Tomáš Kubuš

Juhotaliansky Neapol je zvláštne miesto. Na jednej strane si ho veľmi ľahko zamilujete pre jeho osobitú atmosféru, šarm, ošarpanosť aj vznešenosť ukrytú v&nbsp;úzkych uličkách, na druhej strane mu mnohí nevedia prísť na meno a&nbsp;boja sa ho. Mesto pod Vezuvom však nie je len skvelý výletný cieľ, môže byť aj bodom, z&nbsp;ktorého vyrazíte na najkrajšie miesta Talianska.

Približne 40-kilometrové pobrežie v&nbsp;talianskej Kampánii je známe svojimi vysokými kopcami, ktoré sa zvažujú až k&nbsp;pobrežiu a&nbsp;poskytujú panoramatický výhľad do všetkých smerov. Na nich sa nachádza viacero miest so zachovanou architektúrou. K&nbsp;najznámejším a&nbsp;najnavštevovanejším patrí Amalfi a&nbsp;Positano. Vďaka baziliánskym a&nbsp;neskôr benediktínskym mníchom sa pobrežie premenilo a&nbsp;vznikli na ňom stovky kilometrov terás v&nbsp;svahoch, na ktorých sa zakladali olivové háje alebo citrusové sady. Pobrežie bolo dlho dosiahnuteľné iba loďou alebo somárskymi cestami. Až v&nbsp;19. storočí do skál vytesali cestu, ktorá pobrežie sprístupnila. Lokalita je od roku 1997 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Costiera Amalfitana

Známe Amalfijské pobrežie (Costiera Amalfitana) leží odtiaľ necelé dve hodinky. Za tieto dve hodiny sa zmení úplne všetko. Stratí sa rozťahaný chaos Neapola a&nbsp;krajinu zjazvia ostré zátoky s&nbsp;vysokými kopcami, ktoré akoby vystreľovali z&nbsp;morských vĺn. Medzi ne sa vtesnali farebné mestečká a&nbsp;zázrak je na svete. O&nbsp;Amalfi, ako sa niekedy skrátene toto pobrežie s&nbsp;polostrovom volá, ste rozhodne veľakrát počuli, no až keď na ňom spočinú vaše oči, pochopíte, že je ešte krajšie ako predstavy. 

Dostať sa z&nbsp;Neapola k&nbsp;najkrajším mestečkám Amalfijského pobrežia nie je žiaden problém. Niekoľko stoviek metrov od neapolskej železničnej stanice stojí oproti starej bráne Porta Nolana menšia stanica Circumvesuviana, odkiaľ odchádzajú vlaky do starovekých Pompejí, Herkulanea či do Sorrenta, ktoré je akousi pomyselnou bránou k&nbsp;Amalfi. V&nbsp;Sorrente už len preskočíte do autobusu a&nbsp;pripravte sa na sériu zákrut, stúpaní aj klesaní, po ktorých sa o&nbsp;hodinku ocitnete v&nbsp;mestečku menom Positano. Mnohí ho považujú za to najkrajšie, čo Amalfijské pobrežie ponúka.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ČAROVNÉHO AMALFIJSKÉHO POBREŽIA NÁJDETE V GALÉRII

Positano nie je obrovské mesto, je to skôr prímorské mestečko, ktoré sudičky kedysi dávno obdarili nádhernou polohou. Koniec koncov práve tá robí z&nbsp;Positana to lákavé a&nbsp;fotogenické miesto, po ktorom túžia ľudia z&nbsp;celého sveta. Skalnaté bralá sa miestami až ostro zvažujú do morských vĺn a&nbsp;práve medzi nimi našlo Positano svoje miesto. Prvý pohľad na panorámu mesta je nezabudnuteľný. Stojíte na vyhliadke a&nbsp;Positano pripomína krásnu skladačku plnú domčekov. Sú nalepené jeden vedľa druhého, tak blízko k&nbsp;sebe, až splývajú do jednej masy. Inak by to nešlo. Niekedy máte dokonca pocit, že keby ste jeden z&nbsp;domčekov vytiahli, všetky ostatné by sa zosypali a&nbsp;popadali nadol smerom k&nbsp;pobrežiu. Načo to riskovať, však? Mestečko zrástlo s&nbsp;pahorkom, akoby na ňom bolo odjakživa.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Hneď za ním sa na skalnatých kopcoch držia na špičkách stromy a&nbsp;kde-tu sa na konci zátoky objaví neveľká kamenná pevnosť. Ak malo prísť nebezpečenstvo, prišlo jedine z&nbsp;mora a&nbsp;nič sa nenechávalo na náhodu. Z&nbsp;vyhliadky by ste sa vládali dívať na Positano dlhšie, než ste si mysleli. Zhora sa nadol do centra kľukatia uličky. Miestami sú strmé, inokedy ich zapchajú ľudia snažiaci sa ukradnúť si pre seba moment a&nbsp;vychutnať okolitú atmosféru. Ulice lemujú obchody, predajne suvenírov, občasné podniky s&nbsp;jedlom, malé potraviny či dokonca drahé butiky. Z&nbsp;mestečka cítiť, ako veľmi vzrástlo z&nbsp;turistického ruchu a&nbsp;za desaťročia sa muselo neskutočne zmeniť.

V&nbsp;priebehu 15. až 17. storočia bolo Positano bohaté obchodné mesto, ktoré preslávili ryby a&nbsp;ktoré ako súčasť Amalfijskej republiky dosiahlo počas tohto obdobia svoj vrchol. Rozpadla sa republika, rozpadli sa sny a&nbsp;v&nbsp;polovici 19.&nbsp;storočia sa Positano otriaslo v&nbsp;základoch. Nikto by nikdy nebol predpovedal, že sa viac než polovica jeho obyvateľov vydá za emigráciou do Ameriky skúšať šťastie za veľkou mlákou. Z&nbsp;dôležitého a&nbsp;bohatého mesta ostal len chudobný odlesk dávnej slávy. Časy, keď tam prúdil obchod, sa stratili a&nbsp;ľudia riešili, ako priniesť každý deň aspoň kúsok jedla na stôl. Veľmi rýchlo sa v&nbsp;takých časoch zabúdalo na to, ako kedysi dominovali spolu s&nbsp;Amalfi celému okoliu. 

Dnešné Positano je však už celkom iné miesto, keďže v&nbsp;druhej polovici 20. storočia sa veci začali veľmi rýchlo meniť. Na dvere zaklopali turisti a&nbsp;po tom, ako John Steinbeck spomenul mesto vo svojej eseji, sa začali diať divy. Positano sa pomaličky, ale isto zmenilo na turistickú lokalitu. Ľudí jeho krása očarila, hovorili o&nbsp;ňom a&nbsp;odrazu sa z&nbsp;chudobnej dedinky stalo vyhľadávané mesto, ktoré sa miestami zaobalilo do luxusu. Najzaujímavejšou pamiatkou celého Positana je dnes kostol Santa Maria Assunta, ktorý ukrýva vzácnu byzantskú ikonu Panny Márie. Tá sa spája s&nbsp;legendou, pretože ju ukradli z&nbsp;Konštantínopola a&nbsp;piráti ju vraj viezli cez okolité moria. Práve neďaleko Positana ich podľa legendy zastihla búrka a&nbsp;námorníci na palube počuli hlas opakujúci: „Posa, posa!“ (Polož ma, polož ma!) Keď ikonu vyložili na mieste dnešného Positana, búrka sa stratila.

Nahliadnite do kostola, poseďte si aspoň na pár chvíľ, a&nbsp;ak bude vonku príliš teplo, budete cítiť jemný chlad rozlievajúci sa jeho kamenným telom. Uličky vás napokon zavedú priamo k&nbsp;pobrežiu, kde sa dokonca vtesnala neveľká, no mimoriadne obľúbená pláž. Kúpať sa medzi zátokami Amalfijského pobrežia je skutočne príjemný zážitok, pretože z&nbsp;dolnej perspektívy máte dokonalý výhľad. Positano je zospodu od nábrežia úplne iným mestom, hoci stále má v&nbsp;sebe niečo zvodné. Z&nbsp;tohto miesta máte pocit, akoby sa štveralo do výšky a&nbsp;snažilo sa obsadiť všetky okolité pahorky. Reštaurácie s&nbsp;rozvoniavajúcim jedlom už zaplnili hostia, a&nbsp;ak nie ste veľmi hladní, dobre padnú aj menšie podniky, kde si môžete dať arancini plnené zmesou ryže a&nbsp;lahodného ragú. Nabažení Positana? Stačí si v&nbsp;maličkom prístave na nábreží kúpiť lístok na loď a&nbsp;vydať sa na krátku plavbu do Amalfi.

Amalfijské pobrežie je poriadne členité a&nbsp;jeho krásu dokonale vychutnáte aj z&nbsp;pobrežných ciest, no byť na lodi a&nbsp;plaviť sa medzi mestečkami je celkom iný zážitok. Takmer všetky mestečká na pobreží boli kedysi dôležitými prístavmi, obchodnými centrami a&nbsp;ľudia do nich prichádzali väčšinou práve po mori. Prečo to neskúsiť, no nie? Loď z&nbsp;Positana sa veľmi rýchlo zaplní, odlepí sa od kamenného móla a&nbsp;bude to trvať 25&nbsp;minút, kým zakotví v&nbsp;neďalekom Amalfi. Mám pocit, akoby sa krása celého pobrežia ešte znásobila. 

Už v&nbsp;Positane si myslíte, že to, čo vidíte, je najkrajšie, aké len môže byť, no teraz pri pohľade na krajinu posiatu mestečkami, farebnými domami, horami, ktoré ešte na svojich špičkách držia jemné oblaky, a&nbsp;opustenými zátokami ste sa ocitli v&nbsp;raji. Na tvári cítite vánok s&nbsp;nádychom soli, dýchate morský vzduch, neveľké vlny sa rozbíjajú o&nbsp;telo lode a&nbsp;vy nespúšťate oči zo skál, na ktorých sa zubami-nechtami držia domčeky. Onedlho sa začne približovať mesto Amalfi. Týči sa nad ním vysoká skala a&nbsp;od morského pobrežia ju oddeľuje mesto posiate bielymi domami s&nbsp;tehlovooranžovými strechami. Spomedzi nich sa vynára ikonická zvonica. Tam bije srdce najznámejšieho mesta celého pobrežia.

Amalfi je živá ikona celého pobrežia. Koniec koncov ono samo prepožičalo celej oblasti svoje meno a&nbsp;dnes ho vďaka nemu po­znajú aj ďaleko za hranicami Talianska. Nejde však len o&nbsp;zabudnuté mestečko, ale o&nbsp;miesto s&nbsp;unikátnou históriou. V&nbsp;stredoveku Amalfi patrilo k&nbsp;dôležitým hráčom v&nbsp;Stredomorí a&nbsp;medzi 9.&nbsp;a&nbsp;12. storočím malo dokonca vlastnú námornú republiku. Obyvatelia obchodovali s&nbsp;Egyptom, so Sýriou, s&nbsp;Byzanciou, miestni námorníci poznali hádam všetky dôležité prístavy Stredozemného mora a&nbsp;Amalfi vďaka svojej náture bohatlo. Boli dokonca časy, keď súperilo s&nbsp;mocnou Pisou, Janovom a&nbsp;veľakrát ležalo v&nbsp;žalúdku aj Benátkam. 

Všetko sa zmenilo v&nbsp;roku 1073, keď si Amalfi vylámalo zuby na Normanoch. Tí mesto porazili a&nbsp;od toho momentu išiel jeho príbeh dolu vodou. Neskôr ho obsadila Pisa a&nbsp;v&nbsp;14.&nbsp;storočí ho poničili veľké a&nbsp;silné vlny, ktoré by dnešné novinové titulky nazvali cunami. Hviezda Amalfi tak nielenže zhasla, ale utopila sa v&nbsp;tom krásnom mori, ktoré miestnemu obyvateľstvu po stáročia prinášalo život. Našťastie to nebola katastrofa hraničiaca s&nbsp;definitívou a&nbsp;Amalfi má svoje príťažlivé brány otvorené aj dnes. V&nbsp;20.&nbsp;storočí prišiel boom a&nbsp;znovuobjavenie Amalfi, pretože si ho obľúbila britská smotánka a&nbsp;ruky si tam podávala aristokracia v&nbsp;medzivojnovom období.

Amalfi je pomerne rušné mestečko. Ročne ho s&nbsp;celým pobrežím navštívi až päť miliónov turistov, a&nbsp;tak sa mu skončili časy, keď v&nbsp;uličkách vládlo ticho a&nbsp;rybári. Mimo sezóny si ukrojíte kúsok mesta len pre seba, no od jari do jesene s&nbsp;tým veľmi nepočítajte. Amalfi má jednoducho príťažlivé meno a&nbsp;to pôsobí ako magnet. Uličky vedúce z&nbsp;prístavu sa ponárajú hlbšie do útrob mestečka, no čoskoro sa zastavia na útulnom námestí v&nbsp;tieni nádherného Dómu svätého Andreja. Ten má nezameniteľnú zvonicu a&nbsp;už z&nbsp;mora ju môžete sledovať a&nbsp;tešiť sa na ňu. 

Dóm začal svoju pozemskú púť koncom 10.&nbsp;storočia, a&nbsp;hoci odvtedy zmenil výzor tak, že by ho jeho pôvodní stavitelia takmer nespoznali, narástol do krásy. Nahor do svätostánku vedie široké schodisko a&nbsp;za okázalou fasádou sa ponoríte do podmanivého ticha krížovej chodby. V&nbsp;dóme si nemožno nevšimnúť vzácne fresky a&nbsp;medzi najzaujímavejšie miesta patrí krypta s&nbsp;unikátnou hrobkou svätého Andreja, brata svätého Petra a&nbsp;jedného z&nbsp;apoštolov. Jeho telo tam v&nbsp;roku 1206 previezol z&nbsp;Konštantínopola kardinál Pietro Capuano. V&nbsp;tom období ho vyplienila štvrtá križiacka výprava a&nbsp;mnohé nevyčísliteľné poklady Konštantínopola sa nadobro stratili. Bez návštevy tohto miesta by Amalfi nebolo kompletné.

Slávne citróny a&nbsp;najdrahšia zmrzlina

Centrum starého mesta je posiate kaviarničkami a&nbsp;podnikmi, ktoré sa snažia prilákať každého, kto prejde okolo. Na stoloch je položený voňavý citrónový likér limoncello a&nbsp;mnohí si užívajú zmrzlinu z&nbsp;miestnych citrónov. Oba tieto výrobky preslávili Amalfi široko-ďaleko a&nbsp;stali sa vyhľadávaným symbolom. Amalfijské citróny sú iné ako tie, ktoré poznáme. Sú väčšie, sladšie a&nbsp;sú poriadne návykové. Ani nespočítate, na koľko zmrzlinární natrafíte počas najobyčajnejšej prechádzky centrom Amalfi. Naservírujú vám ju viac než štýlovo, pretože prekroja veľký citrón a&nbsp;zmrzlina sa podáva priamo v&nbsp;ňom. 

Dávajte si však pozor na to, koľko bude lokálna citrónová zmrzlina stáť, pretože takmer nikde nie sú vystavené ceny, a&nbsp;tak sa môžu kedykoľvek nafúknuť. Niektorí za ňu zaplatia klasických deväť eur, inde bude mať niekto smolu a&nbsp;vyhodí za ňu rovných dvadsať eur. Nedajte sa nachytať a&nbsp;ušetrite si nepríjemné prekvapenie. Po vynikajúcom osviežení pohľadajte v&nbsp;centre ulicu ukrytú pod klenbami a&nbsp;odrazu budete mať pocit, že ste vkročili do arabskej mediny či niekam na grécky ostrov. Ako rýchlo sa Amalfi zmenilo. Úzke uličky, kde z&nbsp;okien visí bielizeň, sa striedajú so zákutiami posiatymi kvetmi. Ak opäť zatúžite po ruchu, vyberte sa k&nbsp;nábrežiu, kde si všimnete aj mestečko Atrani, susediace s&nbsp;Amalfi.

Maličké mestečko Atrani je také nenápadné, že mnohí o&nbsp;ňom na Amalfijskom pobreží takmer nepočuli. Jeho rozloha je len 0,12&nbsp;štvorcového kilometra, a&nbsp;tak sa nemožno čudovať, že sa jeho krása stratí v&nbsp;tieni Amalfi. Za kamenistou plážou cestička stúpa nahor na kamennú plošinu, z&nbsp;ktorej sa dvíha kostolná veža a&nbsp;dve neveľké kupoly ozdobené typickými obkladačkami. Za zákrutou sa otvorí výhľad na susedné mestečká Minori a&nbsp;Maiori a&nbsp;ani tam neostáva Amalfijské pobrežie nič dlžné svojej povesti miesta s&nbsp;božskými panorámami. Podľa legendy vzniklo Atrani na mieste, ktorým preteká neveľká riečka Dragone. V&nbsp;nej sa vraj ukryl hrôzostrašný drak. Hovorí sa, že občas sa dokonca prebudí, nahnevá a&nbsp;spôsobí záplavy a&nbsp;problémy. 

Zaujímavosťou Atrani je aj to, že kým Amalfi či Positano sa za roky veľmi zmenili, Atrani sa zachovalo vo svojej tradícii. Domčeky sú nalepené jeden vedľa druhého a&nbsp;rozostúpia sa len vtedy, keď chcú nechať vyniknúť kostol San Salvatore s&nbsp;námestím a&nbsp;mramorovou fontánou. Kostol postavili už v&nbsp;10.&nbsp;storočí, no neskôr ho barok obliekol do dnešnej podoby s&nbsp;vežou. Najväčšiu slávu zažil počas Amalfijskej republiky. Vtedy San Salvatore povýšili na palácovú kaplnku, kde korunovali nové kniežatá. Dnes doň turista zablúdi len občas a&nbsp;to je na Atrani atraktívne. Všetci ostanú v&nbsp;Amalfi a&nbsp;bude len vaše. Dajte si tam voňavé espreso s&nbsp;pohľadom do malebnej uličky a&nbsp;vedzte, že Amalfijské pobrežie sa stane jedným z&nbsp;vašich najobľúbenejších miest celého Talianska.