Moravská vzdušná katastrofa sa začala formovať nad Neziderským jazerom v Rakúsku a skončila sa kdesi za domovom dôchodcov na okraji Hodonína. 

Podľa ľudí, ktorí prišli medzi prvými pomôcť klientom, to pred zariadením vyzeralo ako vo filme, z ktorého naskakujú zimomriavky. Klienti, s ktorými nárazy vetra riadne pozametali, blúdili po chodbách a pred budovou. Na najzasiahnutejších vyšších poschodiach boli aj pacienti, ktorí si už svet, ktorý nás obklopuje, neuvedomujú.

Ešte pred tým, ako tornádo prešlo okolo štadióna a budovami strednej integrovanej školy, zdemolovalo čerpaciu stanicu a pokračovalo k domovu dôchodcov, len tak „lízlo“ zoologickú záhradu. V areáli skončilo na zemi niekoľko stromov a spadli doň trosky, ktoré obrovský vzdušný vír odstredil. Niektorí ľudia z okolia z poškodených domov a bytov s rozmlátenými oknami po intenzívnej minútovej smršti bežali do zoo, aby skontrolovali, či sú zvieratá v poriadku. V areáli bol v tom čase len nočný vrátnik. Našťastie všetky výbehy boli nepoškodené a nehrozilo, že sa nebezpečné zvieratá dostanú po moravskej apokalypse na slobodu.

MRAZIVÉ SNÍMKY Z MIESTA TRAGÉDIE NÁJDETE V GALÉRII
Ničivá cesta

 Rozvážne odhady meteorológov kategorizujú juhomoravské tornádo na silu F3 a vyššiu. F znamená Fujitovu stupnicu.


Prehnalo sa kúsok od hranice so Slovenskom. Sformovalo sa nad Neziderským jazerom a hrozivú silu začalo naberať pri Valticiach, prešlo okrajom mesta Břeclav a ďalej sa držalo vľavo od cesty 55, ktorá vedie do Hodonína. Zasiahlo sedem miest a dedín. V niektorých zničilo domy na celých uliciach.


Historickému areálu zámku vo Valticiach sa síce mohutný vzdušný vír vyhol, napriek tomu sú škody veľké. Spôsobil ich silný vietor, lejak a najmä megakrúpy.


Pri tornádach so silou F3 je rýchlosť vetra približne 220 km/h. Juhomoravské tornádo ničilo na 25-kilometrovej dráhe. Najsilnejšie mohlo mať šírku pol kilometra. Vyžiadalo si šesť obetí.


Príchod tornáda sprevádza silný hluk, akoby okolo prechádzal nákladný vlak. Ničivý vzdušný vír so silou F3 sa v minulosti prehnal v Českej republike v roku 2004 v Litoveli. Ten však také vážne škody nenapáchal.

Levy si strážili kus strechy

„V starej časti popadali stromy, ale nič naozaj vážne sa nestalo,“ hovorí riaditeľ Zoo Hodonín Martin Krug. „Za naším plotom to je oveľa horšie. Keď ustal vietor, náš vrátnik išiel zisťovať škody. Keď sa nám chystal zavolať, spadol vedľa neho na trafostanicu dub. Keď sa nám tam cez trosky, kusy betónu, plechy, drevá, drôty, kontajnery a popadané stromy podarilo dostať, nevideli sme nič. Inak párminútová cesta nám trvala pol hodiny. Netušili sme, či na nás niečo nespadne alebo či sa tie kopy nezosunú. Bola tma, všade tiekla voda, valila sa kanalizácia. Nevedeli sme, či sú spadnuté drôty pod prúdom alebo nie. O desiatej večer prišla ďalšia meteorologická výstraha, ale to už len lialo,“ spomína Martin.

Keď sa dostali do zoo, okamžite kontrolovali zvieratá. „Nočný vrátnik nedokázal zhodnotiť, či sú v poriadku. Prekvapilo ma, že ľudia zo sídliska, ktorým vietor odniesol strechy, prišli najprv skontrolovať zvieratá a až potom sa venovali svojim škodám. Domov sa vrátili, až keď sme boli na mieste my a skontrolovali sme, či sú všetky v poriadku.“ Zoologická záhrada dala k dispozícii techniku na odstraňovanie škôd. „Padnuté stromy sme mali opreté o klietky a budovy. Žiadne iné vážne škody našťastie nemáme. Akoby tornádo prišlo k plotu a tam sa otočilo.“

Možno sa „zľaklo“ neohrozenej svorky levov. „Ťažko povedať, ako boli zvieratá hneď po katastrofe vystresované. Zebry behali po výbehu, ale to mohlo byť skôr tým, že sme chodili po areáli a svietili baterkami. Vtáky boli na tom rovnako. Opice spali, šelmy tiež. Tigre sa nám podarilo zavrieť do ubikácie ešte v noci. Len levy sme zatiaľ nedostali dovnútra. Radi by sme im upratali kus strechy, ktorú majú vo výbehu. Zatiaľ sa na ňu pozerajú,“ povedal riaditeľ zoo v sobotu popoludní, dva dni po ničivom tornáde. Aj v zoologickej záhrade pracujú na odstraňovaní škôd ako všade inde, pokiaľ je vidno.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia