Mária Mišovičová

Moderný koncept britskej polície pomohol vytvoriť a&nbsp;následne založiť vtedajší minister vnútra a&nbsp;neskorší predseda vlády sir Robert Peel. Podľa zdrobneniny jeho krstného mena policajtov v&nbsp;Anglicku nazývali „bobbies“ a&nbsp;v&nbsp;Írsku zasa prezývku odvodili od jeho priezviska –&nbsp;„peelers“. Vzorom mu bola francúzska policajná organizácia Brigade de Sûreté, ktorú založil a&nbsp;dvanásť rokov viedol pôvodne zločinec Eugène François Vidocq. Z&nbsp;novoznikajúceho anglického policajného zboru sa najznámejšou a&nbsp;najslávnejšou stala londýnska metropolitná polícia Scotland Yard.

Ako sa prišlo na jej pomenovanie, nie je zrejmé. Možných vysvetlení je však niekoľko. Jedna z&nbsp;legiend tvrdí, že prvé sídlo londýnskej polície v&nbsp;centre mesta stálo na pozemku, ktorý patril škótskym kráľom. V&nbsp;12.&nbsp;storočí na ňom postavili palác a&nbsp;zdržiavali sa v&nbsp;ňom počas návštevy panovníka v&nbsp;Londýne. Nazývali ho Scotland. Podľa ďalšieho vysvetlenia názov policajnej organizácie nemal nič spoločné so Škótskom. Bol odvodený od mena bohatého majiteľa pozemku Adama Scota. V&nbsp;každom prípade londýnska polícia prvé priestory na svoju činnosť získala v&nbsp;roku 1829 na ulici Whitehall, v&nbsp;časti mesta, voľne preložené, Škótsky dvor a&nbsp;prischlo jej pomenovanie Scotland Yard.

Keď sa polícia v&nbsp;roku 1890 presťahovala do novej budovy, tento názov sa už tak zafixoval do pamäti ľudí, že k&nbsp;nemu pridali len New (nový) a&nbsp;nikto ju nenazval inak. Prívlastok zostal až do súčasnosti – je z&nbsp;nej New Scotland Yard (Nový Scotland Yard). Nemožno povedať, že by pred vznikom Scotland Yardu bola britská metropola bez ochrany. V&nbsp;meste hliadkovali strážnici z&nbsp;trestného súdu a&nbsp;zločiny v&nbsp;oblasti rieky Temže sa snažila eliminovať riečna polícia. Keďže ich počet v&nbsp;žiadnom prípade nedokázal ustrážiť kriminálnikov ani nekalé skutky, využívali informátorov z&nbsp;radov civilistov. Nebolo to najšťastnejšie, tento systém bol nedokonalý a&nbsp;nebudil dôveru. Informátori dostávali za svoje služby odmenu 40 libier, čo bola v&nbsp;tom čase slušná suma. Ak dolapili zločinca, prilepšili si ešte o&nbsp;jeho hmotné statky vrátane koňa a&nbsp;zbraní. Neraz sa stalo, že informátori, často z&nbsp;podsvetia, v&nbsp;snahe zbaviť sa konkurencie a&nbsp;získať jej majetok, prišli s&nbsp;vymyslenými dôkazmi. Takto kriminalita neustupovala, práve naopak.

Londýnčanov rozčuľovala zvyšujúca sa zločinnosť v&nbsp;uliciach a&nbsp;jej pomalé potláčanie mestskými inštitúciami. Tomu všetkému mal spraviť koniec nový profesionálny policajný zbor Scotland Yard. Jeho poslaním bolo strážiť bezpečnosť obyvateľov, chrániť kráľovskú rodinu, zahraničné významné osobnosti, dohliadať na pokojný priebeh slávnostných udalostí. Tých povinností bolo, samozrejme, omnoho viac. To si veľmi dobre uvedomovalo takmer 900 policajtov, ktorí 29.&nbsp;septembra 1829 v&nbsp;tmavomodrých uniformách so zvláštnymi klobúkmi na hlavách zaplavili ulice hlavného mesta.

Apropo, tie tvrdé klobúky v&nbsp;tvare cylindra sú súčasťou ich služobného odevu dodnes. Spočiatku sa im ušlo viac kritiky než chvály. Obyvatelia anglickej metropoly ich často kritizovali, že neboli tam, kde mali byť, a&nbsp;tak rýchlo, ako si to predstavovali. Nebrali do úvahy, že v&nbsp;tom čase v&nbsp;takmer miliónovom Londýne riešili medzitým iné trestné skutky. Pri výbere policajtov sa prihliadalo na bezúhonnosť, vyšportovanú postavu a&nbsp;výšku aspoň 180 centimetrov. V&nbsp;dobových materiáloch sa dokonca uvádzalo, že postava by mala byť severská. O&nbsp;veku v&nbsp;podmienkach zmienka nebola.

Pokiaľ ide o&nbsp;bezúhonnosť prvých londýnskych policajtov, nebolo to s&nbsp;ňou až také jednoznačné. Nedala sa overiť a&nbsp;prví hlavní komisári Scotland Yardu podplukovník Charles Rowen a&nbsp;advokát Richard Mayne v&nbsp;priebehu nasledujúcich dvoch rokov prepustili takmer polovicu podriadených. Namiesto pochôdzok po uliciach vysedávali v&nbsp;krčmách, opíjali sa a&nbsp;boli hrubí k&nbsp;obyvateľom alebo dávali prednosť intímnym chvíľkam s&nbsp;prostitútkami vo verejných domoch. Po výmene trvalo nejaký čas, kým si policajti získali rešpekt medzi spoluobčanmi.

V&nbsp;roku 1842 pristúpilo vedenie k&nbsp;reorganizácii, zásadnej pre ďalší vývin policajnej služby. Z&nbsp;policajtov pochôdzkarov vybralo dvanásť a&nbsp;stali sa z&nbsp;nich detektívi v&nbsp;civilnom oblečení. Ich úlohou bolo riešiť závažné kriminálne činy a&nbsp;zatknúť páchateľa. Dostávali dosť vysoké odmeny, ktoré mali zaručiť, že detektívi nepodľahnú korupcii, nezoberú úplatok. Dokonca každý občan si mohol najať takéhoto detektíva na súkromné účely. Išlo o&nbsp;vynútený ústupok verejnej mienke a&nbsp;šéfovia Scotland Yardu len bezmocne škrípali zubami. V&nbsp;Spojenom kráľovstve sa totiž rozšírila fáma, že francúzski detektívi, rovnako v&nbsp;civile, špehujú občanov.

Aby sa v&nbsp;Anglicku predišlo takýmto podozreniam, polícia ponúkla detektívne služby aj bežným ľuďom. A&nbsp;zároveň zaviedla obmedzenia, ktoré v&nbsp;krajine galského kohúta neexistovali. Sťažili prácu kriminalistom a&nbsp;nahrali do karát podsvetiu. Detektívi mohli podozrivého zatknúť len na základe nezvratných dôkazov, zároveň ho museli upozorniť, že všetko, čo povie, môže byť použité proti nemu, nemohli nikoho donútiť, aby šiel svedčiť. Nemožno sa preto čudovať, že práca britských detektívov nebola taká úspešná ako ich francúzskych kolegov.

V&nbsp;priebehu rokov sa jednotka posilnila o&nbsp;ďalších členov, v&nbsp;roku 1919 na jej základe vyrástol Lietajúci oddiel, známa prepadová jednotka vytvorená zo skúsených policajných dôstojníkov z&nbsp;celého Londýna. Lietajúci preto, lebo mohol zasahovať bez určenej rajonizácie v&nbsp;ktoromkoľvek obvode mesta. V&nbsp;roku 1927 začal ako prvý používať služobné autá. Riešil najťažšie prípady – vraždy, ozbrojené lúpeže, únosy... Rešpektovalo ho aj podsvetie, ktoré ho nazývalo „ťažká partia“. V&nbsp;tomto období Scotland Yard začal prijímať do svojich radov aj ženy.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Vedenie Scotland Yardu si v&nbsp;minulosti zakladalo a&nbsp;stále si zakladá na prevencii a&nbsp;pokojnom vystupovaní policajných príslušníkov. V&nbsp;službe boli a&nbsp;sú bez strelných zbraní, tie majú len pri zatýkaní ozbrojených zločincov. Ich zbraňou bol a&nbsp;je obušok, nie gumený, ale drevený, mali pri sebe putá, časom pribudol slzotvorný plyn. Policajný tím sa rozširoval, čo v&nbsp;roku 1890 prinieslo sťahovanie do vhodnejších priestorov. Tentoraz na nábrežie kráľovnej Viktórie do budovy, ktorú pôvodne projektovali ako operu.

Z&nbsp;tohto úmyslu zišlo a&nbsp;rozsiahle miestnosti sa stali sídlom veliteľstva Scotland Yardu. Po presťahovaní na verejnosť prenikli informácie, že budova metropolitnej polície stojí na mieste, kde sa stala vražda, ktorá nebola nikdy objasnená. Pri stavebných prácach robotníci objavili kostru ženy. Chýbala jej pravá ruka a&nbsp;noha a&nbsp;hneď sa začali šíriť dohady, že je to „dielo“ Jacka Rozparovača. Vyznal sa v&nbsp;anatómii a&nbsp;svoje obete vždy doslova „rozporcioval“. Totožnosť obete aj páchateľa však zostala navždy tajomstvom. So zločinom spájalo budovu ešte čosi iné: kamene na jej stavbu sekali väzni.

V&nbsp;tomto období do policajného zboru nastúpil detektív Frederick Porter Wensley, známy ako Lasička, ktorý sa zaradil k&nbsp;slávnym policajným postavám. Na dolapení páchateľov pracoval v&nbsp;Scotland Yarde 40 rokov a&nbsp;viaceré jeho prípady skončili v&nbsp;učebniciach kriminalistiky. Vyriešil napríklad vraždu mladej Francúzky Émilienne Geraldovej, známu ako prípad blodie Belgium – bloody Belgium.

Pri vypočúvaní jej milenca požiadal, aby napísal výraz bloody Belgium. Ten našiel na útržku papiera pri zavraždenej. Zatknutý spravil rovnakú pravopisnú chybu – blodie Belgium, ktorá poslúžila ako dôkaz jeho viny. Istý čas vyšetroval aj prípad Jacka Rozparovača, sériového vraha. V&nbsp;rokoch 1888 až 1891 došlo vždy nadránom k&nbsp;brutálnym vraždám prostitútok. Hoci sa nikdy nevyšetrilo, kto pripravil o&nbsp;život jedenásť žien, toto bol najslávnejší prípad v&nbsp;histórii Scotland Yardu. A&nbsp;ani dnes nedáva spávať odborníkom či laikom.

Vyšetrovacie schopnosti londýnskej polície preverili aj ďalšie násilné skutky. Koncom 19.&nbsp;storočia odhalili vraha trojročného chlapčeka, ktorého rodičia našli v&nbsp;záhradnom záchode s&nbsp;podrezaným hrdlom. Pochádzal z&nbsp;druhého manželstva a&nbsp;zabila ho nevlastná 16-ročná sestra z&nbsp;otcovho prvého vzťahu, pretože sa chcela pomstiť macoche. Na začiatku nového storočia pútal pozornosť prípad amerického lekára, ktorý zabil svoju druhú manželku a&nbsp;s&nbsp;milenkou prezlečenou za chlapca chcel ujsť z&nbsp;krajiny. Odsúdili ho na trest smrti obesením. Bol to prvý prípad, ktorý polícia rozlúštila pomocou bezdrôtovej komunikácie. Scotland Yardu sa podarilo vyriešiť aj vraždu na železnici.

Násilným spôsobom prišla o&nbsp;život banková úradníčka. Vrah jej vzal zlaté hodinky, okuliare so zlatým rámom a&nbsp;následne ju vyhodil z&nbsp;vlaku. Ukradnuté predmety odniesol k&nbsp;zlatníkovi. Tam sa policajnému psovi podarilo zachytiť jeho stopu. Viedla k&nbsp;nemeckému krajčírovi, ktorý manželke v&nbsp;liste oznamoval, že je na palube plachetnice a&nbsp;cestuje do Severnej Ameriky. Detektív nastúpil aj so svedkami na parník do New Yorku, ten tam prišiel o&nbsp;štrnásť dní skôr než plachetnica. Na krajčíra čakal v&nbsp;prístave. Keď plavidlo s&nbsp;podozrivým priplávalo, svedkovia – a&nbsp;pridali sa k&nbsp;nim i&nbsp;zvedavci –, začali kričať: „Ako sa máš, vrah?“ Podozrivý neustále zapieral, tvrdil, že s&nbsp;vraždou nemá nič spoločné. Priznal sa až pár minút pred popravou obesením.

Angličania svoj konzervativizmus nepreniesli do činnosti polície. Od začiatku jej vzniku stavili na technický pokrok, čo sa prenieslo aj do práce Scotland Yardu. Aj v&nbsp;nej si s&nbsp;postupujúcimi desaťročiami osvojovali výdobytky kriminalistiky. Začali uverejňovať fotografie najhľadanejších zločincov, začiatkom 20.&nbsp;storočia usvedčili páchateľa lúpeže na základe odtlačkov prstov.

Medzi prvými začali používať služobné psy, v&nbsp;súdnom lekárstve dokázali v&nbsp;tom čase ako jedni z&nbsp;mála rozlíšiť medzi násilným a&nbsp;nešťastným utopením, určiť čas a&nbsp;okolnosti nedobrovoľnej smrti spôsobenej ohňom. Zostavili databázu podľa metódy francúzskeho policajného dôstojníka Alphonsa Bertillona, takzvanú bertijonáž. Jej podstatou bolo meranie a&nbsp;následné archivovanie rôznych častí tela zločincov. Sám autor tento spôsob nazýval „hovoriaci portrét“.

Koncom 60.&nbsp;rokov minulého storočia sa vedenie londýnskej polície opäť sťahovalo. Dôvodom bolo rozširovanie jednotlivých oddelení a&nbsp;zavádzanie ďalších technických noviniek. Tie bolo treba o&nbsp;to viac, že aj zločin menil svoju tvár. Okrem klasickej kriminality policajti bojujú s&nbsp;terorizmom, mafiou, futbalovými chuligánmi. Riešia upchaté ulice Londýna, strážia kráľovskú rodinu. Pri ochrane panovníčky však nie sú vždy úspešní. V&nbsp;minulosti sa do komnát Alžbety II. neraz dostali nepovolaní novinári či iní votrelci.

V&nbsp;skoro dvestoročnej histórii Scotland Yardu však rozhodne prevyšujú úspechy nad neúspechmi. V&nbsp;súčasnosti má londýnska metropolitná polícia približne 60-tisíc pracovníkov, z&nbsp;nich je viac ako polovica policajtov, ktorí dozerajú takmer na 1&nbsp;200 štvorcových kilometrov britskej metropoly. Ani film nezabudol na Scotland Yard. Slávny literárny detektív Hercule Poirot spolupracuje s&nbsp;jeho fiktívnym inšpektorom Jamesom Jappom, románový šéfinšpektor Adam Dalgliesh patrí rovnako do jeho radov, podobne televízna superintendantka Jane Tennisonová.

Zrod Scotland Yardu: Prípad sériového vraha Jacka Rozparovača nikdy nevyriešili

Mária Mišovičová

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás

Zrod Scotland Yardu: Prípad sériového vraha Jacka Rozparovača nikdy nevyriešili

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Legendou počas života: Bourvil nepochádzal z umeleckej rodiny, spoliehal sa na talent a náhodu

Bratislavská LURDSKÁ JASKYŇA má v porovnaní s ostatnými jedno špecifikum. Čím je zvláštna?

Muž bez svedomia: Obete RICHARDA BENJAMINA SPECKA mali smolu, jednoducho nemali svoju noc

Plus TV

Rytmus oslávil narodeniny, Jasmina mu pripravila prekvapenie v posteli

Novoročný pozdrav od našej prvej miss Ivany Christovej.

Meghan, manželka princa Harryho, hlási veľkolepý návrat.

Výber pre vás