Nakoniec som sa aj tak nedopátral, kto je najvyšší šéf olaských Rómov na    Slovensku. Vajda? Prezident? Guvernér? Alebo nejaký viac či menej uznávaný kráľ? Ten, kto je pre jedného autorita, pre druhého je len samozvanec. Olaskí Rómovia majú veľa tajomstiev, ktoré si nechávajú pre seba. Ich uzavretosť voči okoliu, dlhoročné vzájomné zväzky a schopnosť zavádzať sú osvedčenou ochranou vlastného sveta. Často je uzavretý aj ich vnútrokomunitný systém v rámci jednotlivých rodín. Dôležitá je pritom aj vzájomná klanová pomoc. Samozrejme, zištná... Niekedy to nedopadne dobre, ako začiatkom septembra, keď na púti v Marianke olaskí Rómovia v reštaurácii vyprovokovali medzi sebou bitku a nakoniec po sebe aj strieľali.

Udomácnení kočovníci Bielym Slovákom ležia v žalúdku okrem špinavých Rómov z rozpadávajúcich sa chatrčí či zo zničených starých činžiakov aj olaskí (alebo valašskí) Rómovia ovešaní zlatými reťazami. Tí najváženejší a najbohatší z nich sa vozia takmer výhradne len v lepších mercedesoch. Tí chudobní sú väčšinou oveľa tmavší Rumungri. Bledší Olasi tvoria približne desať percent všetkých Rómov. Na Slovensku je ich podľa odhadov asi šesťdesiattisíc. Možno... Zatiaľ sa nikomu nepodarilo presne spočítať ani všetkých Rómov. Napriek tomu, že na naše územie prišli oveľa neskôr a usadili sa ako poslední, dokázali sa viac „udomácniť“. Žijú väčšinou vo vlastných domoch a budia dojem absolútne neprístupnej komunity. Veď kto by sa aj medzi nich hrabal, keď ich svet je pre nás cudzí. Veľké skupiny žijú napríklad okolo Senca, v Nitre, pri Štúrove, v Lučenci a okolí. Každá z nich má v niektorých detailoch odlišný spôsob života. Na východe a severe Slovenska bývajú len ojedinele. Tam je „raj“ Rumungrov a náš tretí svet... Zvyčajne má každý olaský Róm svoju prezývku, ktorá ho v minulosti mala chrániť pred zlými silami a duchmi. Porušenie zákonov komunity môže viesť až k tomu, že hriešnika za trest hanlivo premenujú.

Vyprázdňovanie vreciek Olasi boli naši poslední kočovníci. Zrušil ich až zákon 74 z roku 1958. „Kone nám postrieľali, vozy zničili,“ spomína guvernér olaských Rómov Dido (Vincent Stojka) z Bratislavy. „Napriek tomu niektorí z nás zostali stále na cestách za kšeftmi. Sú ako obchodní cestujúci. Olaskí Rómovia by určite privítali, keby opäť dostali možnosť kočovať. Samozrejme, že nie sme hlupáci a kone by sme si nekupovali. Ani na vozoch a pod stanmi by sme nebývali. Videl som v Nemecku a Holandsku, ako sa to dá urobiť kultivovane, v karavanoch. Len na to treba vytvoriť priestor, kempingy s infraštruktúrou.“ Dido kýva hlavou, že aj napriek dobe najvážnejšie olaské tradície pretrvávajú a komunita nepísané zákony väčšinou dodržiava. Olaskí Rómovia nevynikali ako hudobníci. Ich silnou stránkou však bolo najmä obchodovanie, kšeftovanie a drobné služby obyvateľstvu, napríklad veštenie či aj nenápadné vyprázdňovanie vreciek... To funguje podnes. Olaské ženy sa dokázali prispôsobiť. Pred hypermarketom vnucujú ľuďom na parkoviskách falzifikát lacnej voňavky alebo ponúkajú svoju tradičnú službu – veštenie. Nenaleťte! Tak ako je voňavka len lacná napodobenina, aj ich vízia „klientovej“ budúcnosti je len vtieravá vymyslená hlúposť. Olaské obchodníčky patria medzi najdrzejšie v tomto „fachu“.

Drahé manželky Postavenie olaských Rómok je zaujímavé v ich oddanosti. Aj napriek tomu, že dokážu spustiť na okolie doslova hurónsky rev, svojim manželom zostávajú mimoriadne oddané. Ochotne zobrali ich hriechy na seba a nechali sa hoci aj väzniť. Ich muži si potom k sebe a deťom brali náhradné ženy. Keď sa oddané manželky vrátili z výkonu trestu, vrátili sa väčšinou aj k manželovi. Náhradná žena musela rodinu opustiť. Olaské Rómky sa nemohli odhaľovať. Aj na kúpalisku chodili do vody v šatách pod kolená. Každý, kto sa proti nepísaným zákonom previní, musí zaplatiť pokutu. Žena má veľkú hodnotu. Každá, ktorá dokáže zohnať alebo zarobiť peniaze, je cenná. Čím viac, tým lepšie. Pri sobáši za ňu ženíchova rodina platí výkupné. To sa podľa „kvality“ môže vyšplhať až do miliónov korún. Samozrejme, najlepšie v zlate. Guvernér Dido však tvrdí, že to nie je výkupné, ale depozit, aby bol ženích viazaný a svoju manželku neopustil... Muž často čaká, čo zarobí manželka. A potom sa venuje hazardným hrám. V Bratislave bývali Olasi chýrni kartári. Príchod hracích automatov však mnohé rodiny doslova zruinoval. Niektorí dokázali prehrať celé majetky. Automat neogabali. Ďalšou vlastnosťou olaských Rómov je, že nemajú vzťah k tvrdej fyzickej práci. Mnohí bývali za socializmu invalidní dôchodcovia. Fiktívnu invaliditu si aj kupovali. Keď to doba dovolila, stali sa z nich podnikatelia. Mimochodom: invalidný dôchodok dostávali chlapi často celkom prirodzene. Ak sa celý život človek nehýbe, nejaká choroba sa uňho nájde. Olaských Rómov tiež charakterizoval klobúk, oblek, kolísavá chôdza, špičky lakoviek „chaplinovsky“ od seba a hlasné pokrikovanie.

Dedičstvo Väčšina zvykov, ktoré pokladajú Olasi iba za svoje, sú v podstate zakonzervované niekdajšie zvyky, ktoré dodržiavali pred niekoľkými generáciami aj Slováci. Izolovanosť spôsobila, že zostali medzi nimi živé. Tradícia zhromažďovania zlata je tiež jednou z nich. Kočovníkom bol totiž ťažký neprenosný majetok nanič. A aj s peniazmi bola len oštara. Pri prechode hraníc museli zháňať nové platidlo. Zlato však malo svoju „váhu“ vždy a všade. Jeho hodnotou neotriasli ani menové reformy. Preto je prítomné ako symbol bohatstva na všetkých olaských sviatkoch. Zlato je súčasťou krstín, pohrebov, ale aj Veľkej noci, počas ktorej sa obdarúvajú zlatými šperkmi. Tie ich majú ochrániť od všetkého zlého. Napríklad: Rómovia, ktorí v Rumunsku nikdy neprestali kočovať, žijú v stanoch, vozia sa na vozoch za obchodmi alebo za prácou, utáborujú sa za dedinami a mestami, pôsobia na pohľad chudobne. Rómky však majú na sebe šperky a na krku zavesené zlaté mince ešte z obdobia Rakúsko–Uhorska. Je to kus dedičstva a rodinného majetku. Účty v bankách nemajú.

Najbohatší z bohatých? Podnikateľ Bandi (Štefan Fábian) je určite jedným z najbohatších olaských Rómov na Slovensku. Jeho dva domy stoja v Lučenci vo vilovej štvrti medzi vilami lekárov, podnikateľov a iných miestnych významných osobností. „Mnohí sa robia tým, čím nie sú,“ hovorí. „Za kráľa sa vyhlasuje hocikto, ale nie všetci môžeme byť rovnako bohatí. Nie každý dokáže zarobiť peniaze.“ Bandi tvrdí, že zbohatol najmä na obchode s nehnuteľnosťami a niečo má tiež po otcovi. Predtým pracoval v Pozemných stavbách. Kúpil a rekonštruuje aj ubytovňu, v ktorej prenajíma izby. Tých najchudobnejších Rómov by v nej však nechcel. „Nedám si to rozbiť. Nájomcov chcem slušných a čistotných. Cigáni z osád sa to najprv musia naučiť. Treba ich rozdeliť a nenechať pokope, nech sa učia od ostatných.“ Dva Bandiho domy a dve veľké autá audi a mercedes dopĺňa jeden menší opel. Obývačku má zariadenú impozantne a priestranne, rovnako aj toaletu... Súčasťou Bandiho kráľovstva je obrovský trezor, v ktorom má schované zdedené a nadobudnuté zlato. Ešte raz som sa spýtal, ako prišiel k svojmu majetku. Nepovedal, len zdvihol prst a upozornil ma: „To sa predsa nehovorí a je nezdvorilé pýtať sa na to.“

Biznismeni bez písma Olasi takmer výhradne riešili spory medzi sebou a nezaťahovali do nich úrady a políciu. Pri vážnejších konfliktoch rozhoduje rómsky súd (romaňi kris), ktorého rozhodnutie má väčšiu váhu než obálka s modrým pásikom. Jedným z medzinárodných sudcov je aj Láďo (Ladislav Konti) zo Štúrova. Okrem toho je tiež prezident olaských Rómov Slovenska a viceprezident Svetovej únie Rómov. Aj jemu prekáža, že na Rómoch sa priživuje kdekto. Množstvo organizácií a prostriedkov, ktoré do nich vlieva štát a únia, doteraz nijako nevidno. Osady sú stále plné. „Na Slovensku naozaj existuje aj zneužívaný tretí svet. Rómovia sú nevzdelaní, tak sa na nich dobre zarába. Chceli by sme to vziať do vlastných rúk a pomôcť všetkým. A my Olasi to vieme. Ktosi už dávno povedal, že keby mali olaskí Rómovia písaný jazyk, boli by lepší obchodníci než Židia. Ten, žiaľ, nemáme. Napriek tomu sme sa doteraz nevytratili ako iné národnosti.“ Láďo sa chce postarať o všetkých Rómov u nás. Má pritom kopu skúseností zo zahraničia. Najmä zo Škandinávie. „Tam s Rómami a ani s inými národnostnými a náboženskými komunitami nemajú žiadny problém. Kočovní obchodníci s kobercami a ďalšími tovarmi majú dokonca k dispozícii verejné kempingy.“ Nedávno riešil ako sudca vážny problém práve v Škandinávii. Proti sebe sa postavili dva inak spriatelené klany pochádzajúce z Ruska. „Konflikt nedokázali sami vyriešiť, preto nás zvolali, zaplatili letenky, drahé ubytovanie a čakali na naše rozhodnutie, ktoré rešpektujú. O čo konkrétne išlo, však nemôžem povedať.“ Láďov bratranec Korádo (Pavol Horváth) je podnikateľ. Tvrdí, že by pre Rómov dokázal stavať lacnejšie než tí, čo prácu za grantové peniaze preflákali, a dokázal by oveľa viac. Sám dováža lacné tehly a stavebný materiál zo zahraničia.

Domáce princezné Vzťah olaských Rómov k vzdelaniu bol donedávna priam nepriateľský. Načo by deti chodili do školy, keď je pre nich pripravená iná budúcnosť. Táto tradícia sa však postupne mení. Rodičia, samozrejme, vyberajú pre svoje deti to najlepšie. Sú to ich malí princovia a princezné. Počas krstu dostávajú aj zlatú korunku či zlatý cumeľ a iné darčeky. Pravý kráľ je však iba jeden. Je to zvolená osobnosť s najväčšou autoritou. Na Slovensku je ňou už dlhé roky Jendo (Pavol Stojka) zo Senca. Keď zomrie vážený olaský Róm, schádzajú sa na jeho pohrebe Rómovia zo širokého okolia i zo zahraničia. Ich tradície sa však s novými generáciami postupne menia. Jedného dňa bude možno aj ich dlho odolávajúci svet globalizovaný. Zatiaľ odolávajú.

Zlatí Cigáni

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 9. januára 2025

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Výber pre vás