek úsiliu a množstvu márnych telefonátov vôbec nič nedozvedel. Ani firma Bioplyn Budča vo vzťahu k MO SRZ Žiar nad Hronom neprejavila záujem pomôcť s opätovným oživením Hrona. Situácia je pritom aj odhliadnuc od poslednej katastrofy zúfalá. Na základe zákona o rybárstve máme zarybňovaciu povinnosť z našich prostriedkov a potom sa musíme pozerať, ako nám sem v tisícových húfoch nalietajú štátom chránené kormorány a ryby nám vo veľkom vyžierajú. Obávam sa, že zlikvidujú aj tie zvyšky z postihnutého úseku Hrona. Ako rybári sme mali výnimku na odlov, ktorá platila do 31. marca minulého roka. O predĺženie výnimky sme žiadali už od januára 2020, ale MŽP dodnes nebolo schopné vydať rozhodnutie.“
Predseda MO SRZ v Žiari nad Hronom Dušan Reichmann je z prístupu zainteresovaných orgánov veľmi sklamaný.
Zdroj: Ján Miškovič
Chýbajú peniaze
Od deväťdesiatych rokov sa podľa Dušana Reichmanna zlepšila kvalita vody v Hrone, čomu v spojení s úsilím rybárov zodpovedal aj stúpajúci počet rýb. „V tomto smere sme sa naozaj snažili, máme tu napríklad trojkilometrový úsek „chyť a pusť“ na ochranu generačných rýb. Prakticky všetko je teraz preč. Najväčší úhyn zaznamenali podustvy a mreny, pričom práve podustva je ako prvý konzument v potravnom reťazci základom biomasy a funguje na nej celý ekosystém v rieke,“ vysvetľuje. Na to, aby sa stav rýb na dotknutom úseku Hrona dostal na pôvodnú úroveň, by boli z finančného hľadiska treba státisíce eur. „Ako príspevková organizácia máme ročný rozpočet 25 000 eur, z toho polovica ide na násady kapra do rybníkov, do pstruhových vôd a chovných zariadení. Organizačná jednotka SRZ v Žiline má v takýchto prípadoch mechanizmy, ako pomôcť, ale len v objeme 8 tisíc eur na jeden rok,“ dodáva predseda miestnej organizácie.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
