Vymierajúce dedinky, vyľudnené osady, živoriace lyžiarske strediská masívneho horského celku Čergov majú podľa ľudí, ktorí žijú, pracujú alebo len víkendujú hore na jeho hrebeňoch, najlepšie roky za sebou.

Napriek tomu si svoj život bez Čergova nedokážu predstaviť. Niektorí prepadli beznádeji, sú presvedčení, že cesta k bývalej sláve a prosperite týchto hôr je navždy zarúbaná, optimisti veria, že raz sa musí vyčasiť aj tu.

Tí najväčší optimisti sú presvedčení, že karta sa začne obracať k lepšiemu budúcu jar, po februárových parlamentných voľbách. Pravda je však taká, že život tam hore na čergovských kopcoch upadal po roku 1989 za všetkých vlád.


Čergovské pohorie

Čergov leží na území štyroch okresov na severovýchode Slovenska. Najvyšším vrcholom je Minčol ( 1157,2 m n.m). Nadmorskú výšku nad 1 000 metrov dosahujú aj vrcholy Veľká Javorina, Hýrová, Lysá, Dvoriská, Solisko, Malý Minčol a Čergov. Celé pohorie s rozlohou 42 495 ha nesie pomenovanie po vrchu Čergov (1049,7m n.m), ktorý sa spomína už v 13. storočí. V pohorí sa nachádzajú zrúcaniny dvoch hradov - Kamenického a Hanigovského. Pozoruhodnosťou sú aj drevené kostoly v podhorí. V Hervartove je to kostol sv. Františka z Assisi z 15. storočia, pýchou Lukova je chrám sv. Kozmu a Damiána z roku 1708, v Krivom chrám sv. evanjelistu Lukáša z roku 1826.


Kopce odlesnili Valasi

Tridsať rokov prežil hore na Lysej, na jednom z dominantných, najznámejších a najnavštevovanejších vrcholov Čergova, Jozef Štec (82), v týchto končinách známy skôr pod prezývkou Ježek. Nečudo, že tento športový, turistický i lyžiarsky veterán pozná Čergov ako málokto. Dá sa povedať, že bezkonkurenčne.

Preto je mu jedno, či sa ho pýtajú na tajuplné znaky na osamelom balvane neďaleko vrchu Chotárna pri obci Kríže, alebo či človeka viac zaujíma história spojená s takzvaným oltárkameňom pod vrcholom Lysej, kde sa konali bratrícke slávnosti, či príbeh dnes už takmer zabudnutej úzkokoľajnej železničky z 20. rokov minulého storočia zvážajúcej drevo z osady Majdán za Olejníkovom na sabinovskú pílu.

O romantické zákutia nie je v osade Závadka núdza.
O romantické zákutia nie je v osade Závadka núdza.
Zdroj: Peter Ličák

„Ja si uchovávam v pamäti ako veľkú vzácnosť oveľa krajšiu podobu čergovských lesov, dolín a horských lúk. Kedysi tu na každom kopci nad dedinami boli pasienky, nebolo nepokosenej lúky, gazdovia si ctili tradíciu, ktorú do týchto končín Šariša priniesli na prelome 13. a 14. storočia Valasi, vychýrení kočovní pastieri oviec a dobytka.

Keď sa k Valachom počas ich kolonizácie pridalo miestne obyvateľstvo, začala byť na Čergove núdza o past­viská. Počas valašskej migrácie sa preto začali vo veľkom odlesňovať aj tie najvyššie horské hrebene Čergova. Svahy 15 vrcholov prevyšujúcich nadmorskú výšku 1 000 metrov, zarastené zdravými zmiešanými lesmi, v ktorých prevládali buk, hrab, javor, jedľa a smrek, sa tak zásahom človeka premenili na horské lúky.

Čergovské hrebene odlesňovali naši dávni predkovia takzvaným črchlením, čiže lúpaním kôry kmeňov stromov, aby čím skôr vyschli. Suché, odumreté stromy potom klčovali a vypaľovali. Takýmto spôsobom menili lesy na pasienky. Jazykovedci zo Slovenskej akadémie vied vyslovili názor, že názov Čergov súvisí práve so slovami črchliť a čerchliť,“ urobil nám malú exkurziu do histórie čergovského pohoria Jožo Štec, ktorý sa zúčastnil na súťaži o svetový pohár v behu na lyžiach pre veteránov v Kanade, Fínsku, Nemecku, Nórsku a vo Švajčiarsku.

A populárne slovenské preteky Biela stopa absolvoval 42-krát! Samozrejme, že kondíciu naberal na čergovských bežkárskych tratiach.

Zlatá éra

Turisti objavili čergovské pohorie v 30. rokoch minulého storočia. Podľa Jozefa Šteca to bola jeho prvá zlatá éra, druhé zlaté roky prišli v 60. a 70. rokoch. Klub československých turistov postavil v rokoch 1929 – 1930 pod vrchom Čergov v nadmorskej výške 900 metrov s pomocou vojakov útulňu zo skál a dreva.

Stavba aj s interiérom ich vyšla na 58 000 korún, v tom období patrila medzi najlepšie vybavené útulne na východnom Slovensku. V prípade krajnej núdze mohlo pod jej strechou prenocovať 30 turistov.

Čergov je atraktívny aj pre mladých turistov.
Čergov je atraktívny aj pre mladých turistov.
Zdroj: Peter Ličák

Útulňa, neskôr prestavaná na klasickú horskú chatu, sa dokonca pýšila tým, že v jej blízkosti bol postavený drevený skokanský mostík s kritickým bodom 25 metrov, na ktorý cho­dievalo trénovať aj československé družstvo skokanov.

„Druhým centrom zimných športov sa v druhej polovici minulého storočia stal vrchol Lysej v nadmorskej výške 1 068 metrov. Prvý vlek pod jej úpätím za obcou Drienica slúžil lyžiarom už na konci 50. rokov, pred zmenou spoločenských a politických pomerov bolo na Lysej, v časoch jej najväčšej slávy, v prevádzke 5 vlekov, hore ich dokonca vozila sedačková lanovka, z ktorej je dnes už len žalostné torzo.

Vtedy zažíval Čergov svoje zlaté časy a ja sa veľmi obávam, a nie som sám, že sa už nikdy nevrátia, že Čergov jedného dňa nadobro zmizne z turistických máp,“ obáva sa Jožo Štec o budúcnosť Čergova.

Chatári zo sedla

Manželia Janka (67) a Dušan (67) Lörincovci patria k ľuďom, ktorí robia všetko pre to, aby sa takáto zlá predpoveď nenaplnila. Hoci v Prešove už vyše štvrťstoročia obchodujú s keramickými dlažbami, obkladmi, sanitou a batériami, pred dvanástimi rokmi sa z ničoho nič dali aj na profesionálne chatárčenie.

„Prišlo to ako blesk z jasného neba, vôbec sme čosi také neplánovali, s obchodom v Prešove máme roboty vyše hlavy, ale keď sa nám jedného dňa dostala na stôl nečakaná ponuka na kúpu chaty v čergovskom sedle, dlho sme nad ňou neuvažovali. Tak sme vhupli do chatárčenia rovnými nohami, ako sa vraví, bez akýchkoľvek skúseností. Povedali sme si, že život nám ukáže, ako to treba robiť,“ spomínajú na svoje chatárske začiatky odvážni manželia.

A život ukázal, že to bolo dobré rozhodnutie. Keby nebolo ich odvahy v kombinácii s nulovými skúsenosťami s vedením horskej turistickej chaty, z chaty Čergov by pravdepodobne boli už iba ruiny.

Manželia Lörincovci vítajú turistov na chate v čergovskom sedle už 12 rokov.
Manželia Lörincovci vítajú turistov na chate v čergovskom sedle už 12 rokov.
Zdroj: Peter Ličák

Turistom, ktorí majú radi práve túto časť 42 000 hektárov veľkého pohoria, by boli ostali len oči pre plač, u tých skôr narodených aj nostalgické spomienky na dávne roky, keď to hore nad dedinami Hertník a Fričkovce žilo za každého počasia.

„Cez týždeň sa venujeme obchodu v meste, víkendy trávime hore na chate, ktorá má vo svojom embléme hlavu vlka. Lebo počas pracovných dní by tu bolo prázdno, z minimálnych tržieb by sme personál určite nezaplatili.

Čergov nie sú rakúske Alpy, kde sa cez týždeň stretávajú pri káve na horských chatách dôchodcovia, ale tí na rozdiel od našich na také posedenia peniaze majú. O to viac sa cez víkendy tešíme z každého turistu. S manželom sme však optimisti, veríme, že sa dožijeme toho, že turistický ruch v čergovskom pohorí naberie také obrátky, že naša chata bude otvorená nonstop,“ nestráca optimizmus pani Lörincová.

Starí turisti si pamätajú na časy, keď k chate Čergov dokonca premával z Prešova autobus. Ale dobre už bolo, dnes je problém dostať sa hore k chate aj osobným autom.

Ako pre Život povedali manželia Lörincovci, niet toho, kto by cestu z dediny Hertník dal do poriadku. Vedie katastrom obce Terňa cez lesy štátu aj urbariátu, ale tak ako to u nás chodí, na jej rekonštrukciu ani kvalitnejšiu opravu nikto nemá peňazí nazvyš.

Zlá cesta z Hertníka nie je jediným problémom, ktorý trápi majiteľov turistickej chaty. Neďaleko nej je 300 metrov dlhý lyžiarsky vlek, Lörincovci chceli jeho oživením na Čergovské sedlo vrátiť zjazdové lyžovanie, lenže ich snaha narazila na zlodejov, ktorým sa zapáčil elektromotor vleku.

„Keď namontujeme za 1 300 eur nový, bude len otázkou času, kedy ukradnú aj ten. Aj preto tu na Čergove ide všetko dole vodou,“ poťažkal si chatár Dušan Lörinc.

Po rekonštrukcii má chata manželov Lörincových opäť príťažlivú podobu.
Po rekonštrukcii má chata manželov Lörincových opäť príťažlivú podobu.
Zdroj: Peter Ličák

Aj Geraltov vymiera

Čergovské pohorie je zo všetkých strán lemované dedinami. Pod jeho výbežkami sa nachádzajú Drienica, Červená Voda, Kamenica, Kyjov, Šarišské Jastrabie, Bogliarka, Livovská Huta, Hervartov, Šiba, Osikov, Mošurov, Terňa a zopár malých dediniek a osád má adresu hore na hrebeňoch. Napríklad Geraltov, Žatkovce, osady Závadka, Hradisko.

Vladimír Tejiščák (52) sedí rok a pol na dvoch stoličkách. Na polovičný úväzok starostuje Geraltovu a v pričlenenej obci Žatkovce i osade Závadka, keď neúraduje, farmárči. Tak ako sa na dobrého gazdu patrí, v čižmách a montérkach. Ani jedno, ani druhé nie je slasť.

„V Geraltove žije 129 duší, ani si nespomínam, kedy tu boli naposledy krstiny, z roka na rok je nás tu menej a menej, najviac ľudí tu žilo, paradoxne, po vojne. Vlastne starostujem dedine, ktorá vymiera, dožíva. Keď sa sem nedávno presťahovala z Hubošoviec päťčlenná rodina, považovali sme to za malý zázrak.

A ja sa ani nedivím, že mladí odtiaľ utekajú do dedín v dolinách, veď komu sa chce žiť v dome bez vodovodu a kanalizácie? Našim starým rodičom to neprekážalo, lenže dnes je 21. storočie, nároky na kvalitu života a bývania sú vyššie,“ konštatuje hlava obce na jednom z hrebeňov Čergova.

Ani s medziľudskými vzťahmi to v dedine nie je ružové. Na zlé spolunažívanie sa sťažujú všetci. Starousadlíci, chalupári, starosta, vraj sa ich vinou pred dvoma rokmi rozpadlo vtedajšie obecné zastupiteľstvo.

Nejde len o ostrejšiu výmenu názorov na riešenie obecných problémov, jeden z chalupárov z osady Závadka dostal dokonca starostu po fyzickom napadnutí na niekoľkomesačnú maródku. A človek by povedal, že život v takej malej dedinke či osade musí pripomínať bájny raj na zemi.

Na horských pasienkoch vídať dobytok len výnimočne.
Na horských pasienkoch vídať dobytok len výnimočne.
Zdroj: Peter Ličák

Pri našej otázke, či je ťažšie viesť celú obec alebo rodinnú farmu, zaznela odpoveď Vladimíra Tejiščáka bez najmenšieho zaváhania:

„Na farme človek za sebou lepšie vidí výsledky, v úrade je to na dlhšie lakte. Máme napríklad vypracované dva projekty na zavedenie vodovodu i kanalizácie, ale na ich financovanie z eurofondov musíme zabudnúť pre pochybenia obecného úradu v minulosti,“ s trpkosťou v hlase vysvetľuje starosta Geraltova.

Od roku 2006 hospodári na 180 hektároch pôdy v chotári dediny, niečo zdedil, niečo si prenajal.

„Venujem sa prioritne chovu hovädzieho dobytka, na čergovských pastvinách mám teraz 140 kráv, býkov, jalovíc. Tu hore, v nadmorskej výške nad 600 metrov, sa obilniny pestovať nevyplatí, tunajšia pôda je kyslá, piesočnatá, v našich klimatických podmienkach by sme na obilninách nezarobili. Navyše, čo by sme zasiali, to by nám zničili diviaky, srnky, jelene.

Jedinou šancou pre farmárov je v týchto končinách hovädzí dobytok a ovce. Inej možnosti, ako nepoložiť na kolená farmy, nemáme. Ale poviem vám, je to ťažký chlebík, systém štátnych platieb je veľmi zvláštny, sme odkázaní sami na seba, pre nás poľnohospodárov akoby štát ani nefungoval. Akurát je tu na vyberanie pokút, niekedy mám dojem, že štátne úrady nemajú žiadnu inú robotu, len vyberať pokuty.

Keď prídem do niektorého supermarketu, neverím vlastným očiam. Kvalitné potraviny vyvážame do zahraničia, nekvalitné dovážame. Veď aj ja predávam dobytok na mäso do Slovinska, Chorvátska, Turecka. S Turkami sa obchoduje najlepšie, sú to výborní partneri,“ prezentuje svoje farmárske skúsenosti.

Geraltov je už niekoľko rokov bez obchodu.
Geraltov je už niekoľko rokov bez obchodu.
Zdroj: Peter Ličák

Pod americkou zástavou

K Čergovu neodmysliteľne patria aj stovky chatárov a chalupárov, ktorí tieto hory považujú za svoj druhý domov. Patrí k nim aj inžinier Vladimír Guttek (72), majiteľ jednej z prvých realitných kancelárií na Slovensku, niekoľko rokov aj prezident ich asociácie.

„Pred rokmi som si kúpil polorozpadnutú chalupu vo vyľudnenej osade Závadka, je tu len 15 domov, ostali tu žiť len tri rodiny. Z Prešova som tu za 20 minút, horšie je to v zime, vtedy sú cesty na kopcoch väčšinou zafúkané. Týždeň si delím na polovicu, prvé tri dni som doma v meste, od štvrtka do nedele chalupárčim.

V máji a na začiatku júna tu od rána do večera kosím záhradu. Kým sa dostanem na jej koniec, už treba kosiť na začiatku. A tak mi tu idú dni dookola. Alebo upravujem trávnik na dvore, lebo keď sa zotmie, obsadia záhradu i dvor diviaky a ryjú ostošesť.

Ale beriem to tak, že o to je chalupárčenie hore na čergovských kopcoch zaujímavejšie. Závadka je akoby z iného sveta, keď sa pozriem na osadu z okna chalupy, vidím viať na vysokom stožiari americkú zástavu. A že vraj u nás sa nikdy nebudeme mať tak ako v Amerike,“ smeje sa pod zástavou pán Guttek.

Už štyri desaťročia pomáhajú turistom v núdzi členovia občianskeho združenia Horská služba Čergov. Jej prvými členmi sa v čergovskom pohorí stali Prešovčania Ján Frohmann a Branislav Potoček.

Vo vyľudnenej Závadke chalupárči aj Prešovčan Vladimír Guttek.
Vo vyľudnenej Závadke chalupárči aj Prešovčan Vladimír Guttek.
Zdroj: Peter Ličák

Ešte pred nimi slúžili na chatách na Čergove, Lysej aj dole v Drienici cez víkendy zdravotné hliadky. Boli zostavené z najaktívnejších turistov, najčastejšie tvorili zdravotné hliadky chatári František Koscelník, Jozef Potoček, turisti Štefan Trenčani a Vojtech Liška.

„V roku 1966 doniesol náčelník horskej služby z Vysokých Tatier Ferko Mrázik na Lysú prvé záchranárske kanadské sane, kramerové dlahy a obväzový materiál, rok neskôr priniesol ďalšie kanadské sane, zopár metrov starších horolezeckých lán a mačky aj na chatu Čergov,“ hovorí o prvých záchranároch v čergovskom pohorí vysokoškolský pedagóg, predseda občianskeho združenia Horská služba Čergov, inžinier Juraj Ružbarský (48).

Dnes má toto záchranárske občianske združenie 16 členov, ktorí spĺňajú všetky náročné kritériá na záchranárske práce. Sú to ľudia rôznych profesií – učiteľ, hasič, vojak, všetci však majú jedno spoločné: dokážu pomôcť turistom v ohrození zdravia či života.

Pod palcom majú okrem Čergova aj vrchy, lesy, hlboké doliny, turistické chodníky, v zime zjazdovky a bežkárske trate aj v Šarišskej vrchovine a v horskom masíve Branisko.

Na rozdiel od profesionálnych i dobrovoľných členov Horskej záchrannej služby nemajú na konte každodenné zásahy, ale turisti sa na turistické chodníky Čergova vydávajú s vedomím, že keby sa ocitli v ťažkostiach, má im kto pomôcť. Takáto istota je veľkou devízou nielen vo vysokohorskom teréne, ale aj v čergovskom pohorí.

Dobrovoľným záchranárom šéfuje na Lysej vysokoškolský pedagóg Juraj Ružbarský.
Dobrovoľným záchranárom šéfuje na Lysej vysokoškolský pedagóg Juraj Ružbarský.
Zdroj: Peter Ličák

Anketa

Juraj Vojčík (74)

Hoci bývam v Prešove, korene mám v dedine Osikov v podhorí Čergova, preto som si v týchto horách želal žiť aspoň na chalupe. Môj sen sa mi vyplnil, v osade Závadka mám už 10 rokov chalupu. Teším sa na každý víkend, keď sem prídu ďalší chalupári, vtedy je tu naozaj veľmi veselo. Cez týždeň tu občas nestretnem živej duše, také dni sú smutné...

Erika Bortňaková (25)

Je tu ticho, pokoj, len sem-tam prejde po dedine auto. Škoda, že nikto nemá záujem otvoriť v Geraltove obchod, nemuseli by sme nosiť nákupy z dedín v doline. Možno raz sa to zmení k lepšiemu.

Mário Tejiščák (28)

Mne život tu na hrebeňoch Čergova maximálne vyhovuje, v meste by som žiť nevedel. Pracujem na rodinnej farme, tiež by som nemenil za inú robotu. Len keby tie cesty, ktoré vedú k nám do Geraltova, boli v lepšom stave. Beriem to však ako daň za to očarujúce prostredie, v ktorom žijeme.

Ilustračná snímka

Máte doma problém s mravcami? Vďaka tomuto sa vašej domácnosti vyhnú širokým oblúkom!

Populárne články
Americká raperka Cardi B.

Výnimočný cit pre módu, alebo nevie, čo so sebou? Americká raperka predvádza šialené outfity!

Fotografka cestuje s bábikami.

Záľuba tejto ženy vás očarí: Fotografie z dovolenky, aké má málokto!

Mestečko Vidin dostane aj vďaka eurofondom nový šat. Miestni však krútia hlavou, že to nebude zasa až taká sláva. V Bulharsku sa vraj kradne viac ako na Slovensku.

Majú 38 eur na mesiac. Navštívili sme najchudobnejší región v Európe

Obec Kanianka sa nachádza na konci Hornonitrianskej kotliny, na rozhraní pohoria Malá Magura.

Kedysi zabudnutá obec dnes láka okolie. Práce miestnych remeselníkov nájdete po celom svete

Diváci sa predstavenia Morena, v ktorom hrá aj Dominika Kavaschová, nedočkali.

Škandál v divadle: Pre hlučný konflikt skupiny mužov herečka nezostala ticho!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac