„Pôsobenie farárov, kňazov, mladých kaplánov, cirkevných kurátorov vo farnostiach pri pútnických miestach je oveľa náročnejšie než na iných farách,“ tvrdia gréckokatolícki duchovní z Ľutiny, dediny zapísanej na mape mariánskych pútnických miest. Zložitejšie to v blízkosti posvätných miest majú aj miestne samosprávy.
V budúcom roku to bude už 170 rokov, čo sa cez Viedeň, Budín, Transylvániu a Podkarpatsko začalo prvé veľké spontánne putovanie veriacich z celého Uhorska, Sedmohradska a Haliča na Ľutinskú hôrku. Keď gréckokatolícky biskup prešovskej eparchie Jozef Gaganec povolil v polovici novembra 1853 gréckokatolíckym veriacim z Ľutiny a Olejníkova, dedín zovretých lesmi Čergova, postaviť na tejto hôrke kaplnku, prví pútnici na čele s cirkevnými kurátormi prinášali so sebou kamene, aby z ju nich na mieste ľutinských zjavení vybudovali. Koncom augusta 1854 ju posvätil kanonik Jozef Šoltýs, do Ľutiny vtedy prišlo okolo 20-tisíc veriacich.
- Ľutina
Lokalizácia: Prešovský kraj, okres Sabinov, región Šariš
Prvá písomná zmienka: 1330
Prvá zmienka o farnosti: 1332
Začiatok ľutinských zjavení: 19. 8. 1851
Počet obyvateľov: 490
Nadmorská výška: 429 m
Zjavenia svätého Mikuláša
Tak ako všade vo svete, aj u nás sú púte na tradičné posvätné miesta klasickým prejavom ľudovej zbožnosti. Veriaci prichádzajú raz ročne na pútnické miesta v Levoči, Šaštíne-Strážach, v Marianke, Litmanovej, Ľutine, Gaboltove, aby si uctili pamiatku svätých a odniesli si domov útechu, posilu, čerstvé duchovné sily. Prvými známymi pútnikmi boli praotec izraelského národa Abrahám, Izák a Jakub, ktorí podľa svedectva Biblie dostali od Boha prísľub zasľúbenej krajiny.
Dominantou obce je gréckokatolícky chrám vysvätený v roku 1908.
Zdroj: Peter Ličák
Pre kmene, ktoré sa z Egypta vydali hľadať túto krajinu, sa stal posvätným miestom vrch Sinaj, dnes nazývaný aj Mojžišova hora, a nekonečný prechod Sinajskej púšte bol vlastne ich púťou. Známym cieľom putovania bol pre izraelských mužov Jeruzalem, kam putovali trikrát do roka. Celé rodiny chodievali do svätého mesta sláviť výročie paschy. Zlatou érou putovania bol stredovek. Púte mali misionársky význam pre budovanie kresťanstva západného typu a zjednocovanie národov. Pútnikov stále magicky priťahoval predovšetkým Jeruzalem s Kristovým hrobom, do Ríma si chodievali uctiť pamiatku apoštolov Petra a Pavla.
Od 9. storočia dodnes je pre pútnikov príťažlivým cieľom Santiago de Compostela, po mnohých trasách z európskych krajín tam smerujú nielen náboženské, ale aj sociálne a charitatívne púte. Útlm náboženského putovania prinieslo do európskych krajín predovšetkým protestantské hnutie a osvietenstvo, veriaci dávali prednosť krátkym púťam, obľúbené boli velkonočné krížové cesty na najbližšie kalvárie. Obrodu náboženského putovania priniesla druhá polovica 19. storočia, pútnici sa vydávali na dlhé cesty k známym svätyniam do Altöttingu, Assisi, Čenstochovej, Fatimy, Lúrd, Mariazellu, Padovy.
Pokračovanie na ďalšej strane...
