Najväčšie ekologická havária tohto druhu na Slovensku za posledné desaťročia sa odohrala 26. júla tohto roka. Počas búrky padol strom na vak s digestátom uskladneným pri bioplynovej stanici v Budči a cez Biensky potok uniklo do Hrona 500 kubických metrov tohto hnojiva s vysokým obsahom dusičnanov a fosforečnanov. To prakticky vysalo z vody kyslík a ryby v tomto úseku rieky nemali šancu. Spolu s odhadovanými 40 tonami 26 druhov rýb zahynulo množstvo drobných vodných bezstavovcov, ktorými sa živia. Spoločenská hodnota 5,5 tony mŕtvych rýb, ktoré sa podarilo z rieky vyloviť, predstavuje 1,15 milióna eur. Kým sa život na vyše 37-kilometrovom úseku Hrona vráti do normálu, potrvá to roky. Zmizli odtiaľ veľké generačné a pôvodné ryby, pričom hrozí vyhynutie celých druhov.

Ryby na hladine

Bezprostredne po havárii sa k Hronu vybralo vyše 50 rybárov. „Ešte v pondelok doobeda sme začali zberať uhynuté ryby. Najviac sa ich objavilo v utorok poobede. Po udusení totiž klesli ku dnu a keď sa začali rozkladať, ich telá vyplávali na hladinu. V stredu na obed sme povedali, že končíme, lebo vyťahovať rozložené ryby bez potrebných bezpečnostných pomôcok už bolo nebezpečné. Jedinou štátnou inštitúciou, ktorá nám vtedy reálne pomohla, bol Slovenský vodohospodársky podnik v Banskej Bystrici, ktorý po oboznámení sa so situáciou navýšili pretok vody v Hrone,“ spomína na hororové chvíle predseda miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) v Žiari nad Hronom Dušan Reichmann.

SIŽP: konali sme

Šokovaní rybári si pripadali ako v zlom sne. „Obyvatelia obcí nám volali, aby sme prišli zbierať ryby, lebo majú pri záhradách smrad a boja sa kontaminácie vody v studniach. Aj keď vinník bol od začiatku známy, legislatíva je postavená tak, že následky odstraňuje užívateľ rybárskeho revíru. Keď už boli ryby vplyvom vysokých teplôt v rozklade, nikto neriešil objednanie sanačnej firmy. Všetky práce pri likvidácii katastrofy nechali na naše plecia,“ hnevá sa rybár Martin Sklenka.

S tvrdením o nečinnosti nesúhlasí Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), ktorá daný prípad vyšetrovala a koordinovala postup všetkých zúčastnených zložiek vrátane súčinnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku, tak ako to vyplýva zo zákona o vodách. Zároveň pripomína, že likvidácia havárie užívateľovi rybárskeho revíru priamo vyplýva z ustanovenia §22 ods. 2 zákona o rybárstve, podľa ktorého opatrenia na záchranu rýb pri mimoriadnych udalostiach je povinný zabezpečiť užívateľ a o ich vykonaní oboznámiť Ministerstvo životného prostredia a odbornú organizáciu ochrany prírody.

Článok pokračuje na ďalšej strane.