Vladimír Kampf

Starosta Veľkých Levár na Záhorí neďaleko Malaciek Richard Nimsch zažartoval: „Pivo Rudavar nevaríme. Stačí prísť uprostred noci za splnu mesiaca a&nbsp;nabrať si ho&nbsp;rovno z Rudavy. Tento zázrak trvá len dve hodiny,“ povedal s&nbsp;úsmevom na margo iného, reálneho zázraku. Viac než dvojkilometrový úsek znova tečie po starom, slobodne. Rovný betónový kanál je minulosťou.

Krátky úsek riečky je prvým zrevitalizovaným korytom rieky na Slovensku. Na jej úprave sa vzácne stretli a&nbsp;dohodli všetci od ochranárov cez štátnu správu, obec, rybárov, poľovníkov, vedcov, vodohospodárov… Vraj budú pokračovať. Možno sa konečne dočká dlho posúvanej revitalizácie aj dolný úsek rieky Morava, do ktorej sa Rudava vlieva.

Riečnu dynamiku sme na Slovensku porazili počas 70. rokov minulého storočia. V tom čase sa podarilo betónovými panelmi doraziť viac ako polovicu z celkovej dĺžky 45 km koryta Rudavy.Panely mali zabrániť prirodzenému vývoju rieky. Nepekný, unifikovaný tok vytvoril migračnú bariéru pre mnohé druhy rýb. Rýchlo prúdiaca voda v ňom neposkytuje žiadne útočiská, či miesta na oddych. Napriamené koryto pomáha rýchlejšiemu odtoku vody z územia a zabraňuje priesakom do nižších vrstiev pôdy. Odvodňovanie krajiny, ktoré malo v minulosti význam pre rozvoj poľnohospodárstva, je pri súčasných dosahoch zmeny klímy, naopak, nežiaduce.

Nežiaduce odvodňovanie

„Som hrdý na to, že sa niečo výnimočné a&nbsp;pilotné podarilo práve vo Veľkých Levároch,“ pochvaľoval si starosta. „Bol som prekvapený z&nbsp;tohto projektu a&nbsp;spočiatku som ho vnímal ako science fiction. Mám rád prírodu. V&nbsp;koncepcii rozvoja obce máme veľa opatrení a&nbsp;projektov na jej zveľadenie. Darí sa nám získavať granty, ktoré však nemajú až takýto rozmer. Neveril som, že sa do takého veľkého diela niekto pustil. Som rád, že sme boli pri tom. Teším sa, že sme našli spoločnú reč.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Je to u nás veľká sláva, ale keď sa poobzeráme len po okolitých krajinách Európskej únie, je jasné, že sme v revitalizáciách riek za opicami. Projekt sa vliekol päť rokov. Ťažká technika potrebovala na úpravu koryta len štyri mesiace a&nbsp;bolo po rovnom toku. Aktivita Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia priniesla jedinečné skúsenosti najmä v&nbsp;administratívnych a&nbsp;právnych brzdách.

Vstupom do Únie sa Slovensko zaviazalo zlepšovať ekologický stav vodných tokov. Doteraz sme spali. „Pevne veríme, že vyšliapanie tejto náročnej cesty pomôže nielen rieke Rudave, ale naštartuje a&nbsp;spriechodní cestu pre ďalšie vodné revitalizácie na Slovensku,“ povedal za vysokým stolíkom na brehu riečky Andrej Devečka zo združenia a&nbsp;dodal, že príprava prvého vážneho projektu pomohla odhaliť viacero administratívnych prekážok v&nbsp;legislatíve týkajúcej sa revitalizácií vodných tokov. „Tie budeme musieť odstrániť, ak chceme pokračovať vo zvyšovaní kvality životného prostredia a&nbsp;zadržiavaní vody v&nbsp;krajine.“

Generálna riaditeľka Výskumného ústavu vodného hospodárstva Katarína Holubová sa podieľala na vypracovaní prípravnej štúdie projektu: „Stav vodných tokov na Slovensku je dlhodobo v&nbsp;nevyhovujúcom stave. Máme povinnosť zlepšovať ekologický stav vodných tokov Slovenska. Revitalizácia Rudavy je jedinečnou aktivitou, ktorej výsledky budú mimoriadne cenné aj pri plánovaní ďalších revitalizácií u&nbsp;nás. Realizované opatrenia tu obnovia prirodzenú dynamiku a&nbsp;riečne procesy.“

Architekti staronového koryta netrvajú na tom, že riečka musí navždy tiecť tak, ako jej práve teraz vytvorili cestu. Rátajú s tým, že sa možno už po najbližšej veľkej vode sama rozhodne meandrovať inak. „Očakávame, že tvar toku sa prispôsobí prírode tak, ako to ona potrebuje. Pilotný projekt prišiel síce neskoro, ale je to vždy lepšie, akoby neprišiel nikdy. Dúfame, že bude príkladom pre celé Slovensko. Vo vodnom pláne máme množstvo revitalizácií. Nie všade to však pôjde urobiť ako tu, že sa rieka vrátila k akoby pôvodnému toku. Dúfam, že sa nám podarí revitalizáciu dotiahnuť až po ústie do rieky Morava.“ Pre všetkých vodybojných a&nbsp;z&nbsp;vylievania riečky vystrašených je zrejmé, že k&nbsp;ohrozeniu majetkov a&nbsp;ani životov na tomto úseku nepríde. Kľukatiace sa koryto tu je očividne zahĺbené v&nbsp;teréne.

Zrevitalizovaný úsek nadväzuje na prirodzený úsek Rudavy vyššie proti prúdu, ktorý je vyhlásený za ramsarskú lokalitu, územie európskeho významu. Tento jedinečný úsek riečky v minulosti zachránilo najmä to, že preteká vojenským priestorom. Čierneho Petra má často v&nbsp;rukách Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý podľa ochranárov nedokáže pružne reagovať a&nbsp;je akoby na druhom brehu moderného ekologického myslenia.

„Neviem, prečo nás médiá prezentujú ako tých na druhom brehu. Žiadna druhá strana v&nbsp;tomto prípade nie je. Vodohospodársky podnik sa ako všetci v&nbsp;tejto spoločnosti podieľame na tom, aby vodné hospodárstvo šlo za trendom revitalizácií a&nbsp;všetkých ostatných moderných požiadaviek. Otázkou je, či zodpovednosť, ktorú nám štát uložil, je komfortná s&nbsp;cieľom, ktorý si predstavujeme. Držia nás legislatívne normy, pohľad technikov a&nbsp;zodpovednosť,“ vysvetľuje Ladislav Glinda, riaditeľ odštepného závodu Povodie Dunaja Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Môžem všetkých ubezpečiť, že v&nbsp;žiadnom prípade nie sme na druhom brehu.“

Aj vodohospodári sa radi pozerajú na prírode blízke panorámy, ktoré sú oku lahodiace a&nbsp;životu bližšie. „Ktosi múdry o&nbsp;riekach povedal: Kade tečie, tade lieči. Toho sa snažíme držať. Otázkou je, ako spravovať majetok a&nbsp;vyrovnať sa s&nbsp;dedičstvom minulosti. Voda potrebuje priestor. Ľudia jej ho v&nbsp;minulosti vzali, aby ochránili role, a&nbsp;nahradili ho technickými opatreniami. Revitalizácie nemôžeme robiť trebárs v&nbsp;intravilánoch obcí. Dnes máme tú výhodu, že spoločnosť je ochotná akceptovať trebárs, že pole niekde nebude tak chránené ako pred tým a&nbsp;priestor dostala voda, radi sa vrátime k&nbsp;prírode bližším opatreniam tak, ako si asi každý z&nbsp;nás predstavuje.“

Slovenský vodohospodársky podnik už onedlho prakticky nabehne do podobných projektov v&nbsp;rámci plánu obnovy. „V&nbsp;blízkej budúcnosti nás čaká rieka Morava. Zatiaľ nám ešte treba vyriešiť kopu komplikácií. Je to hraničná rieka, takže musíme brať do úvahy aj pohľad z&nbsp;naozajstného druhého brehu. Slovensko je veľmi nešťastným pánom pozemkov. V&nbsp;Rakúsku a&nbsp;Česku to ide ľahšie práve preto, že u&nbsp;nás máme komplikované majetkovo právne pomery. Máme iný spôsob dedenia a&nbsp;kopu slížikových parciel, ktoré zasahujú pod vodné toky. Môžeme robiť čokoľvek, ale je nemožné vyrovnať sa s&nbsp;týmto stavom. Aj situácia správcu vodného toku je u&nbsp;nás iná ako v&nbsp;okolitých štátoch, kde sa tešia väčšej obľube a&nbsp;podpore. My musíme plniť naše štandardné povinnosti a&nbsp;nájsť priestor pre nové trendy, aby sme postupovali vpred,“ dodáva riaditeľ Povodia Dunaja Ladislav Glinda.

Revitalizácia bola jednou z aktivít medzinárodného Interreg projektu Alpsko-karpatský riečny koridor. Vedúcim partnerom projektu je rakúsky národný park Donau-Auen a na slovenskej strane na ňom okrem Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia spolupracovala aj Štátna ochrana prírody. Ani vo Veľkých Levároch to na obecnom úrade nemali jednoduché. Ako to býva a ako sa na Slovensko patrí, reči rozširoval všelikto. Odborníkom bol takmer každý. Aj tu niektorí brali vážne tie najšialenejšie hlúposti a mali pocit, že ich scestné názory by mali byť sväté. Spoločná aktivita kľúčových organizácií v&nbsp;tomto prípade posunula veci vpred. Všetci dúfajú, že sa nič medzi nimi nepokazí a&nbsp;budú môcť spoločne hľadať ďalšie prieniky.

Len poľnohospodári na stretnutí chýbali. Aj oni sú dôležitou súčasťou budúceho zdravia riečky. Darmo sa ochranári tešia na vážky a rybári na ryby, keď stačí chémia a zbohom niektoré živé tvory. Žiaľ, rozdeľovanie dotácií na Slovensku máme na hlavu postavené. Kým v okolitých krajinách si dávajú záležať a zohľadňujú kvalitu a ústretovosť k prírode, u nás je rozhodujúca výmera. Snaha zabrať čo najviac plochy je pochopiteľná, ale na úkor prírody. Stáva sa, že v žiadostiach o dotácie údajní gazdovia deklarujú, že obhospodarujú aj plochy, ktoré sú betónové či asfaltové. Ale to už je iný príbeh… Na poľnohospodárov majú ťažké srdce tiež vodohospodári. Fušerskou orbou spôsobujú, že odtekajúca voda z&nbsp;polí so sebou nesie kopu často chemicky prehnojenej ornice, ktorú potom musia z&nbsp;tokov ťažiť a&nbsp;likvidovať.