Jeden z prvých súkromných detektívov v Európe strávil vo väzení takmer 20 rokov ako podvodník, zlodej a násilník. Prvýkrát sa za ním dvere cely zatvorili na dva týždne v roku 1789, keď mal necelých štrnásť rokov. Rodičom ukradol strieborné taniere a príbory a ich predajom si chcel „zarobiť“ peniaze. Nečakal, že poňho o tri dni prídu policajti a skončí za múrmi väznice. Neskôr sa dozvedel, že krádež a syna zlodeja oznámil strážcom zákona otec, ktorý mu takto chcel dať príučku, pretože to nebolo prvýkrát, čo nepodarený syn skúšal jeho trpezlivosť.

Pritom Eugène na kradnutie odkázaný nebol. Vyrastal v zámožnej rodine pekára a obchodníka s obilím v meste Arras na severe Francúzska. Striebro ukradol v čase, keď celú krajinu zachvátila veľká revolúcia a ľudia si zákony často vykladali podľa svojich potrieb. Preto ani dospievajúci Eugène nerátal s tým, že za riad z ich kuchyne sa mu otec postará o „prevýchovný pobyt“. No mýlil sa i jeho otec, keď si myslel, že syna v puberte väzenie zmení. Naopak, z jedného problému sa dostával do ďalšieho, a hoci mal talent na učenie, nehrnul sa doň. Takto chcel otcovi dokázať, že bude robiť iba to, čo chce on sám. Neprešlo ani desať dní, odkedy vyšiel z väzenia, a opäť kradol. A zasa doma – rodičom vzal z pekárne pokladničku a s ukoristenými peniazmi chcel ujsť do Ameriky.

Nedostal sa však za veľkú mláku, v susednom Belgicku ho okradli, zostal na ulici a bez prostriedkov. Aby sa uživil, pridal sa k potulným hercom a v ich predstavení dostal úlohu kanibala, ktorý pojedá surové mäso. To bolo príliš aj na bezcitného Eugèna, pod rúškom noci ušiel a pridal sa ku kočujúcej bábkohereckej spoločnosti. V nej by bol zotrval aj dlhší čas, ale opäť skončil na ulici, pretože principál ho prichytil pri flirte so svojou dcérou a to sa mu ani trochu nepáčilo. Ďalšia zastávka 16-ročného Eugèna bola armáda. Nebol to zlý nápad, mohol si tam vybiť nahromadenú výbušnú energiu a uplatniť šerm, ktorému sa venoval odmalička a v ktorom dosahoval výborné výsledky. Hoci mal medzi vojakmi povesť bitkára a problémy s disciplínou, pri plnení vojenských povinností sa mu darilo a povýšili ho na desiatnika.

Pred slávnostným ceremoniálom sa však pohádal s majorom a vyzval ho na súboj. Keď nadriadený dôstojník odmietol, Eugène mu dal facku. V tých časoch to bol čin, za ktorý hrozil trest smrti. Aby opäť neokúsil väzenskú celu, dezertoval a s vojenskou kariérou sa rozlúčil. Nasledovali roky na úteku a jeho zázemím sa stalo podsvetie. Ako dezertér sa neustále skrýval a menil si meno, presúval sa z jedného mesta do druhého a živil sa krádežami a drobnou kriminalitou. Jeho domovom sa stali väznice, takmer každý jeho pobyt v nich sprevádzali úteky, napodiv sa často končili úspešne. Nedarilo sa mu začať poctivý život, pretože ho na úteku vždy niekto spoznal, zväčša bývalí komplici, a nútili ho do trestnej činnosti pod hrozbou, že ho udajú polícii.

Pokračovanie na ďalšej strane...