Vladimír Kampf

Ekofarma na Tehelňách pri Vrbovciach v&nbsp;miestnej časti Štefanová-Kopánky stojí aj na pozemku, na ktorý ľudia z&nbsp;okolia v&nbsp;minulosti vyvážali odpad. Kde dnes stoja stohy sena, bývala jama s&nbsp;mokrinou. Postupne ju zavážali „bordelom“. Nikto to neriešil. Vyčistiť ho bolo náročné. Dnes je tam biofarma.

Leto na farme je vraj super. Jediná starosť chovateľov je v&nbsp;tom čase zabezpečiť zvieratám vodu, kontrolovať stádo a&nbsp;vyrobiť dostatok krmív na celú zimu. V&nbsp;zime treba kŕmiť, vyvážať hnoj a&nbsp;posledné roky to takmer nie je o&nbsp;inom, ako o&nbsp;brodení sa v&nbsp;blate. Sneh zmizol. Mrzne málo.

„Za naše farmárčenia môžu naše deti,“ vyhovára sa s&nbsp;úsmevom Zuzka. „Keď sa nám narodilo druhé dieťa, chystali sme sa privítať a&nbsp;pohostiť svokrovcov. Chcela som upiecť poriadne kurča. Kúpila som v&nbsp;nejakom reťazci to najlepšie a&nbsp;najväčšie, aké mali. Priniesla som ho domov, upiekla ho a&nbsp;veľa z&nbsp;neho nezostalo. Len nejaká šupka a&nbsp;v&nbsp;nej čosi scvrknuté, nie príliš chutné.“

To, že nám ponúkajú a&nbsp;my jeme rýchlo vychované mäso, nie je novinka. „Povedala som si, že toto naozaj nemusíme jesť. Že si môžeme chovať aj sami. Rodičia vždy niečo doma chovali. Tak sme začali. Keď to počuli známi a&nbsp;ľudia naokolo, povedali si, že aj oni chcú také mäso. Že to je super, dobré, poctivé, ekologické.“ Ich chov je v&nbsp;súčasnosti v&nbsp;biokvalite.

Hospodáriť začali v&nbsp;roku 2016, neprešlo ani desať rokov a&nbsp;sú spokojní. „Máme tridsať kusov hovädzieho dobytka. K&nbsp;tomu trinásť koní a&nbsp;nejaký drobnochov, tak stopäťdesiat sliepok, tri kŕdle perličiek, králiky...“ S&nbsp;manželom Štefanom sa našli na vysokej poľnohospodárskej škole v&nbsp;Nitre. On študoval výživu zvierat. Ona bola od koní. Jeho bavili skôr kravy. „Dali sme to dokopy a&nbsp;funguje to,“ pochvaľuje si Zuzka.

Plemeno charolais je najpočetnejšie mäsové plemeno vo Francúzsku. Má vynikajúce vlastnosti. V&nbsp;súčasnosti ho chovajú v&nbsp;sedemdesiatich krajinách na všetkých kontinentoch. Majú ho aj na farme pri Vrbovciach. „Manžela baví genetika. Objednávame preto inseminačné dávky priamo z&nbsp;Francúzska. Je nadšený, keď si môže vybrať poriadneho býka pre naše kravičky.“

Začali spolupracovať so Zväzom chovateľov mäsového dobytka a&nbsp;chceli by sa pustiť do šľachtiteľského chovu a&nbsp;produkovať plemenné zvieratá. „Naším najväčším problémom sú maštale. Niekoľko rokov sa snažíme jednu postaviť alebo aspoň pevný prístrešok pre zvieratá, ale narážame na kopu všelijakých požiadaviek. Najskôr sme museli meniť územný plán. Kedysi tu stála maštaľ. Zostali po nej základy a&nbsp;zvyšok hnojiska. Za socializmu stavebné povolenia neriešili.“ Žiaľ, pretože zostali len základy, neuznali im rekonštrukciu. „Museli sme začať odznova, akoby na zelenej lúke. Zmena územného plánu trvala roky, teraz sa nám približne rok a&nbsp;pol ťahá stavebné povolenie. Stále niečo riešime a&nbsp;čakáme,“ vysvetľuje.

Inak by to nebolo zlé. „Manžel stále pracuje. Zaoberá sa výživou zvierat a&nbsp;cestuje po družstvách a&nbsp;farmách. Dobré vzťahy s&nbsp;inými poľnohospodármi sú dôležité, bez nich by bolo všetko oveľa náročnejšie. Okolo nás hospodári prevažne finančná skupina. Hádame sa s&nbsp;nimi o&nbsp;každý meter pôdy, ale na druhej strane sme kamaráti, ktorí si pomáhajú. Máme iný vzťah s&nbsp;ich právnikom a&nbsp;iný s&nbsp;vedením hospodárstiev. Navzájom si pomáhame. Nemusí mať každý všetko. Ja príležitostne pomôžem súkromne hospodáriacim roľníkom s&nbsp;papiermi a&nbsp;oni prídu pomôcť mne s&nbsp;pôdou alebo balíkmi. Nemusíme všetko riešiť len cez peniaze. Dobré vzťahy so susedmi sú predsa na nezaplatenie.“

Zuzka spočiatku ku kravám vzťah nemala. „Mala som pred nimi od začiatku rešpekt, predsa len je to zviera, ktoré váži aj tonu. Našťastie plemeno charolais je veľmi pokojné a&nbsp;maznavé. Sú úplne v&nbsp;pohode. Teraz sa často pristihnem, že ich škrabkávam častejšie ako kone.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Zuzka mala kedysi sen o&nbsp;tom, že bude robiť agroturistiku. „To ma prešlo. Práca s&nbsp;ľuďmi nie je pre mňa to pravé. Zohnať k&nbsp;zvieratám zamestnanca nie je jednoduché. Niežeby sme ho nevedeli zaplatiť, ale zohnať k&nbsp;nim schopného človeka, ktorý nie je alkoholik, je spoľahlivý, chodí poctivo do práce a&nbsp;robí všetko podľa mojich predstáv, je asi nemožné. Preto chováme kone len na produkciu hnoja,“ smeje sa.

Kone sú vždy stratové. „Je to len krásny koníček. Kone rada chovám a&nbsp;nedávam inzeráty, že ich predám. Vždy sa mi však ozve nejaký známy známeho, ktorému som už koňa predala, či nejakého vhodného pre neho mám. Rada párujem ľudí a&nbsp;kone. Nie každý kôň sadne každému. Niekto chce temperamentnejšieho, iný pokojnejšieho čí úplného flegmatika.“ Americké paint horse a&nbsp;americké quarter horse sú westernové kone. Majú pokojnú povahu a&nbsp;je s&nbsp;nimi jednoduché zaobchádzanie. Dokáže ich osedlať aj amatér. Nerobia problémy.

Problémy sú skôr s&nbsp;hydinou a&nbsp;s&nbsp;predátormi za plotmi. „Naša hydina si chodí, kam sa jej zachce. Preto si na nich môže pochutiť trebárs líška. To nie je nič mimoriadne. Pred vaším príchodom nám nejaká zabila desať sliepok na jeden záťah. Choroby sa nám, chvalabohu, vyhýbajú.“ Starosti im robia aj početné stáda danielov. „Strhávajú ohradníky, a&nbsp;keď zasejeme, ničia úrodu. Elektrické ohradníky ich len spomalia a&nbsp;znížia straty. Na druhej strane je pravda, že danielie mäso je veľmi chutné a&nbsp;nutrične hodnotné.“

Na Tehelňách dostávajú všetky zvieratá krmivo v&nbsp;biokvalite. Žiadne antibiotiká či liečivá. „Sme zástancami prirodzenej selekcie. Stáva sa, že kurča uhynie. Kravy a&nbsp;kone majú dostatočne veľké pastviny, aby nedochádzalo k&nbsp;zraneniam a&nbsp;mali vždy tie najlepšie životné podmienky a&nbsp;výživu.“ Produkciu umiestňujú na slovenský trh. „Nepáči sa mi, keď dobytok, ktorý u&nbsp;nás vyrastie, odvezú do Turecka alebo iných krajín. Prečo by ho mali voziť krížom cez kus kontinentu a&nbsp;nás kŕmiť mäsom z&nbsp;Brazílie?“

V&nbsp;zime sú dôležití pomocníci. Tí najvýkonnejší sú motoroví. Teleskopický manipulátor bol podľa Zuzky najlepšia kúpa života. Znie to šialene, ale ona si pochvaľuje. „Robím s&nbsp;ním všetko. Je to najlepší stroj. Je malý a&nbsp;zvládne všetko,“ vyznáva sa. „Traktory môžu vďaka nemu v&nbsp;zime oddychovať. Teleskopický manipulátor je najvyužívanejší stroj na farme, nie je dňa, keď by som ho nevyužila.“ Iné ženy by boli nadšené z&nbsp;poriadneho auta, Zuzka sa teší z&nbsp;malého silného poľnohospodárskeho stroja. Volá sa Dieci. „Kamaráti a&nbsp;kamarátky sa mi smejú. Normálna žena si kúpi kabelku. Kuriér jej ju prinesie až k&nbsp;dverám. Ja si kúpim vlečku a&nbsp;mám problém, ako ju sem dostať. Špeditéri lamentovali, že je široká a&nbsp;nadrozmerná. Nakoniec sa jeden súkromník podujal, že mi ju privezie. Keby som si kupovala kabelky, nemusela by som riešiť náročnú dopravu. Aj tá vlečka je náš veľký pomocník,“ ukazuje na jednoducho vyzerajúce zariadenie s&nbsp;kolesami. „Sama si naberie balík, potlačí si ho, vyklopí, vôbec netreba vystúpiť z&nbsp;traktora. Skvelý stroj!“

Staré traktory by možno už mohli predať, ale vzťah k&nbsp;veciam a&nbsp;nostalgia sú zatiaľ silnejšie. „Robili sme s&nbsp;nimi všetko. Veľa nám pomohli. To nie je len tak, poslať ich preč. Sú to stroje, ktoré sme si vedeli opraviť aj svojpomocne, náhradné diely na ne sú lacné. Bohužiaľ, majú svoj vek a&nbsp;väčšinou na nich porucha nastane práve vtedy, keď ich najviac potrebujeme, teda keď treba rýchlo upratať seno pred dažďom.“

Keby sa mala znova rozhodnúť, či farmu áno alebo nie, nezaváhala by. „Starí farmári sa nám čudujú, že sme začali v&nbsp;najhoršom možnom čase, keď nám všetci hádžu polená pod nohy, legislatíva sa neustále mení a&nbsp;poľnohospodár musí byť zároveň kŕmič, veterinár, traktorista, ale aj ekonóm, účtovník, projektový manažér, úradník. Ja by som neváhala. Išla by som do toho. Už som sa naučila nažívať s&nbsp;kontrolnými orgánmi. Začala som ich brať tak, že je to jednoducho nutnosť, veď aj kontrolóri sú len ľudia, ktorí len robia svoju prácu. Farmárov, ktorí frflú na zbytočnú byrokraciu, je veľa. Aj ja si často pofrflem. Ak má človek všetko na poriadku a&nbsp;dodržiava, čo má, všetko sa dá s&nbsp;úradníkmi vykomunikovať.“

Zima na farme: Teleskopický manipulátor ako najlepšia životná kúpa

Vladimír Kampf

Výber pre vás

Zima na farme: Teleskopický manipulátor ako najlepšia životná kúpa

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Dohady mirnix‑dirnix: Val obrov je jednou z našich najväčších záhad

Rozľahlá malá dedina: Podbranč Destiláty závislé od potoka

Vojna na Ukrajine: Portréty zo slzavých stretnutí, z týchto fotografií vám pukne srdce

Výber pre vás