Raňajky v tráve

Návštevníkov v ohromujúcich záhradách, podnecujúcich obraz, akoby park pohltil okolitú krajinu, nevyrušujú ani púťové či gastronomické ponuky. Môže sa stať, že raňajkujete alebo obedujete v tráve, je to súčasť miestneho koloritu. Pre obyvateľov vyše 70-tisícového Versailles to nie je nič nezvyčajné. Kto by chcel piknikovať pri varenej kukurici, nech si ju prinesie... V prírodných zákutiach, kde zohráva významnú rolu voda, človek pookreje a zabúda i na únavu. Je to výsledok vyše storočnej premyslenej odbornej práce, ktorá nevyšla nazmar. A čo peniaze? Najprv ich potrebovali na vysušenie močiarov, neskôr zase na privedenie regulovanej vody. Pomedzi vodné atrakcie sa v lete denne tmolia tisíce turistov, ale v 600-hektárovej záhrade okolo zámku sa „stratia“.

Viac ľudí pohromade vidno iba ráno, keď palác obliehajú davy a nedočkavo prešľapujú pri niektorom z piatich vchodov. Disciplinovaní turisti sa kľukatia v radoch v tieni jazdeckej sochy Ľudovíta XIV. Jeho svojrázny vklad do záujmu toľkých turistov i celého sveta o Versailles je neodškriepiteľný, značný. V záhradách tak ako za panovania Ľudovítov patria fontány s hudobno-vodnými obrazmi k najväčším lákadlám. Prvýkrát ste ako obarený. Stojíte a „putujúca“ voda akoby do vás postupne vnikala. Precitnete, lebo odvšadiaľ počuť štýlovú hudbu. V aréne kaskád v le bosquet de Rocailles sa zdanlivo topíte, v le bosquet des Trois Fontaines schádzate čoraz nižšie ako v podmorskej sieni, vo svete, kde sa voda zdá nežná, ale aj mocná, striekajúca. V zelenkastej vode le bassin de Bacchus okolo pozláteného boha vína plávajú bylinožravé ryby – ekologické čistiarne.

Už pred deviatou hodinou ráno sa pred palácom tmolí veľa ľudí. V radoch sa stojí priemerne asi 45 minút.
Zdroj: Laco Hámor

Iluzionista kráľom

Palác dokončili, postupne aj časť záhrad. Ľudovít XIV., ktorý mrhal štátnymi peniazmi, nechal za seba vládnuť prvého ministra kardinála Richelieua. Prežívate tú dobu, reálie s literárnymi postavami Alexandra Dumasa staršieho. Kráľ záhradníkov a záhradník kráľov André Le Nôtre sa usiloval o geometrickú dokonalosť. Z rôznych uhlov pohľadu chcel zaujať diváka čo najviac. Hlavný kanál Grande Perspec­tive sa zužuje. Voda vizuálne dotvára dramatické antické obrazy. V rôznych podobách raz akoby šepkala, inokedy sa hašterí. Zvuky a farby v odtieňoch bezfarebnosti vodných „príbehov“ synchronizujú mytologické legendy. Návštevníci s úžasom prežívajú slávnosť hrajúcej fontány ­Grandes Eaux Musicales. Voda „tancuje“ v rytme klasickej hudby na dohľad z kráľovskej spálne. Strieka tak, ako jej hudba káže.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia