Je to neuveriteľné, ale Spojené kráľovstvo až do začiatku 19. storočia nemalo organizovanú políciu. Na rozdiel od Francúzov či Američanov, ktorí ho predbehli o desaťročia. Známy SCOTLAND YARD vznikol až v roku 1829.

Moderný koncept britskej polície pomohol vytvoriť a následne založiť vtedajší minister vnútra a neskorší predseda vlády sir Robert Peel. Podľa zdrobneniny jeho krstného mena policajtov v Anglicku nazývali „bobbies“ a v Írsku zasa prezývku odvodili od jeho priezviska – „peelers“. Vzorom mu bola francúzska policajná organizácia Brigade de Sûreté, ktorú založil a dvanásť rokov viedol pôvodne zločinec Eugène François Vidocq. Z novoznikajúceho anglického policajného zboru sa najznámejšou a najslávnejšou stala londýnska metropolitná polícia Scotland Yard.

FOTOGRAFIE Z HISTÓRIE SCOTLAND YARDU NÁJDETE V GALÉRII

Bezúhonnosť na vážkach

Ako sa prišlo na jej pomenovanie, nie je zrejmé. Možných vysvetlení je však niekoľko. Jedna z legiend tvrdí, že prvé sídlo londýnskej polície v centre mesta stálo na pozemku, ktorý patril škótskym kráľom. V 12. storočí na ňom postavili palác a zdržiavali sa v ňom počas návštevy panovníka v Londýne. Nazývali ho Scotland. Podľa ďalšieho vysvetlenia názov policajnej organizácie nemal nič spoločné so Škótskom. Bol odvodený od mena bohatého majiteľa pozemku Adama Scota. V každom prípade londýnska polícia prvé priestory na svoju činnosť získala v roku 1829 na ulici Whitehall, v časti mesta, voľne preložené, Škótsky dvor a prischlo jej pomenovanie Scotland Yard.

Keď sa polícia v roku 1890 presťahovala do novej budovy, tento názov sa už tak zafixoval do pamäti ľudí, že k nemu pridali len New (nový) a nikto ju nenazval inak. Prívlastok zostal až do súčasnosti – je z nej New Scotland Yard (Nový Scotland Yard). Nemožno povedať, že by pred vznikom Scotland Yardu bola britská metropola bez ochrany. V meste hliadkovali strážnici z trestného súdu a zločiny v oblasti rieky Temže sa snažila eliminovať riečna polícia. Keďže ich počet v žiadnom prípade nedokázal ustrážiť kriminálnikov ani nekalé skutky, využívali informátorov z radov civilistov. Nebolo to najšťastnejšie, tento systém bol nedokonalý a nebudil dôveru. Informátori dostávali za svoje služby odmenu 40 libier, čo bola v tom čase slušná suma. Ak dolapili zločinca, prilepšili si ešte o jeho hmotné statky vrátane koňa a zbraní. Neraz sa stalo, že informátori, často z podsvetia, v snahe zbaviť sa konkurencie a získať jej majetok, prišli s vymyslenými dôkazmi. Takto kriminalita neustupovala, práve naopak.

Londýnčanov rozčuľovala zvyšujúca sa zločinnosť v uliciach a jej pomalé potláčanie mestskými inštitúciami. Tomu všetkému mal spraviť koniec nový profesionálny policajný zbor Scotland Yard. Jeho poslaním bolo strážiť bezpečnosť obyvateľov, chrániť kráľovskú rodinu, zahraničné významné osobnosti, dohliadať na pokojný priebeh slávnostných udalostí. Tých povinností bolo, samozrejme, omnoho viac. To si veľmi dobre uvedomovalo takmer 900 policajtov, ktorí 29. septembra 1829 v tmavomodrých uniformách so zvláštnymi klobúkmi na hlavách zaplavili ulice hlavného mesta.

Apropo, tie tvrdé klobúky v tvare cylindra sú súčasťou ich služobného odevu dodnes. Spočiatku sa im ušlo viac kritiky než chvály. Obyvatelia anglickej metropoly ich často kritizovali, že neboli tam, kde mali byť, a tak rýchlo, ako si to predstavovali. Nebrali do úvahy, že v tom čase v takmer miliónovom Londýne riešili medzitým iné trestné skutky. Pri výbere policajtov sa prihliadalo na bezúhonnosť, vyšportovanú postavu a výšku aspoň 180 centimetrov. V dobových materiáloch sa dokonca uvádzalo, že postava by mala byť severská. O veku v podmienkach zmienka nebola.

Pohľad na sídlo Scotland Yardu z Westminsterského mosta.
Zdroj: Getty Images

Pokiaľ ide o bezúhonnosť prvých londýnskych policajtov, nebolo to s ňou až také jednoznačné. Nedala sa overiť a prví hlavní komisári Scotland Yardu podplukovník Charles Rowen a advokát Richard Mayne v priebehu nasledujúcich dvoch rokov prepustili takmer polovicu podriadených. Namiesto pochôdzok po uliciach vysedávali v krčmách, opíjali sa a boli hrubí k obyvateľom alebo dávali prednosť intímnym chvíľkam s prostitútkami vo verejných domoch. Po výmene trvalo nejaký čas, kým si policajti získali rešpekt medzi spoluobčanmi.

V roku 1842 pristúpilo vedenie k reorganizácii, zásadnej pre ďalší vývin policajnej služby. Z policajtov pochôdzkarov vybralo dvanásť a stali sa z nich detektívi v civilnom oblečení. Ich úlohou bolo riešiť závažné kriminálne činy a zatknúť páchateľa. Dostávali dosť vysoké odmeny, ktoré mali zaručiť, že detektívi nepodľahnú korupcii, nezoberú úplatok. Dokonca každý občan si mohol najať takéhoto detektíva na súkromné účely. Išlo o vynútený ústupok verejnej mienke a šéfovia Scotland Yardu len bezmocne škrípali zubami. V Spojenom kráľovstve sa totiž rozšírila fáma, že francúzski detektívi, rovnako v civile, špehujú občanov.

Aby sa v Anglicku predišlo takýmto podozreniam, polícia ponúkla detektívne služby aj bežným ľuďom. A zároveň zaviedla obmedzenia, ktoré v krajine galského kohúta neexistovali. Sťažili prácu kriminalistom a nahrali do karát podsvetiu. Detektívi mohli podozrivého zatknúť len na základe nezvratných dôkazov, zároveň ho museli upozorniť, že všetko, čo povie, môže byť použité proti nemu, nemohli nikoho donútiť, aby šiel svedčiť. Nemožno sa preto čudovať, že práca britských detektívov nebola taká úspešná ako ich francúzskych kolegov.

V priebehu rokov sa jednotka posilnila o ďalších členov, v roku 1919 na jej základe vyrástol Lietajúci oddiel, známa prepadová jednotka vytvorená zo skúsených policajných dôstojníkov z celého Londýna. Lietajúci preto, lebo mohol zasahovať bez určenej rajonizácie v ktoromkoľvek obvode mesta. V roku 1927 začal ako prvý používať služobné autá. Riešil najťažšie prípady – vraždy, ozbrojené lúpeže, únosy... Rešpektovalo ho aj podsvetie, ktoré ho nazývalo „ťažká partia“. V tomto období Scotland Yard začal prijímať do svojich radov aj ženy.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia