Vladimír Kampf

Naháňačky okolo dediny od rána do večera. Najzábavnejší teáter predvádzajú masky rovno na malom námestí. Bitky jedna za druhou, len sa tak práši. Samozrejme, obete čertovského šialenstva sú pripravené a&nbsp;patrične oblečené v&nbsp;starých veciach. Kedysi tam však nebývalo tak tolerantne. Po chrbte dostal každý mladík, ktorý si nedal pozor alebo včas neušiel. Kto sa chcel úplne vyhnúť stretnutiu s&nbsp;miestnou fašiangovou chasou, musel zostať sedieť doma. A&nbsp;to sa nepatrilo, pretože kto sa nezúčastnil na tejto chlapčenskej zábave, akoby ani nebol, aj keď vlastne ani nikto nevedel, kto sa na nej zúčastnil. Chlapci spod masiek mali zostať prísne utajení. Tento jedinečný zvyk možno vidieť na fašiangovú sobotu v&nbsp;Drežnici a&nbsp;týždeň predtým v&nbsp;dedinke Drežniške Ravne v&nbsp;Slovinsku.

Každý rok posledné dva fašiangové víkendy sa v&nbsp;západnom Slovinsku dve hodiny na sever od Ľubľany a&nbsp;šesť hodín od Bratislavy krížom cez Rakúsko blízko hraníc s&nbsp;Talianskom odohráva bezohľadná popolová bitka v&nbsp;dedinách Drežnica a&nbsp;Drežniške Ravne a&nbsp;v&nbsp;priľahlých osadách na pozadí Júlskych Álp.

Tento región je v&nbsp;„mierumilovnejších“ sezónnych časoch centrom outdoorových dobrodružstiev od raftingu na divokej vode až po turistiku. Začiatkom roka je tam zvyčajne prázdno. Príšery vyliezajú na fašiangy v&nbsp;období veselosti, karnevalov a&nbsp;zábavy. To trvá od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá znamená začiatok pôstu pred Veľkou nocou.

I&nbsp;keď si už na prísny pôst potrpí málokto, maskové či karnevalové tradície sa na niektorých miestach zachovali dodnes. Väčšina z&nbsp;nich sa vypracovala do modernej podoby. Tradičné masky regiónu v&nbsp;nich už netvoria väčšinu. V&nbsp;sprievodoch kráčajú nudné čínske či hromadne vyrábané globálne kostýmy všelijakých goríl, „spastačených“ zvierat, čudných postáv, supermanov, pavúčích mužov a&nbsp;často aj masky politikov. Na niektorých miestach si povedali, že takto to už ďalej nemôže ísť, a&nbsp;pustili sa do obnovy či zachovania tradičných masiek a&nbsp;oživovania tradičných zvykov. V&nbsp;Slovinsku je niekoľko dedín a&nbsp;miest, kde sa im to úspešne darí.

Každá maska v&nbsp;sprievode mala v&nbsp;minulosti presne stanovené úlohy a&nbsp;význam. Aký má význam gorila či superman v&nbsp;súčasných nudných a&nbsp;komótnych pochodoch, nikto nevie, ale o&nbsp;vyháňaní zimy to zrejme nebude.

Fašiangy vždy bývali akčným obdobím bujarosti, opitosti a&nbsp;kopy sexuálnych narážok. Jednoducho si treba dopriať pred obdobím prísneho pôstu, ktorý trval až do Veľkej noci. Sexuálne narážky zostali pri väčšine tradičných fašiangových podujatí, ale neholdovali im všade. V&nbsp;dedinách Drežnica a&nbsp;Drežniške Ravne ide dodnes iba o&nbsp;chlapcov a&nbsp;ich prechod do mužnosti.

V&nbsp;Slovinsku toto obdobie volajú pust. Bujaré fašiangové veselie v&nbsp;minulosti nevyhovovalo cirkvi, ktorá sa ho snažila umravniť a&nbsp;zakázať. V&nbsp;postsocialistických krajinách sa to nepáčilo ani komunistom počas ich vlád. Napriek tomu si tradície na mnohých miestach nedali vziať a&nbsp;vydržali dodnes. Tie v&nbsp;Drežnici a&nbsp;dedinke Drežniške Ravne majú tisícročnú históriu.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Aj v&nbsp;Slovinsku sa fašiangové pouličné karnevaly líšia od dediny k&nbsp;dedine. Čertov v&nbsp;obciach Drežnica a&nbsp;Drežniške Ravne volajú škaredí. Tí majú zvyčajne pekné vlastnoručne vyrezávané masky rohatých. Plnia si zbrane –&nbsp;staré pančuchy, podkolienky a&nbsp;ponožky popolom starostlivo pripraveným na niekoľkých miestach. Škaredí mlátia mladých chlapcov, z&nbsp;ktorých sa práve stávajú muži. Pritom sú sami mužnejúci chlapci. Identita maskovaných škaredých by mala zostať počas celého pustu záhadou a&nbsp;nikdy by sa nemali identifikovať.

Pust je všade v&nbsp;Slovinsku veľké pouličné divadlo. Miestni sa obliekajú do prepracovaných ručne vyrobených kostýmov a&nbsp;masiek. Niektorí majú na sebe opasok z&nbsp;kravských zvoncov. Zvonce sa blyštia a&nbsp;vydávajú hlasitý zvuk, čím majú pomôcť zahnať zvyšky zimy a&nbsp;uvoľniť cestu jari. Lenže... Kedysi si pust bez snehu nedokázali ani len predstaviť. V&nbsp;súčasnosti je to realita, s&nbsp;ktorou sa nedá nič robiť. Škaredí už agresívne nehádžu prizerajúce sa dievčatá do závejov. Možno by bolo načase odleskami a&nbsp;hlukom začať odháňať globálne otepľovanie.

Pust je jedným z&nbsp;najstarších nepretržite udržiavaných rituálov v&nbsp;Slovinsku. Siaha ďaleko pred kresťanskú éru. Škaredí sú najstaršie a&nbsp;najstabilnejšie spomedzi masiek. Tak ako sa oni líšia od dediny k&nbsp;dedine, rôznia sa aj interpretácie zvykov. To neraz viedlo k&nbsp;roztržkám medzi obcami, kto vlastne robí pust správne či správnejšie. V&nbsp;minulosti si z&nbsp;toho nikto ťažkú hlavu nerobil a&nbsp;ľudkovia vítali inovácie, ktoré z&nbsp;dnešného pohľadu prznia tradície.

Spor je aj tu. Na rozdiel od Drežnice obyvatelia dediny&nbsp;Drežniške Ravne usporadúvajú párty týždeň pred fašiangovým utorkom („masopustom“, pozn. red.) a&nbsp;sú presvedčení, že ho robia podľa starej školy. Pre mnohých je pust najmä prechodným obradom, keď sa z&nbsp;chlapcov stávajú muži. Fašiangový čas v&nbsp;Drežnici sa začína poslednú sobotu v&nbsp;roku. Chlapčenský klub v&nbsp;tom čase víta nových členov.

Po novom roku si chlapci rozdelia úlohy a&nbsp;začínajú prípravy: výroba nových masiek podľa starých vzorov, šitie šiat a&nbsp;príprava všetkého potrebného. Prípravy musia byť čo najskrytejšie. Ani frajerky, ani ich rodičia nesmú vedieť, kto čím bude. Novoprijatí chlapci bývajú zvyčajne škaredí a&nbsp;musia si masky vyrobiť sami. Fašiangový pochod z&nbsp;mnohých ďalších masiek spája svadobný sprievod. V&nbsp;tom sa tmolia aj masky pekných, ktoré kráčajú od domu k&nbsp;domu. Sprievod navštevuje všetky domy v&nbsp;obciach okrem tých, kde v&nbsp;predchádzajúcom roku niekto zomrel.

Ravenský pust, typické fašiangové podujatie v&nbsp;obciach pod Krnom, je od roku 2012 spolu s&nbsp;drežnickým pustom zapísaný do registra nehmotného kultúrneho dedičstva a&nbsp;od roku 2014 je vyhlásený za štátne nehmotné kultúrne dedičstvo Slovinska. Podlieha silnej tradícii, pre ktorú chlapčenská komunita neprijíma do svojich radov ženy a&nbsp;ženatých mužov.

Drežnišké a&nbsp;ravenské fašiangy, na ktorých sa zúčastňujú len nezadaní chlapci, patria v&nbsp;Slovinsku k&nbsp;najznámejším karnevalom. Ide o&nbsp;starosvetský karneval pohanského pôvodu. Drevené masky si chlapci vyrábajú sami a&nbsp;odovzdávajú si tak živé kultúrne dedičstvo z&nbsp;generácie na generáciu.

Živá tradícia s tisícročnou históriou: Takto oslavujú fašiangy v Slovinsku

Vladimír Kampf

Výber pre vás

Živá tradícia s tisícročnou históriou: Takto oslavujú fašiangy v Slovinsku

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Nekoledujme si o problémy: Planéta Zem sa otepľuje, musíme chrániť pôdu! Expert reaguje

Vážna hračka: Merkur stále žije a hýbe sa! Mali ste aj vy túto stavebnicu?

Do lepšieho života: Asistentky, ktoré robia detstvo podnetnejším

Výber pre vás