Približne 50 kilometrov dlhý mierny oblúk sopečného pohoria Slanské vrchy chráni pod svojimi svahmi desiatky šarišských, abovských a zemplínskych dedín. Jedna ako druhá, ani čoby ich jedna mater mala.

ABRANOVCE sa trocha vymykajú z tejto šablóny dvoma legendami. O hrade Bodoň a záhadnom liečivom kameni, v ktorom je zakliaty rytier Raslav.

Abranovce

Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Prešov, región Šariš

 

Prvá písomná zmienka: 1320

 

Počet obyvateľov: 688

 

Erb obce tvorí vztýčená kuna so strieborným bruškom na zelenej pažiti s modrým pozadím.

Abranovce sú typická podhorská obec s nadmorskou výškou v strede obce 446 metrov. Uprostred valalu obecný úrad, škola, zbrojnica dobrovoľných hasičov, predajňa potravín, gazdovské domy starousadlíkov. Úzka výpadovka tretej triedy smeruje do Kokošoviec, opačným smerom do Žehne, obecné ulice sa kľukato šplhajú do strmého kopca, ktorý v zime šoféri často preklínajú. Na najvyššom mieste cintorín s riedkymi radmi pomníkov a s gréckokatolíckym kostolom zasväteným narodeniu presvätej Bohorodičky.

Rovno oproti svätostánku je brána a vysoký žltý plot kláštora stúpencov staroindického náboženského hnutia Haré Krišna, ktorí kvôli svojmu bohu vstávajú už o pol piatej ráno. Hore nad bránou je nápis: chrám Nová Ekačakra. Na Slovensku majú len dve centrá, jedno v hlavnom meste, druhé tu, v Abranovciach. Domáci o nich veľa nevedia, ani sa do nich nestarajú, majú predsa len iné videnie sveta ako títo prišelci zo všetkých končín Slovenska. Z domov pod lesom je smerom na západ rozprávkový výhľad, manželia Durbákovci zo svojej obývačky majú ako na dlani Prešov a v diaľke i horskú hradbu masívu Branisko. Práve pri ich dome sa začína turistický chodník k liečivému Raslavkameňu i k vzdialenejším  pozostatkom hradu Bodoň.

Tajomný Raslavkameň

Len asi trištvrte hodiny pohodlnej chôdze sa v listnatých lesoch medzi Abranovcami a dedinkou Lesíček pred zvedavými zrakmi sveta ukrýva machom obrastená skala pripomínajúca dvojmetrový bochník chleba. Alebo ľudskú tvár: štyri výrazné a jedna menšia jamka pripomínajú ústa, oči, nos.  Keď sa v roku 2002 uskutočnil na tomto tajomnom mieste záchranný prieskum, našli tu 31 mincí, 22 kovových lyžíc i pár úlomkov novovekej keramiky. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z nádob, v ktorých prinášali na toto pietne miesto vodu. Najstaršou mincou nájdenou pri Raslavkameni je smolnícky toliar Jozefa Il. z roku 1776. Ale našli sa tu aj mince z čias Československa, 50-halierniky vyrazené v roku 1979, 20-haliernik pochádza z roku 1987. Je to svedectvo o tom, že v rokoch silného potláčania katolíckej viery komunistickým režimom sem ľudia chodili tajne vykonávať náboženské, liečebné a magické obrady.

 

Podľa legendy, ktorú nám porozprávala Rómka Alžbeta Šarišská, je v kameni zakliaty rytier Raslav z hradu Bodoň, ktorý miloval neurodzenú dievčinu z Prešova. Jeho matka tejto láske nepriala, a keď syna prekliala, ten v tej chvíli skamenel. Štyri otvory na kameni sú vraj stopy po kopytách jeho koňa, na ktorom jazdil za svojou láskou. „Keď človek na lyžičke prinesenej z domu vyleje do štyroch jamiek vodu, splní sa mu akékoľvek želanie. Ale do jednej jamky ešte musí vložiť nejakú drobnosť, napríklad mincu,“ vysvetlila nám Alžbeta Šarišská.

Slanské vrchy boli v minulosti známe baníckou činnosťou, ťažbou zlata, striebra, svetoznámych dubníckych opálov, ich banícka história sa však Abranovciam zďaleka vyhla, tu sa ľudia neživili otrockým kutraním v podzemí, ich chlebíkom bola práca na poli a v lesoch. Hoci základy dediny boli podľa historikov položené v 13. storočí, prvá písomná zmienka o dedine bola napísaná až v roku 1320. Abranovce sa len tak mimochodom spomínajú v listine Jágerskej kapituly ako susedný chotár majetku Zbeh. Od založenia patrila dedina do majetku šľachtickej rodiny Abovcov z Drienova aj ich príbuzných z Budimíra, Ploského a zo Žehne. Ako plynuli roky a stáročia, menili sa aj majitelia Abranoviec. Raz to boli šľachtici z Brezovice pod Levočskými vrchmi či z Kelemeša, poddaní sa úctivo klaňali Segneyovcom, Pálfiovcom, Kapyovcom, Nemesányiovcom. Abranovčania si zo stavania domov ťažkú hlavu nerobili, stavali si ich z najľahšie dostupných materiálov – z kameňa, hliny, zo slamy, len tak naľahko, bez základov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia