Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Najväčšie ekologická havária tohto druhu na Slovensku za posledné desaťročia sa odohrala 26. júla tohto roka. Počas búrky padol strom na vak s&nbsp;digestátom uskladneným pri bioplynovej stanici v Budči a&nbsp;cez Biensky potok uniklo do Hrona 500 kubických metrov tohto hnojiva s&nbsp;vysokým obsahom dusičnanov a fosforečnanov. To prakticky vysalo z vody kyslík a&nbsp;ryby v&nbsp;tomto úseku rieky nemali šancu. Spolu s&nbsp;odhadovanými 40 tonami 26 druhov rýb zahynulo množstvo drobných vodných bezstavovcov, ktorými sa živia. Spoločenská hodnota 5,5 tony mŕtvych rýb, ktoré sa podarilo z&nbsp;rieky vyloviť, predstavuje 1,15 milióna eur. Kým sa život na vyše 37-kilometrovom úseku Hrona vráti do normálu, potrvá to roky. Zmizli odtiaľ veľké generačné a&nbsp;pôvodné ryby, pričom hrozí vyhynutie celých druhov.
<h3>Ryby na hladine</h3>
Bezprostredne po havárii sa k&nbsp;Hronu vybralo vyše 50 rybárov. „Ešte v&nbsp;pondelok doobeda sme začali zberať uhynuté ryby. Najviac sa ich objavilo v&nbsp;utorok poobede. Po udusení totiž klesli ku dnu a&nbsp;keď sa začali rozkladať, ich telá vyplávali na hladinu. V&nbsp;stredu na obed sme povedali, že končíme, lebo vyťahovať rozložené ryby bez potrebných bezpečnostných pomôcok už bolo nebezpečné. Jedinou štátnou inštitúciou, ktorá nám vtedy reálne pomohla, bol Slovenský vodohospodársky podnik v&nbsp;Banskej Bystrici, ktorý po oboznámení sa so situáciou navýšili pretok vody v&nbsp;Hrone,“ spomína na hororové chvíle predseda miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) v&nbsp;Žiari nad Hronom Dušan Reichmann.

<h3>SIŽP: konali sme</h3>
Šokovaní rybári si pripadali ako v&nbsp;zlom sne. „Obyvatelia obcí nám volali, aby sme prišli zbierať ryby, lebo majú pri záhradách smrad a&nbsp;boja sa kontaminácie vody v&nbsp;studniach. Aj keď vinník bol od začiatku známy, legislatíva je postavená tak, že následky odstraňuje užívateľ rybárskeho revíru. Keď už boli ryby vplyvom vysokých teplôt v rozklade, nikto neriešil objednanie sanačnej firmy. Všetky práce pri likvidácii katastrofy nechali na naše plecia,“ hnevá sa rybár Martin Sklenka.
S&nbsp;tvrdením o nečinnosti nesúhlasí Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), ktorá daný prípad vyšetrovala a&nbsp;koordinovala postup všetkých zúčastnených zložiek vrátane súčinnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku, tak ako to vyplýva zo zákona o&nbsp;vodách. Zároveň pripomína, že likvidácia havárie užívateľovi rybárskeho revíru priamo vyplýva z&nbsp;ustanovenia §22 ods. 2 zákona o&nbsp;rybárstve, podľa ktorého opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych udalostiach je povinný zabezpečiť užívateľ a o ich vykonaní oboznámiť Ministerstvo životného prostredia a odbornú organizáciu ochrany prírody.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>A&nbsp;ešte aj kormorán...</h3>
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) na incident reagovalo prijatím viacerých opatrení. Pripravuje program revitalizácie vodných tokov, zriadilo odborný tím a názvom Oživenie rieky Hron, ktorý by mal dohliadať na opatrenia smerujúce k obnove života v&nbsp;rieke. Slovenská inšpekcia životného prostredia sa zamerala na komplexné kontroly všetkých bioplynových staníc, pričom podľa generálneho riaditeľa Jána Jenča budú prednostne skontrolované tie potenciálne najnebezpečnejšie v blízkosti veľkých riek. V čase vydania tohto článku už boli podľa SIŽP viaceré kontroly aj reálne začaté.
Dušan Reichmann však tieto kroky považuje za teoretické a hypotetické. „Skôr by som čakal&nbsp; mimoriadnu finančnú pomoc na zarybnenie napríklad z rezervného fondu ministra, ale doteraz som sa napriek úsiliu a&nbsp;množstvu márnych telefonátov vôbec nič nedozvedel. Ani firma Bioplyn Budča vo vzťahu k&nbsp;MO SRZ Žiar nad Hronom neprejavila záujem pomôcť s&nbsp;opätovným oživením Hrona. Situácia je pritom aj odhliadnuc od poslednej katastrofy zúfalá. Na základe zákona o&nbsp;rybárstve máme zarybňovaciu povinnosť z&nbsp;našich prostriedkov a&nbsp;potom sa musíme pozerať, ako nám sem v&nbsp;tisícových húfoch nalietajú štátom chránené kormorány a&nbsp;ryby nám vo veľkom vyžierajú. Obávam sa, že zlikvidujú aj tie zvyšky z&nbsp;postihnutého úseku Hrona. Ako rybári sme mali výnimku na odlov, ktorá platila do 31. marca minulého roka. O&nbsp;predĺženie výnimky sme žiadali už od januára 2020, ale MŽP dodnes nebolo schopné vydať rozhodnutie.“

<h3>Chýbajú peniaze</h3>
Od deväťdesiatych rokov sa podľa Dušana Reichmanna zlepšila kvalita vody v Hrone, čomu v&nbsp;spojení s&nbsp;úsilím rybárov zodpovedal aj stúpajúci počet rýb. „V tomto smere sme sa naozaj snažili, máme tu napríklad trojkilometrový úsek „chyť a&nbsp;pusť“ na ochranu generačných rýb. Prakticky všetko je teraz preč. Najväčší úhyn zaznamenali podustvy a&nbsp;mreny, pričom práve podustva je ako prvý konzument v&nbsp;potravnom reťazci základom biomasy a&nbsp;funguje na nej celý ekosystém v&nbsp;rieke,“ vysvetľuje. Na to, aby sa stav rýb na dotknutom úseku Hrona dostal na pôvodnú úroveň, by boli z&nbsp;finančného hľadiska treba státisíce eur. „Ako príspevková organizácia máme ročný rozpočet 25&nbsp;000 eur, z&nbsp;toho polovica ide na násady kapra do rybníkov, do pstruhových vôd a chovných zariadení. Organizačná jednotka SRZ v&nbsp;Žiline má v&nbsp;takýchto prípadoch mechanizmy, ako pomôcť, ale len v&nbsp;objeme 8 tisíc eur na jeden rok,“ dodáva predseda miestnej organizácie.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Poplach aj v kempe</h3>
Aj keby bola vinníkovi nehody uložená povinnosť zaplatiť pokutu za vzniknuté škody, žiarski rybári sa obávajú, že financie z&nbsp;enviromentálneho fondu sa k&nbsp;nim ani nemusia dostať a&nbsp;môžu byť použité na iné účely. „Opätovné navrátenie života do postihnutého úseku rieky navyše nie je len otázkou peňazí. Kým sa v nej neobnovíme drobné živočíchy ako základ potravného reťazca, nasadzovať nové ryby ani nemá význam,“ dodáva Dušan Reichmann.
Znepokojení sú aj ľudia, ktorí rozvíjajú pri Hrone cestovný ruch. Vodácky kemp prevádzkovaný Vladimírom Ivankom je v tesnej blízkosti bioplynovej stanice a preteká ním &nbsp;Biensky potok, ktorým sa valil smrtiaci digestát do Hrona. „Volal mi strážnik kempu, čo sa deje. Keď som prišiel na miesto, videl som tú skazu. Nechápem, ako môže byť vak s digestátom tak zle zabezpečený. Je nešťastné umiestňovať zariadenie ako je bioplynová stanica do blízkosti vodných tokov,“ myslí si Vladimír Ivanko. V kempe organizuje nielen zrazy vodákov, ale aj spoločenské akcie. Onedlho by mal pribudnúť most cez rieku, ktorým povedie nová cyklotrasa. Majiteľ kempu preto dúfa, že oblasť pri Hrone si aspoň sčasti zachová svoj prírodný charakter. &nbsp;
SIŽP pripomína, že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, že rybári majú nárok na akékoľvek financie z uloženej pokuty. Ohľadom obnovy, resp. udržania&nbsp; života v rieke poukazuje na fakt, že zainteresované subjekty v rámci rezortu životného prostredia vykonávajú opatrenia na revitalizáciu a obnovenie migračnej priechodnosti rieky Hron, ktorá bola negatívne ovplyvnená aj bujnou výstavbou malých vodných elektrární. Už v súčasnosti je podľa SIŽP dotknutý úsek rieky Hron značne regulovaný a chýbajú v ňom prirodzene divočiace miesta, v ktorých by sa voda mohlo voľne valiť či dokonca vylievať z regulovaného koryta a tým pádom zabezpečiť vysokú rozmanitosť biotopov.

<h3>Dusičnany v studni</h3>
Andrea Gáfriková býva v&nbsp;Šášovskom Podhradí v&nbsp;tesnej blízkosti Hrona. Pohľad na skazu v&nbsp;rieke ju šokoval o&nbsp;to viac, že je z&nbsp;rybárskej rodiny. „Keď sa ryby začali rozkladať, bol to neznesiteľný zápach. Jediný zdroj pitnej vody máme z&nbsp;našej studne, takže sme sa pochopiteľne obávali jej kontaminácie. V&nbsp;snahe domôcť sa rozboru vody som kontaktovala aj samotnú bioplynovú stanicu, z&nbsp;ktorej mi odpovedali, že pokiaľ pôvodcovi havárie nebolo vznesené obvinenie, nemá prečo rozbor vykonávať,“ dodáva.
Keďže Andrea Gáfriková nebola vo svojich obavách zďaleka sama, rozhodlo sa mesto Žiar nad Hronom z preventívnych dôvodov ochrany obyvateľov miestnej časti Šášovské Podhradie monitorovať kvalitu vody v studniach nachádzajúcich sa v blízkosti Hrona. „Pri prvých dvoch odberoch sa vzhľadom na "rýchlosť" prúdenia podzemných vôd zmena v kvalite vody neprejavila, pri treťom odbere&nbsp; dňa 11.8.2021&nbsp;však bola na jednom odbernom mieste výrazne&nbsp;prekročená povolená hodnota dusičnanov, čo môže mať súvislosť s haváriou v bioplynovej stanici v Budči a únikom digestátu do rieky Hron. Obyvatelia okolitých nehnuteľností boli upozornení, aby vodu do odvolania nepoužívali na pitné účely. Studne budeme monitorovať do zlepšenia situácie,“ informoval nás vedúci Odboru životného prostredia a&nbsp;infraštruktúry v&nbsp;Žiari nad Hronom Daniel Šály.
SIŽP oponuje, že prítomnosť spomínaných látok je často dôsledkom intenzívnej poľnohospodárskej činnosti a neprimeraného využívania priemyselných hnojív v kultúrnej krajine. „Situáciu s uhynutými rybami však vyriešila sama príroda a po pár dňoch už po nich neboli žiadne stopy. Presvedčili sa o tom aj pracovníci SIŽP, ktorí v spolupráci s poriečnym oddelením PZ SR vykonali monitoring hladiny a brehov rieky Hron.“
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Nahlásili haváriu?</h3>
Rybári sa pýtajú, prečo inšpekcia MŽP nezastavila prevádzku bioplynovej stanice minimálne dovtedy, kým nebudú vykonané všetky opatrenia na zabezpečenie digestátu a&nbsp;ako je možné, že bolo pôvodcovi havárie umožnené takto skladovať pre ryby smrtiace hnojivo. „Nikto nám doteraz nevysvetlil ani to, že pokiaľ začal digestát unikať do Hrona v&nbsp;nočných hodinách, prečo to nikto z&nbsp;bioplynovej stanice nenahlásil. Mám informácie, že keď tam o&nbsp;ôsmej ráno prišiel inšpektor, bolo mu povedané, že haváriu sa práve chystali hlásiť. Keby okamžite konali, bola by šanca, že požiarnické zložky minimálne časť kontaminovanej vody odčerpajú, spomalia jej vytekanie do Hrona&nbsp; a&nbsp;nedošlo by k&nbsp;takým obrovským škodám,“ je presvedčený Dušan Reichmann.
S&nbsp;otázkou, kedy zistili haváriu, kedy ju nahlásili a&nbsp;ako plánujú zabezpečiť úložisko digestátu tak, aby už nemohlo dôjsť k&nbsp;takýmto incidentom, sme oslovili aj bioplynovú stanicu. „V tomto momente stále prebieha vyšetrovanie kompetentnými orgánmi a tým v&nbsp;maximálnej súčinnosti poskytujeme všetky nevyhnutné informácie. Do ukončenia vyšetrovania sa k tejto téme nemôžeme vyjadrovať. Na odstránení poškodenia skladu digestátu ešte stále pracujeme. Tím odborníkov pracuje nad plánom naprav, ktorý zahŕňa aj ďalšie opatrenia proti úniku digestátu,“ vyjadril sa konateľ spoločnosti prevádzkujúcej bioplynovú stanicu Vasilii Repela. „Keďže havária už bola nahlásená, nebolo to nutné opakovať, navyše priebeh udalosti by sa len ťažko dal spomaliť a&nbsp;rýchlemu úniku veľkého množstvo digestátu sa už nedalo zabrániť,“ dodáva SIŽP.

K obavám rybárov, že v prípade udelenia pokuty sa k nim financie z enviromentálneho fondu nemusia dostať a môžu byť použité na iné účely: 
&nbsp;
Prijaté pokuty sú príjmom Environmentálneho fondu (EF) a nachádzajú sa na príjmovej strane rozpočtu. EF môže realizovať akékoľvek svoje výdavky iba v zmysle schváleného rozpočtu na výdavkovej strane rozpočtu. Použitie výdavkov na poskytnutie dotácií v tomto prípade nie je naviazané na prijaté príjmy. Žiarski rybári (ak sú rozpočtovou organizáciou alebo občianskym združením) si môžu v rámci vyhlásenej Špecifikácie činností podpory na rok 2022 podať na EF štandardnú žiadosť o poskytnutie podpory formou dotácie v rámci Oblasti B: Ochrana a využívanie vôd, činnosť BR1 – Rybárstvo, kde im v prípade schválenia dotácie ministrom životného prostredia, môže byť poskytnutá dotácia v maximálnej výške 200 000,- EUR na oprávnené aktivity uvedené v špecifikácii. Zároveň uvádzame, že zákon o EF umožňuje žiadať aj finančné prostriedky z fondu na preplatenie nákladov na odstraňovanie mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, alebo mimoriadneho ohrozenia kvality vôd v rámci Havárie vody s označením HV. Žiadateľom o podporu v takomto prípade je v zmysle zákona o EF podľa § 4 ods. 1 písm. e) na odstraňovanie následkov mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, alebo mimoriadneho ohrozenia kvality vôd Slovenská inšpekcia životného prostredia. Pokiaľ je však vinník známy, v takomto prípade nie je možné finančnú podporu poskytnúť (nakoľko doklad, že páchateľ nebol zistený je súčasťou predkladanej žiadosti o poskytnutie podpory formou dotácie a ak by sa aj neskôr páchateľ zistil, predmetná dotačná zmluva obsahuje ustanovenie, že žiadateľ musí dotáciu vrátiť a škodu si v zmysle platnej legislatívy vymáhať od páchateľa). Predmetnú špecifikáciu činností podpory na rok 2022 uvádzame na tomto webovom linku: http://www.envirofond.sk/_img/Ziadosti/%C5%A0pecifik%C3%A1cia_%C4%8Dinnost%C3%AD_podpory_na_rok_2022.pdf
&nbsp;
K patreniam, ktoré pripravuje minister životného prostredia Ján Budaj: 
&nbsp;
Po havárii bioplynovej stanici v Budči, minister Ján Budaj po obhliadke miesta stretol aj s členmi miestneho rybárskeho zväzu a vypočul si osobné svedectvá o rozsahu škôd na rybách v tejto časti Hrona. Minister Ján Budaj bude presadzovať špeciálnu podporu na zarybňovanie pokiaľ sa o to organizácia Slovenský rybársky zväz bude uchádzať. Snahu MŽP o obnovenie života v rieke Hron podporuje aj Ministerstvo pôdohospodárstva, s ktorým bude MŽP spolupracovať pri tejto úlohe.
&nbsp;
K otázke, či SIŽP neuvažovala o pozastavení fungovania bioplynovej stanice v Budči minimálne na čas, kedy budú vykonané opatrenia na zabezpečenie digestátu: 
&nbsp;
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) momentálne prešetruje skutočnosti ekologickej havárie na rieke Hron, ktorá sa stala dňa 26.07.2021, aby sa potvrdilo alebo vyvrátilo, že ide o správny delikt v zmysle vodného zákona. Pôvodcom mimoriadne zhoršenie kvality vôd (MZV) je stanice spoločnosť Bioplyn Budča, spol. s.r.o. Pracovníci SIŽP – Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru inšpekcie ochrany vôd po obdržaní hlásenia vyrazili na miesto a urýchlene začali koordinovať nápravné opatrenia v spolupráci s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, Slovenského vodohospodárskeho podniku - SVP š.p. OZ Banská Bystrica, RVPS Žiar nad Hronom, MO SRZ Zvolen a Žiar nad Hronom, políciou a pôvodcom MZV, teda spoločnosťou Bioplyn Budča spol. s.r.o. Uniknutá znečisťujúca látka, digestát, je produktom technologického procesu výroby bioplynu na bioplynovej stanici. Obsahuje dusičnany a fosforečnany, má nepriaznivý účinok na kyslíkovú rovnováhu vody a preto pri jej nadmernom úniku do vodného toku ryby a vodné živočíchy hynú udusením. V rámci nápravných opatrení sa jej ďalšiemu úniku zabránilo pomocou sorbčných materiálov a odčerpávaním zvyšného digestátu z poškodeného skladovacieho vaku. Do rieky Hron sa z vodnej nádrže Môťová, nad dotknutým miestom, nárazovo vypustilo väčšie množstvo vody, aby sa znečistená voda v toku v dotknutom úseku čo najviac nariedila a tým zlepšila jej kvalita. Keďže digestát je koncový produkt výroby plynu a bol len skladovaný vedľa bioplynovej stanice, zastavenie prevádzky by nemalo nijaký bezprostredný vplyv na situáciu a preto nebolo potrebné.
&nbsp;
K otázke, či je MŽP schopné a pripravené pomôcť miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu mimoriadnou finančnou dotáciou, poprípade poskytnúť inú súčinnosť pri zarybňovaní: 
&nbsp;
MŽ SR pripravuje program revitalizácie vodných tokov Slovenska, v rámci ktorého určí podmienky a postupy prác na obnovu voľne tečúcich úsekov vodných tokov a revitalizáciu v minulosti zregulovaných úsekov. Zlepšiť situáciu na Hrone má aj pravidelný monitoring funkčnosti rybovodov, spriechodňovanie bariér, ako aj nová legislatíva, ktorá pomôže pri dôslednejších kontrolách inšpektorov životného prostredia pri výkone štátneho vodoochranného dozoru. Škody spôsobené rybárom musí uhradiť pôvodca znečistenia. Pokiaľ o to miestni rybári prejavia záujem,