Slzy a triaška

Česká investigatívna novinárka Pavla Holcová, s ktorou Ján Kuciak spolupracoval na medzinárodných kauzách, spomína: „Je to miesto, kde mi zhruba rok po vražde došlo, čo sa vlastne stalo. Stála som v kuchyni, okolo mňa boli police s knihami a vecami, ktoré patrili Jánovi alebo Martine, a ja som ich dobre poznala. Učebnice francúzštiny, hrnček, kniha o Panama Papers… A na podlahe na dlažbe v škárach bola vsiaknutá krv. Bola to chvíľa, ktorá ma zlomila. Polovicu cesty do Brna som sa triasla, druhú polovicu mi tiekli slzy.“ Na búranie domu sa prichádzali pozerať aj miestni. Ľudovít Žido má oproti domu, kde zavraždili dvoch mladých ľudí, stavebný pozemok. „Keď sa to stalo, v dedine sme prevádzkovali predajňu potravín. Ľudia prichádzali zhrození, rozprávali, čo sa stalo. Ján aj Martina sa prisťahovali na ulicu, kde žili seniori a seniorky, potešili sa, že za susedov budú mať mladých ľudí. Nosili im koláče, pagáče, ovocie aj zeleninu v rámci dobrých susedských vzťahov. Boli to sympatickí mladí ľudia. Nedivím sa rodičom, že dom dávajú zbúrať. Mám deti v podobnom veku, viem sa vcítiť do ich bolesti.“