Sídlo na mieste činu

Vedenie Scotland Yardu si v minulosti zakladalo a stále si zakladá na prevencii a pokojnom vystupovaní policajných príslušníkov. V službe boli a sú bez strelných zbraní, tie majú len pri zatýkaní ozbrojených zločincov. Ich zbraňou bol a je obušok, nie gumený, ale drevený, mali pri sebe putá, časom pribudol slzotvorný plyn. Policajný tím sa rozširoval, čo v roku 1890 prinieslo sťahovanie do vhodnejších priestorov. Tentoraz na nábrežie kráľovnej Viktórie do budovy, ktorú pôvodne projektovali ako operu.

Z tohto úmyslu zišlo a rozsiahle miestnosti sa stali sídlom veliteľstva Scotland Yardu. Po presťahovaní na verejnosť prenikli informácie, že budova metropolitnej polície stojí na mieste, kde sa stala vražda, ktorá nebola nikdy objasnená. Pri stavebných prácach robotníci objavili kostru ženy. Chýbala jej pravá ruka a noha a hneď sa začali šíriť dohady, že je to „dielo“ Jacka Rozparovača. Vyznal sa v anatómii a svoje obete vždy doslova „rozporcioval“. Totožnosť obete aj páchateľa však zostala navždy tajomstvom. So zločinom spájalo budovu ešte čosi iné: kamene na jej stavbu sekali väzni.

V tomto období do policajného zboru nastúpil detektív Frederick Porter Wensley, známy ako Lasička, ktorý sa zaradil k slávnym policajným postavám. Na dolapení páchateľov pracoval v Scotland Yarde 40 rokov a viaceré jeho prípady skončili v učebniciach kriminalistiky. Vyriešil napríklad vraždu mladej Francúzky Émilienne Geraldovej, známu ako prípad blodie Belgium – bloody Belgium.

Pri chytaní gangu zlodejov si detektívi londýnskej metropolitnej polície pomáhali rôznym prestrojením. Záber je asi z roku 1905.
Zdroj: Getty Images

Pri vypočúvaní jej milenca požiadal, aby napísal výraz bloody Belgium. Ten našiel na útržku papiera pri zavraždenej. Zatknutý spravil rovnakú pravopisnú chybu – blodie Belgium, ktorá poslúžila ako dôkaz jeho viny. Istý čas vyšetroval aj prípad Jacka Rozparovača, sériového vraha. V rokoch 1888 až 1891 došlo vždy nadránom k brutálnym vraždám prostitútok. Hoci sa nikdy nevyšetrilo, kto pripravil o život jedenásť žien, toto bol najslávnejší prípad v histórii Scotland Yardu. A ani dnes nedáva spávať odborníkom či laikom.

Vyšetrovacie schopnosti londýnskej polície preverili aj ďalšie násilné skutky. Koncom 19. storočia odhalili vraha trojročného chlapčeka, ktorého rodičia našli v záhradnom záchode s podrezaným hrdlom. Pochádzal z druhého manželstva a zabila ho nevlastná 16-ročná sestra z otcovho prvého vzťahu, pretože sa chcela pomstiť macoche. Na začiatku nového storočia pútal pozornosť prípad amerického lekára, ktorý zabil svoju druhú manželku a s milenkou prezlečenou za chlapca chcel ujsť z krajiny. Odsúdili ho na trest smrti obesením. Bol to prvý prípad, ktorý polícia rozlúštila pomocou bezdrôtovej komunikácie. Scotland Yardu sa podarilo vyriešiť aj vraždu na železnici.

Násilným spôsobom prišla o život banková úradníčka. Vrah jej vzal zlaté hodinky, okuliare so zlatým rámom a následne ju vyhodil z vlaku. Ukradnuté predmety odniesol k zlatníkovi. Tam sa policajnému psovi podarilo zachytiť jeho stopu. Viedla k nemeckému krajčírovi, ktorý manželke v liste oznamoval, že je na palube plachetnice a cestuje do Severnej Ameriky. Detektív nastúpil aj so svedkami na parník do New Yorku, ten tam prišiel o štrnásť dní skôr než plachetnica. Na krajčíra čakal v prístave. Keď plavidlo s podozrivým priplávalo, svedkovia – a pridali sa k nim i zvedavci –, začali kričať: „Ako sa máš, vrah?“ Podozrivý neustále zapieral, tvrdil, že s vraždou nemá nič spoločné. Priznal sa až pár minút pred popravou obesením.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia