Vladimír Kampf

Významná kultúrna a&nbsp;prírodná pamiatka priťahuje nielen archeológov, ale aj zoológov a&nbsp;botanikov. Vyskytuje sa tam viacero živočíšnych a&nbsp;rastlinných druhov, ktoré inde na Slovensku nežijú a&nbsp;nerastú. „Aj tieto fakty sa snažíme zohľadňovať pri rozhodnutiach. Hrad Devín je rozhodne lokalita, ktorá presahuje regionálny vý­znam. Históriou nás spája s&nbsp;ďalšími krajinami Európy,“ povedala riaditeľka Múzea mesta Bratislavy Zuzana Palicová.

V&nbsp;múzeu sa pustili do veľkej obnovy svojho najnavštevovanejšieho a&nbsp;najväčšieho objektu – hradu Devín. Cezhraničný projekt Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava, spolufinancovaný z&nbsp;programu spolupráce Interreg Slovenská republika – Rakúsko, má zvýšiť komfort návštevníkov, ich bezpečnosť a&nbsp;autentické pocity z&nbsp;architektúry. Práce sa už začali. 

Prebieha rekonštrukcia krycej stavby ranokresťanských archeologických nálezov cella memoriae, sanácia a&nbsp;rekonštrukcia odkrytých historických architektúr v&nbsp;areáli hradu, archeologický výskum, vzniká nový viacjazyčný informačný a&nbsp;navigačný systém. V&nbsp;plánoch je aj rozvoj inštitucionálnej spolupráce medzi školami v&nbsp;cezhraničnom regióne Marchfeld – Záhorie – Bratislava v&nbsp;oblasti vzdelávania o&nbsp;kultúrnom a&nbsp;prírodnom dedičstve. Za dva roky trvania projektu preinvestujú zhruba 1,3 milióna eur. Je to jedna z&nbsp;najväčších investícií na hrade.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Pre riaditeľku Zuzanu Palicovú je hrad Devín srdcová záležitosť. Keď bola malá, chvíľu chcela byť horolezkyňou a&nbsp;potom poštárkou, pretože sa jej páčilo jazdiť na bicykli. „Zvyčajne som však pozerala po učiteľských smeroch. Nakoniec som vyštudovala kultúrny manažment a&nbsp;kulturológiu na filozofickej fakulte v&nbsp;Bratislave,“ spomína. Rok po škole nastúpila do Slovenskej národnej galérie, kde sa venovala programovým aktivitám budovania publika galérie. Neskôr pracovala na bratislavskom magistráte na oddelení kultúry, kde ju najskôr poverili vedením Múzea mesta Bratislavy, neskôr túto výberovú pozíciu obhájila.

Podľa riaditeľky je niekedy náročné venovať všetkým lokalitám, ktoré múzeum zastrešuje, takú pozornosť, akú by si zaslúžili. „Okrem hradu Devín sa staráme o&nbsp;ďalšie významné objekty, napríklad o&nbsp;Starú radnicu, Michalskú vežu, rímsky vojenský tábor Gerulata v&nbsp;Rusovciach a&nbsp;viacero menších objektov v&nbsp;centre hlavného mesta.“ Niektoré z&nbsp;nich dlhé roky nemali potrebnú starostlivosť a&nbsp;dostali sa až do havarijného stavu. „To, čo robíme, je krásna práca a&nbsp;som za ňu vďačná. Na kráse jej neuberá ani to, že je často organizačne, časovo i&nbsp;finančne náročná. Musíme však veľmi dobre zvažovať, do čoho sa pustíme, a&nbsp;to podľa stavu objektu, jeho významu, finančnej náročnosti rekonštrukcie a&nbsp;atraktivity pre návštevníka,“ vysvetľuje.

Vedenie múzea si uvedomuje, že prichádza ťažké obdobie a&nbsp;energetická kríza sa nevyhne ani inštitúciám. „Snažíme sa pripraviť na úspory. Hrad Devín je vo zvýšenej pozornosti verejnosti. Počty jeho návštevníkov sú vysoké. Snažíme sa všetky naše lokality prezentovať interaktívnym priateľským spôsobom ako miesta, na ktorých ľudia môžu stráviť voľný čas a&nbsp;pritom sa niečo dozvedieť, vzdelať sa, zabaviť, stretnúť ďalších zaujímavých ľudí alebo priateľov a&nbsp;známych. To je dlhodobý proces, ktorého súčasťou je práca s&nbsp;verejnosťou cez podujatia, vzdelávacie aktivity, príjemné služby a&nbsp;priateľský prístup,“ dodáva.

VIAC FOTIEK Z REKONŠTRUKCIE HRADU DEVÍN SI POZRITE TU

Zuzana Palicová pochádza z&nbsp;Kysúc, no v&nbsp;Bratislave už strávila rovnako dlhú časť života ako v&nbsp;rodnom kraji, preto sa cíti aj ako Bratislavčanka. „Chodievali sme sem v&nbsp;lete za tetou do Devínskej Novej Vsi. Hrad Devín som po prvý raz videla na vlastné oči z&nbsp;pieskového vrchu Sandberg. Mám rada tento kút Slovenska,“ vyznáva sa.

Z&nbsp;hradu Devín vidno za Dunaj a&nbsp;za Moravu do Rakúska, kde významné kultúrne lokality ponúkajú väčší zážitok a&nbsp;pestrejšiu sebarealizáciu. Projekt Culture Across – Kultúrne mosty cez rieku Morava realizujú s&nbsp;cieľom zachovať kultúrne dedičstvo a&nbsp;zvýšiť povedomie širokej verejnosti o&nbsp;významných kultúrnych pamiatkach na oboch stranách hranice. „Zo skúseností realistického optimistu vidím obrovský záujem verejnosti o&nbsp;kultúrne dedičstvo. Vidíme to nielen na hrade Devín, ale trebárs aj pri rekonštrukcii Michalskej veže počas otvárania časovej schránky zo sochy ­archanjela Michala. Verejnosť zaujal aj zápis rímskeho vojenského tábora Gerulata na zoznam UNESCO. Nabíja nás to dobrým pocitom, že naša starostlivosť a&nbsp;práca majú zmysel.“

O&nbsp;hrad Devín má byť postarané čo najlepšie. Každoročná údržba zabezpečuje jeho čo najdlhšiu životnosť v&nbsp;čo najautentickejšej podobe. „Chceme zachovať nielen kultúrne, ale aj prírodné hodnoty. Musíme pri tom myslieť aj na klimatickú zmenu, teplo a&nbsp;sucho, ktoré tunajšiu krajinu mimoriadne ovplyvňujú. Dôležité je pre nás, aby chodili návštevníci nielen zo Slovenska a&nbsp;zo zahraničia, ale aby si tu našli príjemné miesto aj Devínčania, Bratislavčania a&nbsp;Bratislavčanky… Prídu za históriou a&nbsp;za oddychom. Veríme, že sa nám podarí čo najskôr dať areálu všetko, čo mu zatiaľ chýba.“ Dôležité je nielen návštevnícke centrum, ale aj priestory pre odborných pracovníkov. „Zatiaľ je ich zázemie len provizórne. Potrebujeme vybudovať reprezentatívnu základňu. Dôležitý je pre nás aj drobný mobiliár, lavičky, altánky, miesta na piknik… Viem si predstaviť, že hrad Devín môže byť aj skvelým miestom, kam si ľudia budú môcť chodiť v&nbsp;októbri púšťať šarkany. Verím, že k&nbsp;tomu prispeje aj samospráva a&nbsp;ďalšie organizácie a&nbsp;firmy spod hradu.“

Na to, aby nám hrad Devín vydržal čo najdlhšie, potrebujeme statika a&nbsp;hlavne počúvať jeho rady. Najmä v&nbsp;60. rokoch minulého storočia bolo riešenie zachovania pôvodných múrov cementom a&nbsp;betónom bežnou praxou. Na to, aby starý múr dobre vyzeral, ale aj dlho vydržal, treba dodržať staré postupy a&nbsp;riešenia. Betón je smrť. „Pozitívnymi vlastnosťami vápennej malty sú pórovitosť a&nbsp;tvrdosť. Škáry treba zapchať poctivo, aby do nich nevtekala voda, ktorá by mohla murivo narušiť,“ vysvetľuje statik Vladimír Kohút.

Malta použitá pri sanácii historických objektov, na ktorých nám záleží, musí mať rovnakú štruktúru a&nbsp;farebnosť ako tá pôvodná. „To sa dá čiastočne dosiahnuť aj cementom. Ale materiál musí byť mäkší ako kameň, ktorý vypĺňa, a&nbsp;to už cement v&nbsp;žiadnom prípade nespĺňa. Stavebná fyzika hovorí, že ak má kameň zhruba polovičnú tepelnú rozťažnosť oproti cementu, nemôže to dopadnúť dobre a&nbsp;murivo začne vypadávať. Vidíme to na bratislavských hradbách, ktoré v&nbsp;70. rokoch opravili cementovou maltou. Z&nbsp;tehál nám už nezostalo takmer nič. Trčia tam len slížiky betónovej malty, ktorá zvyškom múru nepomohla, ale ich zničila.“

V&nbsp;Maďarsku rovno v&nbsp;Budapešti na Budínskom hrade zbúrali ruiny historických budov, na ktorých opravu nemali peniaze, a&nbsp;stavajú ich nanovo z&nbsp;moderných materiálov. Vraj je to lacnejšie a&nbsp;naoko aj rovnaké. „Maďarské riešenia sme kedysi obdivovali napríklad na synagóge v&nbsp;Šoproni, kde železobetónovú konštrukciu ani nedoplnili celú, len naznačili jej pôvodný tvar a&nbsp;nechali ju ako fragment. Na Slovensku sme skôr za celo­európsky prístup konzervovania a&nbsp;zachovania čo najväčšieho objemu pôvodnej materiálnej substancie. Žiaľ, pamiatkari málo pracujú s&nbsp;prvkom pozitívneho snobizmu. Mne sa takto podarilo presvedčiť istého pána, že nemá búrať krásny kamenný historický múrik, ktorý mal pred vilou. Chcel stavať nový železobetónový múr a&nbsp;pamiatkari sa mohli aj na hlavu postaviť. Rodine toho pána som vysvetlil, že v&nbsp;tejto štvrti bolo vždy znakom noblesy, že si dali postaviť kvalitný kamenný múr, veď z&nbsp;betónu ho postaví hocikto. Majiteľ si to zrazu veľmi rýchlo rozmyslel,“ spomína s&nbsp;úsmevom. Našťastie na hrade Devín už netreba nikoho presviedčať, čo má väčšiu hodnotu.